Lokalita
obec Hodejov, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Prízemnú kúriu charakterizuje prízemný podpivničený objekt postavený na obdĺžnikovom pôdoryse s dvojtraktovou dispozíciou. Hlavná fasáda je orientovaná juhovýchodným smerom. Primárny vchod obdĺžnikového výrezu sa nachádza v strede hlavnej fasády, ale v súčasnosti sa využíva aj ďalší vchod, umiestnený v ľavej časti, prebúraný z jedného okna, do ktorého sú osadené drevené dvere. Na fasáde sa aj napriek celkovému dezolátnemu stavu celej budovy dochovali štukové festóny nad oknami. Hlavná fasáda je deväťosová s mierne vystupujúcim stredným trojosovým rizalitom, ktorý je ukončený oblúkovým štítom. V štíte sa pôvodne nachádzala ornamentálna výzdoba a v strede reliéfne znázornený erb rodu Kubínyiocov. Heraldickú pamiatku sme identifikovali v exteriéri stavby kúrie v štíte vystupujúceho rizalitu len vo veľmi torzovitom stave, z ktorého je dnes veľmi ťažké zistiť jeho pôvodnú podobu. Ostatný vnútorný priestor oblúkového štítu vypĺňa miestami len opadaná fasáda a tehly. V súčasnosti sa erb už nedá identifikovať, ale vďaka starším fotografiám je rozpoznateľný v štíte kúrie erb rodu Kubínyi. V štíte kúrie bol pôvodne v medailóne znázornený štylizovaný erb Kubínyiovcov (bez prikrývadiel a klenotu), ktorý po obsahovej stránke vychádzal z pôvodnej predlohy známej od 15. storočia. V staršej literatúre je erb Kubínyiovcov veľmi dobre známy a venovalo sa mu dosť pozornosti. Pre Kubínyiovcov sú známe dve erbové listiny, jedna udelená Ladislavovi v roku 1497 a druhá udelená v roku 1578 Krištofovi a jeho synom. ^[1] Podľa Siebmachera charakterizuje starší erb modrý štít s erbovým znamením v podobe ležiaceho kamzíka, ktorý má medzi rohmi zlatú hviezdu. Z ľavého okraja štítu vyrastajú strieborné bralá, z ktorých v popredí vyrastá zelený ihličnatý strom. Klenot je totožný s erbovým znamením. Mladší erb pri porovnaní so starším variantom vykazuje niekoľko odchýliek. Napríklad štít je kosmo delený, pribudlo obrnené ozbrojené rameno vyrastajúce z oblaku. ^[2] História kúrie sa viaže s menom Jozef Kubínyi, ktorý ju zdedil po svojich predkoch a bola postavená v roku 1800. ^[3] Kubínyi bol významný zemiansky rod pochádzajúci z Vyšného Kubína, odkiaľ si odvodzujú aj svoj predikát z Vyšného Kubína. V 16. storočí sa rod rozdelil na dve základné vetvy vlašskú „de Nagy Olaszia“ a demänovskú „de Deményfalva“. ^[4] Okrem Oravy a Liptova žili potomkovia zakladateľov rodu Itheho a Juraja najmä v Novohrade, na Gemeri, v Honte a v ďalších stoliciach. ^[5] Jozef pochádzal z Matejovej rodovej vetvy, ktorej bol Matej zakladateľom. Jeho dvaja synovia (Juraj, Beňadik) vytvorili samostatné rodové vetvy. Vetva staršieho brata Juraja končí jeho synom, ktorý zomrel v detskom veku. Beňadik pôsobil vo funkcii liptovského župana a oženil sa s Annou Spokidiar, ktorá porodila dvoch synov (Michal a Juraj). Predmetom nášho záujmu je Michalova vetva, ktorá pokračuje Jánom a jeho synom Gabrielom. Gabriel bol ženatý dvakrát a jeho druhou manželkou bola Zuzana Géczy. V tomto manželstve sa narodil jediný syn Adam. Adam sa oženil s Ilonou Nozdroviczky, ktorá porodila dvoch synov Štefana a Jozefa. Štefanova vetva vymiera jeho synom Štefanom. Podľa genealogickej tabuľky publikovanej Nagyom je pri mene Jozef Kubínyi zapísané jeho zamestnanie ako hlavný stoličný sudca, a dokonca aj zmienka o tom, že bol v roku 1813 zavraždený. Ďalej uvádza, že sa oženil s Kristínou Zerdahelyi, s ktorou mal len dve dcéry (Ľudovíta a N.). Obidve sestry sa vydali za príslušníkov rodu Prónay, Ľudovíta za Jána a jej sestra za Mikuláša. ^[6] Vymretím tejto rodovej vetvy po meči sa kúria dostala do vlastníctva rodu Prónayovcov. Aj napriek niekoľkým zmenám vo vlastníckych právach majiteľov, bol v štíte naďalej ponechaný pôvodný erb patriaci Kubínyovcom.

Pamiatková ochrana
Potrebná rekonštrukcia.

Stav
Stav historického sídla je zlý. Predpokladáme, že vďaka neadekvátnemu využitiu Kubínyiovskej kúrie ako bývania pre rómsku rodinu, sa v priebehu pár mesiacov bývalé šľachtické sídlo zmení na ruinu.

Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce.