Pamiatky volajúce o pomoc späť

Hodejov - Kubínyiovská kúria
Lokalita
obec Hodejov, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
obec Hodejov, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Prízemnú kúriu charakterizuje prízemný podpivničený objekt postavený na obdĺžnikovom pôdoryse s dvojtraktovou dispozíciou. Hlavná fasáda je orientovaná juhovýchodným smerom. Primárny vchod obdĺžnikového výrezu sa nachádza v strede hlavnej fasády, ale v súčasnosti sa využíva aj ďalší vchod, umiestnený v ľavej časti, prebúraný z jedného okna, do ktorého sú osadené drevené dvere. Na fasáde sa aj napriek celkovému dezolátnemu stavu celej budovy dochovali štukové festóny nad oknami. Hlavná fasáda je deväťosová s mierne vystupujúcim stredným trojosovým rizalitom, ktorý je ukončený oblúkovým štítom. V štíte sa pôvodne nachádzala ornamentálna výzdoba a v strede reliéfne znázornený erb rodu Kubínyiocov. Heraldickú pamiatku sme identifikovali v exteriéri stavby kúrie v štíte vystupujúceho rizalitu len vo veľmi torzovitom stave, z ktorého je dnes veľmi ťažké zistiť jeho pôvodnú podobu. Ostatný vnútorný priestor oblúkového štítu vypĺňa miestami len opadaná fasáda a tehly. V súčasnosti sa erb už nedá identifikovať, ale vďaka starším fotografiám je rozpoznateľný v štíte kúrie erb rodu Kubínyi. V štíte kúrie bol pôvodne v medailóne znázornený štylizovaný erb Kubínyiovcov (bez prikrývadiel a klenotu), ktorý po obsahovej stránke vychádzal z pôvodnej predlohy známej od 15. storočia. V staršej literatúre je erb Kubínyiovcov veľmi dobre známy a venovalo sa mu dosť pozornosti. Pre Kubínyiovcov sú známe dve erbové listiny, jedna udelená Ladislavovi v roku 1497 a druhá udelená v roku 1578 Krištofovi a jeho synom. [1] Podľa Siebmachera charakterizuje starší erb modrý štít s erbovým znamením v podobe ležiaceho kamzíka, ktorý má medzi rohmi zlatú hviezdu. Z ľavého okraja štítu vyrastajú strieborné bralá, z ktorých v popredí vyrastá zelený ihličnatý strom. Klenot je totožný s erbovým znamením. Mladší erb pri porovnaní so starším variantom vykazuje niekoľko odchýliek. Napríklad štít je kosmo delený, pribudlo obrnené ozbrojené rameno vyrastajúce z oblaku. [2] História kúrie sa viaže s menom Jozef Kubínyi, ktorý ju zdedil po svojich predkoch a bola postavená v roku 1800. [3] Kubínyi bol významný zemiansky rod pochádzajúci z Vyšného Kubína, odkiaľ si odvodzujú aj svoj predikát z Vyšného Kubína. V 16. storočí sa rod rozdelil na dve základné vetvy vlašskú „de Nagy Olaszia“ a demänovskú „de Deményfalva“. [4] Okrem Oravy a Liptova žili potomkovia zakladateľov rodu Itheho a Juraja najmä v Novohrade, na Gemeri, v Honte a v ďalších stoliciach. [5] Jozef pochádzal z Matejovej rodovej vetvy, ktorej bol Matej zakladateľom. Jeho dvaja synovia (Juraj, Beňadik) vytvorili samostatné rodové vetvy. Vetva staršieho brata Juraja končí jeho synom, ktorý zomrel v detskom veku. Beňadik pôsobil vo funkcii liptovského župana a oženil sa s Annou Spokidiar, ktorá porodila dvoch synov (Michal a Juraj). Predmetom nášho záujmu je Michalova vetva, ktorá pokračuje Jánom a jeho synom Gabrielom. Gabriel bol ženatý dvakrát a jeho druhou manželkou bola Zuzana Géczy. V tomto manželstve sa narodil jediný syn Adam. Adam sa oženil s Ilonou Nozdroviczky, ktorá porodila dvoch synov Štefana a Jozefa. Štefanova vetva vymiera jeho synom Štefanom. Podľa genealogickej tabuľky publikovanej Nagyom je pri mene Jozef Kubínyi zapísané jeho zamestnanie ako hlavný stoličný sudca, a dokonca aj zmienka o tom, že bol v roku 1813 zavraždený. Ďalej uvádza, že sa oženil s Kristínou Zerdahelyi, s ktorou mal len dve dcéry (Ľudovíta a N.). Obidve sestry sa vydali za príslušníkov rodu Prónay, Ľudovíta za Jána a jej sestra za Mikuláša. [6] Vymretím tejto rodovej vetvy po meči sa kúria dostala do vlastníctva rodu Prónayovcov. Aj napriek niekoľkým zmenám vo vlastníckych právach majiteľov, bol v štíte naďalej ponechaný pôvodný erb patriaci Kubínyovcom.
