Lokalita
obec Bzovík, okres Krupina, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Bzovícky kláštor (neskôr hrad) patrí medzi najstaršie cirkevné inštitúcie na Slovensku. ^[1] Je to goticko-renesančná protiturecká pevnosť, ktorá vznikla prebudovaním bývalého kláštora. Bzovícky kláštor s opátstvom založil pred rokom 1135 komes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov spolu so synom Mikulášom a manželkou Žofiou. ^[2] Pôvodne sa tu usadili benediktíni. ^[3] Neskôr, v rokoch 1180 – 1181, tu vzniklo premonštátske prepoštstvo ^[4] a postupne sa stalo najvýznamnejším feudálnym panstvom v Honte. ^[5] Najstaršia písomná zmienka, vzťahujúca sa na kláštorny kostol, je až z 21. augusta 1285. ^[6] Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12. storočia, hoci sa prvýkrá spomína až v roku 1285. ^[7] Mal nepravidelný obdĺžnikový pôdorys s uzavretým ambitom a krížovou chodbou s kamennou rebrovou klenbou. Z krížovej chodby boli prístupné obývacie priestory na južnej strane. Najstarším jadrom kláštora bol kostol. ^[8] Pôvodný románsky kostol bol jednoloďový s dvoma štvorcovými dvojposchodovými vežami, medzi ktorými sa nachádzala mníška empora – chór a pod ňou vstupná predsieň. Apsida bola asi polkruhová, oddelená od lode víťazným oblúkom. ^[9] Jednou z podmienok pri založení premonštrátskeho ^[10] konventu bolo, aby v budove boli vyčlenené priestory na tieto miestnosti: modlitebňa, refektorium (jedáleň), dormitorium (spálňa), domus hospitalis (ubytovanie pre pocestných), infirmaria (miestnosti pre chorých mníchov), brána a obydlie pre vrátnika. Rehoľné predpisy v súvislosti s hospodárskymi dvormi píšu o priestoroch, ktoré sú určené predovšetkým na výrobu potravín, mlyny, budovy na výrobu a prípravu syra, ovčiny, kraviny. Zmieňujú sa o produkcii vajec, syra a masla, ako i o existencii remeselníckych dielní. Potvrdzuje to aj zakladacia listina, v ktorej sú uvedení remeselníci a ďalší poddaní, určení na poľnohospodárske práce. Podľa rehoľných stanov sa o hospodárske dvory so sýpkami, stajňami, či stodolami mali starať laickí kňazi. ^[11] S veľkou pravdepodobnosťou aj bzovícky kláštor v rokoch 1241 – 1242 postihlo tatárske plienenie, kedy asi došlo k jeho poškodeniu. Priama zmienka o tom sa nezachovala. ^[12] Počas bojov medzi stúpencami poľského Ladislava Jagelovského a uhorskej kráľovnej Alžbety, okolie plienili Jiskrovi vojaci, ktorí sídlili v Krupine. ^[13] V roku 1443 spôsobili na kláštorných stavbách škodu 8 000 florénov Bartolomej a Ladislav z Plášťoviec. O tri roky neskôr boli zaznamenané útoky zo strany krupinského kapitána Juraja z Kazy, ktorý zničil dormitorium a ďalšie budovy kláštora. ^[14] Kostol po roku 1446 prešiel neskorogotickými úpravami a na severnej strane k nemu priliehal kláštor. Na dĺžku kostolnej lode k nemu postavili rajský dvor a gotické presbytérium. Vo východnom krídle pri presbytériu sa nachádzala sakristia, vedľa nej kapitulská sieň, mníšske cely, jedáleň, kuchyňa a zásobárne. Západné krídlo tvorili tri miestnosti. Ambit mal štyri krídla. V južnom krídle, priliehajúcom ku kostolu, bol pri zriadení ambitu do románskej lode prerazený portál, ktorý viedol z ambitu priamo do lode kostola. V roku 1471 zničili a podpálili nahnevaní Krupinčania niektoré časti kláštora. Bol zborený