Pôvodný názov
Pavlínsky kláštor, Veľký kaštieľ, Horný kaštieľ

Lokalita
obec Horné Lefantovce, okres Nitra, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne to bol paulínsky kláštor. V roku 1894 bol objekt zmenený na šľachtické sídlo. Ide o monumentálny neobarokovo-klasicistický kaštieľ. Jadro stavby je gotické z roku 1369. V obci založil v roku 1369 Michal z Lefantoviec paulínsky kláštor sv. Jána, ktorý sa stal za tureckého vpádu útočiskom paulínov z celého Uhorska. ^[1] Kláštor v roku 1636 opravili a opevnili, v roku 1687 prestavali. V roku 1774 ho zbarokizovali a zvýšili o druhé poschodie. Barokovou úpravou prešiel aj interiér kostola, kde došlo k výmene gotickej klenby a k freskovej výzdobe. Po roku 1782 bol kláštor opustený a budovy spustli. ^[2] V roku 1836 ho spolu s kostolom odkúpil František Edelsheim-Gyulay. Gyulayovci ho až v roku 1894 prestavali na kaštieľ podľa plánov budapeštianskeho staviteľa Jozefa Huberta. Kaštieľ je dvojposchodová budova postavená na obdĺžnikovom pôdoryse s vybiehajúcim krídlom v strede dispozície. ^[3] Trojpodlažné blokové krídlo člení na priečelí bočný a stredný rizalit. ^[4] Obytnú časť zdôrazňuje stredný rizalit s prevýšenými manzardovými strechami. ^[5] Na stredný rizalit priečelia pristavali štyri dvojice toskánskych stĺpov s balkónom, nadväzujúci na park. V strednom päťosovom rizalite je segmentovo zalomený portál a široké schodište. ^[6] Vybiehajúce krídlo bolo pôvodne gotickým jednoloďovým kostolom, ktorý koncom 19. storočia prebudovali na reprezentačný vstup s balkónom. ^[7] Okrúhly balkón predstavali k uzáveru presbytéria gotického kostola, ktorý výškove rozdelili na dvoranu na prvom podlaží a na hornú slávnostnú sieň s pôvodnými klenbami a nástennou maľbou Jozefa Bergla z roku 1774, ktorá zobrazuje výjavy zo života sv. Jána Krstiteľa. ^[8] Napriek prestavbám si pôvodný objekt kostola zachoval systém oporných pilierov. ^[9] Stavba kaštieľa je v pôdoryse zastavaná do tvaru písmena T a orientovaná úzkymi bočnými krídlami na sever a na juh. ^[10] Pôvodný pôdorys kláštora rozšírili koncom 19. storočia o hospodárske krídlo. ^[11] V dvojpodlažnom krídle pristavanom kolmo na stred východnej fasády je malá kaplnka s dvojpodlažnou sakristiou a bočnými miestnosťami. V kaplnke je neskorobarokový oltár z druhej polovice 18. storočia, v ústrednej nike s rokokovou sochou Piety. Všetky fasády stavby majú na prvom podlaží priebežnú bosáž a na druhom podlaží lizény. Úzke dvojramenné schodište je v severnej časti budovy. Chodby a miestnosti sú zaklenuté českou plackou, valenou klenbou s podkasanými lunetami a takmer polovica z nich má rovné stropy. ^[12] Okolo kaštieľa je anglický park, ktorý prechádza do voľnej prírody. Zachovala sa historická konfigurácia terénu a drobná parková architektúra, v lese je mauzóleum. ^[13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Horné Lefantovce – kaštieľ a park (č. ÚZPF 1422/1 - 2, č. parc. 698) – architektonicko-historický, umeleckohistorický a archívny výskum - rok 2010. Autorka: doc. PhDr. Zuzana Ševčíková, CSc.. Spolupráca: NOVOTA-ART, s. r. o. (Oľga Novotová, Dušan Novota, Dipl. rest. Eugénia Novotová, Mgr. art. Viera Kolibská) – technická spolupráca; Oľga Novotová – fotografická dokumentácia, Dušan Tóth, Ivica Kravjanská – digitálne grafické zameranie; PhDr. Viera Obuchová, CSc. – archívno-historický výskum. ^[14]

Stav
Stav historického sídla je zlý. V minulosti bol v kaštieli liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Rozsiahly a zaujímavý objekt je v súčasnosti opustený a chátra!

Prístup
Stojí asi 1 km od obce, severovýchodným smerom. Lefantovce 382.