Prízemnú kúriu charakterizuje prízemný podpivničený objekt postavený na obdĺžnikovom pôdoryse s dvojtraktovou dispozíciou. Hlavná fasáda je orientovaná juhovýchodným smerom. Primárny vchod obdĺžnikového výrezu sa nachádza v strede hlavnej fasády, ale v súčasnosti sa využíva aj ďalší vchod, umiestnený v ľavej časti, prebúraný z jedného okna, do ktorého sú osadené drevené dvere. Na fasáde sa aj napriek celkovému dezolátnemu stavu celej budovy dochovali štukové festóny nad oknami. Hlavná fasáda je deväťosová s mierne vystupujúcim stredným trojosovým rizalitom, ktorý je ukončený oblúkovým štítom. V štíte sa pôvodne nachádzala ornamentálna výzdoba a v strede reliéfne znázornený erb rodu Kubínyiocov. Heraldickú pamiatku sme identifikovali v exteriéri stavby kúrie v štíte vystupujúceho rizalitu len vo veľmi torzovitom stave, z ktorého je dnes veľmi ťažké zistiť jeho pôvodnú podobu. Ostatný vnútorný priestor oblúkového štítu vypĺňa miestami len opadaná fasáda a tehly. V súčasnosti sa erb už nedá identifikovať, ale vďaka starším fotografiám je rozpoznateľný v štíte kúrie erb rodu Kubínyi. V štíte kúrie bol pôvodne v medailóne znázornený štylizovaný erb Kubínyiovcov (bez prikrývadiel a klenotu), ktorý po obsahovej stránke vychádzal z pôvodnej predlohy známej od 15. storočia. V staršej literatúre je erb Kubínyiovcov veľmi dobre známy a venovalo sa mu dosť pozornosti. Pre Kubínyiovcov sú známe dve erbové listiny, jedna udelená Ladislavovi v roku 1497 a druhá udelená v roku 1578 Krištofovi a jeho synom. [1] Podľa Siebmachera charakterizuje starší erb modrý štít s erbovým znamením v podobe ležiaceho kamzíka, ktorý má medzi rohmi zlatú hviezdu. Z ľavého okraja štítu vyrastajú strieborné bralá, z ktorých v popredí vyrastá zelený ihličnatý strom. Klenot je totožný s erbovým znamením. Mladší erb pri porovnaní so starším variantom vykazuje niekoľko odchýliek. Napríklad štít je kosmo delený, pribudlo obrnené ozbrojené rameno vyrastajúce z oblaku. [2] História kúrie sa viaže s menom Jozef Kubínyi, ktorý ju zdedil po svojich predkoch a bola postavená v roku 1800. [3] Kubínyi bol významný zemiansky rod pochádzajúci z Vyšného Kubína, odkiaľ si odvodzujú aj svoj predikát z Vyšného Kubína. V 16. storočí sa rod rozdelil na dve základné vetvy vlašskú „de Nagy Olaszia“ a demänovskú „de Deményfalva“. [4] Okrem Oravy a Liptova žili potomkovia zakladateľov rodu Itheho a Juraja najmä v Novohrade, na Gemeri, v Honte a v ďalších stoliciach. [5] Jozef pochádzal z Matejovej rodovej vetvy, ktorej bol Matej zakladateľom. Jeho dvaja synovia (Juraj, Beňadik) vytvorili samostatné rodové vetvy. Vetva staršieho brata Juraja končí jeho synom, ktorý zomrel v detskom veku. Beňadik pôsobil vo funkcii liptovského župana a oženil sa s Annou Spokidiar, ktorá porodila dvoch synov (Michal a Juraj). Predmetom nášho záujmu je Michalova vetva, ktorá pokračuje Jánom a jeho synom Gabrielom. Gabriel bol ženatý dvakrát a jeho druhou manželkou bola Zuzana Géczy. V tomto manželstve sa narodil jediný syn Adam. Adam sa oženil s Ilonou Nozdroviczky, ktorá porodila dvoch synov Štefana a Jozefa. Štefanova vetva vymiera jeho synom Štefanom. Podľa genealogickej tabuľky publikovanej Nagyom je pri mene Jozef Kubínyi zapísané jeho zamestnanie ako hlavný stoličný sudca, a dokonca aj zmienka o tom, že bol v roku 1813 zavraždený. Ďalej uvádza, že sa oženil s Kristínou Zerdahelyi, s ktorou mal len dve dcéry (Ľudovíta a N.). Obidve sestry sa vydali za príslušníkov rodu Prónay, Ľudovíta za Jána a jej sestra za Mikuláša. [6] Vymretím tejto rodovej vetvy po meči sa kúria dostala do vlastníctva rodu Prónayovcov. Aj napriek niekoľkým zmenám vo vlastníckych právach majiteľov, bol v štíte naďalej ponechaný pôvodný erb patriaci Kubínyovcom.