hospodársky dvor a statok (predium). ^[15] Impulzom druhej fázy neskorogotických úprav kláštora v Bzovíku, mohli byť výčiny Juraja z Dvorníkov, kastelána hradu Čabraď, ktorý spolu s poddanými z Vrbovku v roku 1486 prepadol kláštorný dvor, možno poškodil stavby, vyhrážal sa kľúčiarovi a napokon kláštor vykradol. ^[16] Z tohto obdobia stavebných prác pochádzajú klenby ambitu, ktoré vyzdobili freskovou maľbou. Stopy fresiek sa našli v západnom krídle. Prestavby prebiehali na začiatku 16. storočia a sú datované kamennou tabuľou, vsadenou pôvodne uprostred severnej strany rajského dvora nad prízemok. Podľa letopočtu na tabuli prestavby ukončili počas pôsobenia prepošta Andreja Dévyiho v roku 1515. V stredoveku nebol vybudovaný severný trakt rajského dvora. Malé neuzavreté rajské dvory sa u premonštrátov vyskytujú častejšie. ^[17] V roku 1530 napadol kláštor Žigmund Balassa. ^[18] Rehoľníkov vyhnal, a tí sa utiahli do najbližšieho kláštora v Hronskom Beňadiku, kde sídlili benediktíni. ^[19] Začal s veľkolepým prebudovávaním cirkevnej stavby na protitureckú pevnosť. ^[20] V roku 1540 panovník Ferdinand I. z politických a obranných dôvodov udelil patronátne právo nad Bzovíckym konventom Žigmundovi Balassovi s podmienkou, že zabezpečí vykonávanie bohoslužieb na hrade. Premonštráti sa po 350 rokoch zušľachťovania duchovného života v regióne už nikdy do Bzovíka nevrátili. ^[21] Základ hradu tvoril kláštor, pozostávajúci z románskeho kostola z 12. storočia a z neskorogotických kláštorných budov. ^[22] V priebehu rokov 1530 – 1546 zbúral poškodený kostol spolu s južnou vežou a s južným kláštorným krídlom. Vytvoril veľké nádvorie, nadstavcal starú románsku južnú vežu, z ktorej vznikla pozorovateľňa. Ostatné časti kláštora adpatoval na bývanie. Stará sakristia slúžila ako kaplnka. Celý bývalý kláštor opevnil vysokým plným múrom so štyrmi nárožnými baštami. ^[23] Čiastočne k vnútornej strane múrov pribudovali hospodárske trakty a obydlia pre vojsko. ^[24] Okolo pevnosti bola vybudovaná vodná priekopa. Nový vstup do areálu umiestnil na severozápadnej strane, pri nárožnej bašte. Vstup mal renesančný portál a padací most. ^[25] Po Balassovej smrti v roku 1559 kláštor spolu s majetkami získala vdova Brabora, rodená Fánchyová. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17. storočia. ^[26] V roku 1620 pevnosť vyhorela, čo dokumentuje nápis na kamennej tabuli nad hlavným vchodom. ^[27] V roku 1678 Bzovík obsadili povstalecké vojská Imricha Thökölyho. Po ich odchode sa areál stal majetkom jezuitov a po ich zrušení majetkom ostrihomského seminára. ^[28] Funkcia hradu zanikla jeho vrátením medzi cirkevné majetky. ^[29] Po roku 1678 pevnosť opravili a barokovo prestaval ostrihomský biskup Juraj Szelepcényi, o čom informuje pamätná tabuľa nad vstupom do hradu. Ostrihomská kapitula spravovala bzovícke majetky až do roku 1908, keď ich predala. V roku 1925 bzovícke panstvo zaniklo. ^[30] Po prvej svetovej vojne prestal byť objekt obývaný a nastala postupná deštrukcia. ^[31] Za druhej svetovej vojny bola centrálna stavba hradu takmer úplne zničená. Románska veža, ktorá dovtedy stála, zbúrali a časti vnútorných múrov rozobrali. ^[32] V roku 1969 sa postupne začalo s výskumami, projektovou dokumentáciou a zabezpečovacími prácami. ^[33] Z areálu