Pamiatky volajúce o pomoc   späť
Hodejov - Kubínyiovská kúria
Lokalita
obec Hodejov, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Prízemnú kúriu charakterizuje prízemný podpivničený objekt postavený na obdĺžnikovom pôdoryse s dvojtraktovou dispozíciou. Hlavná fasáda je orientovaná juhovýchodným smerom. Primárny vchod obdĺžnikového výrezu sa nachádza v strede hlavnej fasády, ale v súčasnosti sa využíva aj ďalší vchod, umiestnený v ľavej časti, prebúraný z jedného okna, do ktorého sú osadené drevené dvere. Na fasáde sa aj napriek celkovému dezolátnemu stavu celej budovy dochovali štukové festóny nad oknami. Hlavná fasáda je deväťosová s mierne vystupujúcim stredným trojosovým rizalitom, ktorý je ukončený oblúkovým štítom. V štíte sa pôvodne nachádzala ornamentálna výzdoba a v strede reliéfne znázornený erb rodu Kubínyiocov. Heraldickú pamiatku sme identifikovali v exteriéri stavby kúrie v štíte vystupujúceho rizalitu len vo veľmi torzovitom stave, z ktorého je dnes veľmi ťažké zistiť jeho pôvodnú podobu. Ostatný vnútorný priestor oblúkového štítu vypĺňa miestami len opadaná fasáda a tehly. V súčasnosti sa erb už nedá identifikovať, ale vďaka starším fotografiám je rozpoznateľný v štíte kúrie erb rodu Kubínyi. V štíte kúrie bol pôvodne v medailóne znázornený štylizovaný erb Kubínyiovcov (bez prikrývadiel a klenotu), ktorý po obsahovej stránke vychádzal z pôvodnej predlohy známej od 15. storočia. V staršej literatúre je erb Kubínyiovcov veľmi dobre známy a venovalo sa mu dosť pozornosti. Pre Kubínyiovcov sú známe dve erbové listiny, jedna udelená Ladislavovi v roku 1497 a druhá udelená v roku 1578 Krištofovi a jeho synom. [1] Podľa Siebmachera charakterizuje starší erb modrý štít s erbovým znamením v podobe ležiaceho kamzíka, ktorý má medzi rohmi zlatú hviezdu. Z ľavého okraja štítu vyrastajú strieborné bralá, z ktorých v popredí vyrastá zelený ihličnatý strom. Klenot je totožný s erbovým znamením. Mladší erb pri porovnaní so starším variantom vykazuje niekoľko odchýliek. Napríklad štít je kosmo delený, pribudlo obrnené ozbrojené rameno vyrastajúce z oblaku. [2] História kúrie sa viaže s menom Jozef Kubínyi, ktorý ju zdedil po svojich predkoch a bola postavená v roku 1800. [3] Kubínyi bol významný zemiansky rod pochádzajúci z Vyšného Kubína, odkiaľ si odvodzujú aj svoj predikát z Vyšného Kubína. V 16. storočí sa rod rozdelil na dve základné vetvy vlašskú „de Nagy Olaszia“ a demänovskú „de Deményfalva“. [4] Okrem Oravy a Liptova žili potomkovia zakladateľov rodu Itheho a Juraja najmä v Novohrade, na Gemeri, v Honte a v ďalších stoliciach. [5] Jozef pochádzal z Matejovej rodovej vetvy, ktorej bol Matej zakladateľom. Jeho dvaja synovia (Juraj, Beňadik) vytvorili samostatné rodové vetvy. Vetva staršieho brata Juraja končí jeho synom, ktorý zomrel v detskom veku. Beňadik pôsobil vo funkcii liptovského župana a oženil sa s Annou Spokidiar, ktorá porodila dvoch synov (Michal a Juraj). Predmetom nášho záujmu je Michalova vetva, ktorá pokračuje Jánom a jeho synom Gabrielom. Gabriel bol ženatý dvakrát a jeho druhou manželkou bola Zuzana Géczy. V tomto manželstve sa narodil jediný syn Adam. Adam sa oženil s Ilonou Nozdroviczky, ktorá porodila dvoch synov Štefana a Jozefa. Štefanova vetva vymiera jeho synom Štefanom. Podľa genealogickej tabuľky publikovanej Nagyom je pri mene Jozef Kubínyi zapísané jeho zamestnanie ako hlavný stoličný sudca, a dokonca aj zmienka o tom, že bol v roku 1813 zavraždený. Ďalej uvádza, že sa oženil s Kristínou Zerdahelyi, s ktorou mal len dve dcéry (Ľudovíta a N.). Obidve sestry sa vydali za príslušníkov rodu Prónay, Ľudovíta za Jána a jej sestra za Mikuláša. [6] Vymretím tejto rodovej vetvy po meči sa kúria dostala do vlastníctva rodu Prónayovcov. Aj napriek niekoľkým zmenám vo vlastníckych právach majiteľov, bol v štíte naďalej ponechaný pôvodný erb patriaci Kubínyovcom.
Pamiatková ochrana
Potrebná rekonštrukcia.
Stav
Stav historického sídla je zlý. Predpokladáme, že vďaka neadekvátnemu využitiu Kubínyiovskej kúrie ako bývania pre rómsku rodinu, sa v priebehu pár mesiacov bývalé šľachtické sídlo zmení na ruinu.
Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce.
Hodejov - Kubínyiovská kúria foto © Lucia Allmanová 4/2011Hodejov - Kubínyiovská kúria foto © Lucia Allmanová 4/2011Hodejov - Kubínyiovská kúria foto © Lucia Allmanová 4/2011Hodejov - Kubínyiovská kúria foto © Ladislav Luppa 5/2021Hodejov - Kubínyiovská kúria foto © Ladislav Luppa 5/2021
Poznámky
[1] NAGY, Iván: Magyarország családai. Budapest: Arcanum DVD kӧnyvtár IV. - családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, heslo Kubínyi; SZLUHA, Márton.: Felvidéki nemes családok. I. - II. Budapest: Arcanum, DVD, 2007, heslo Kubínyi.
[2] SIEBMACHER, Johann - CSERGHEӦ, Géza: Wappenbuch des Adels von Ungarn sammt den Nebenländern der St. Stephans Krone. Budapest: ARCANUM DVD kӧnyvtár IV. - családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, heslo Kubínyi.
[3] BOROVSZKY, Samu: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest: Arcanum DVD kӧnyvtár IV.- családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, s. 104.
[4] FEDERMAYER, Frederik: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I. Trenčianska stolica. Bratislava : Hajko ∂ Hajková, 2000. s. 118.
[5] VÍTEK, Peter - MAŤUGOVÁ, Soňa: Lexikón erbov šľachty na Slovensku III. Oravská stolica. Zemianske šľachtické rody. Bratislava: Knižné vydavateľstvo Hajko ∂ Hajková, 2007. s. 66.
[6] NAGY, Iván: Magyarország családai..., heslo Kubínyi.

text: Lucia Allmanová
Literatúra
www.hodejov.sk