Pamiatková ochrana
Potrebná rekonštrukcia.
Potrebná rekonštrukcia.
Stav
Stav historického sídla je zlý. Predpokladáme, že vďaka neadekvátnemu využitiu Kubínyiovskej kúrie ako bývania pre rómsku rodinu, sa v priebehu pár mesiacov bývalé šľachtické sídlo zmení na ruinu.
Stav historického sídla je zlý. Predpokladáme, že vďaka neadekvátnemu využitiu Kubínyiovskej kúrie ako bývania pre rómsku rodinu, sa v priebehu pár mesiacov bývalé šľachtické sídlo zmení na ruinu.
Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce.
Stojí v juhozápadnej časti obce.
Poznámky
[1] NAGY, Iván: Magyarország családai. Budapest: Arcanum DVD kӧnyvtár IV. - családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, heslo Kubínyi; SZLUHA, Márton.: Felvidéki nemes családok. I. - II. Budapest: Arcanum, DVD, 2007, heslo Kubínyi.
[2] SIEBMACHER, Johann - CSERGHEӦ, Géza: Wappenbuch des Adels von Ungarn sammt den Nebenländern der St. Stephans Krone. Budapest: ARCANUM DVD kӧnyvtár IV. - családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, heslo Kubínyi.
[3] BOROVSZKY, Samu: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest: Arcanum DVD kӧnyvtár IV.- családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, s. 104.
[4] FEDERMAYER, Frederik: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I. Trenčianska stolica. Bratislava : Hajko ∂ Hajková, 2000. s. 118.
[5] VÍTEK, Peter - MAŤUGOVÁ, Soňa: Lexikón erbov šľachty na Slovensku III. Oravská stolica. Zemianske šľachtické rody. Bratislava: Knižné vydavateľstvo Hajko ∂ Hajková, 2007. s. 66.
[6] NAGY, Iván: Magyarország családai..., heslo Kubínyi.
text: Lucia Allmanová
[1] NAGY, Iván: Magyarország családai. Budapest: Arcanum DVD kӧnyvtár IV. - családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, heslo Kubínyi; SZLUHA, Márton.: Felvidéki nemes családok. I. - II. Budapest: Arcanum, DVD, 2007, heslo Kubínyi.
[2] SIEBMACHER, Johann - CSERGHEӦ, Géza: Wappenbuch des Adels von Ungarn sammt den Nebenländern der St. Stephans Krone. Budapest: ARCANUM DVD kӧnyvtár IV. - családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, heslo Kubínyi.
[3] BOROVSZKY, Samu: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest: Arcanum DVD kӧnyvtár IV.- családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005, s. 104.
[4] FEDERMAYER, Frederik: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I. Trenčianska stolica. Bratislava : Hajko ∂ Hajková, 2000. s. 118.
[5] VÍTEK, Peter - MAŤUGOVÁ, Soňa: Lexikón erbov šľachty na Slovensku III. Oravská stolica. Zemianske šľachtické rody. Bratislava: Knižné vydavateľstvo Hajko ∂ Hajková, 2007. s. 66.
[6] NAGY, Iván: Magyarország családai..., heslo Kubínyi.
text: Lucia Allmanová
Literatúra
www.hodejov.sk
www.hodejov.sk