bývalého kláštora sa na nádvorí hradu zachovali ruiny, ktoré podávajú obraz o rozsahu a usporiadaní budov kláštora. Pôvodne románsky kostol, postavený z kamenných kvádrov bol dvojvežový, k jeho severnej strane pristavali gotickú sakristiu a kláštor s obiehajúcou krížovou chodbou a rajským dvorom. Sakristia, pozmenená na kplanku, stojí dodnes. Monumentálne opevnenie, na nároží so štyrmi prevýšenými oblými baštami, chránila vodná priekopa, ktorá sa tiež zachovala až do súčasnosti. Jednotlivé bašty boli prístupné drevenou ochodzou a goticko-renesančnými portálmi, na niektorých sú iniciálky S.B. (Sigismundus Balassa) a datovanie 1545. Na baštách sú veľké delové otvory, pôvodne lemované sgrafitovou ornamentikou. V baštách sú renesančné valené klenby s lunetami. ^[34] Skutočnosť, že najstaršie časti hradu pochádzajú z 12. storočia, zaraďuje objekt mezi veľmi cenné stredoveké pamiatky. ^[35]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Pravdepodobne prvé nákresy najstarších stavebných prvkov a pôdorysu hradného areálu vyhotovil v roku 1888 externý spolupracovník Uhorskej dočasnej pamiatkovej komisie jizef Könyöki. Výskumnú cestu v svernom Honte v roku 1910 uskutočnil Kornel Divald, umelecký historik a interný člen komisie. ^[36] Archeologický výskum areálu v roku 1932 vykonal Václav Mencl, a preto je známa jeho stredoveká stavebná podoba. ^[37] Záchranné a konzervačné práce začali v roku 1965. Architektonická štúdia: Krajské stredisko ŠPS OP Banská Bystrica, 1967. Projektová dokumentácia vonkajšieho opevnenia: Pamiatkostav Žilina, 1972. Projektová dokumentácia zastrešenia: Pamiatkostav Žilina, 1963 – 1965. Archeologický výskum: SÚPSOP – stredisko Banská Bystrica, profesor G. Balaša, 1966 – 1971. Umelecko-historický a reštaurátorský výskum: akademický sochár Ondrej Dzúrik, dr. J. Kostka, 1972. Stavebná realizácia opravy vonkajšieho opevnenia: Pamiatkostav Žilina a Drobné prevádzkárne MNV Mladonice do roku 1976. ^[38] V roku 1969 banskobystrické stredisko Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody vyhotovilo zámer pamiatkovej úpravy (M. Slováková, G. Balaša, E. Nemešová, A. Horváthová), ktorý rátal s využitím objektu na kultúrne účely a cestovný ruch. ^[39] Ciele zámeru sa však nerealizovali dodnes! Konzervácia kláštorno-hradného komplexu sa uskutočnila veľmi necitlivo. Bolo použité veľké množstvo betónu, aby sa rýchlo-rýchlo zabezpečila statika pamiatky. Modernými zásahmi sa znížila umelecko-historická hodnota pamiatkového objektu. Bzovík – kláštor premonštrátov (č. ÚZPF 1084) – čiastkový architektonicko-historický výskum – západné a severné krídlo budov - rok 2019. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[40] Bzovík – kláštor premonštrátov, východné krídlo (č. ÚZPF 1084) – čiastkový architektonicko-historický výskum - rok 2020. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[41]

Stav
Čiastočne konzervovaná ruina. V roku 2010 sa po rokoch konečne obci Bzovík podarilo kultúrnu pamiatku od štátu odkúpiť, postavila železnú bránu a uzamkla ju. K pevnosti vybudovala cestu vysypanú štrkom a z dotácie Ministerstva kultúry urobila v objekte prvé záchranné práce. Dokončila drevené premostenie, ktoré pokryla železničnými podvalmi.

Prístup
Stojí na nízkej vyvýšenine južným smerom od obce Bzovík.