Lokalita
obec Rokytovce, okres Medzilaborce, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Cintorín bol tvorený desiatimi hrobmi. Z celkového počtu bolo osem masových, v ktorých je pochovaný nasledujúci počet obetí: hrob číslo 1 - 8 obetí, číslo 2 - 9 obetí, číslo 3 - 9 obetí, číslo 4 - 8 obetí, číslo 5 - 10 obetí, číslo 6 - 10 obetí, číslo 7 - 11 obetí, a v hrobe číslo 8 - 22 obetí. Na cintoríne sa vyskytujú aj dva jednotlivé hroby. ^[1] Hroby sa nachádzali v troch skupinách, roztrúsených na civilnom cintoríne. Prvú skupinu tvorili šachty číslo 1 - 3, ktoré sa nachádzali v jednom rade východne od kostola. Neďaleko nich sa nachádzala skupina ďalších piatich hrobov. Boli to masové hroby číslo 4 - 8. Niekoľko krokov južne od kostola sa nachádzali jednotlivé hroby číslo 9 a 10. V hrobe číslo 9 je pochovaný ruský podporučík S. J. Smirnov. ^[2] Všetky hroby s výnimkou masového hrobu číslo 8 pochádzajú z obdobia vojny. Hrob číslo 8 bol vytvorený v roku 1921. V okolí obce v dňoch 21. až 23. augusta 1921 prebiehali exhumácie. Exhumačnú komisiu viedli poručík Emanuel Kavalir a vrchný strážmajster Emanuel Poder. Dohromady exhumovali 11 hrobov z bezprostrednej blízkosti obce. Vďaka exhumáciám je možné jednoznačne určiť štátnu príslušnosť aspoň časti obetí. Na cintoríne je pochovaných 12 rakúsko-uhorských a 13 ruských vojakov. Zvyšné obete boli pravdepodobne tiež príslušníkmi týchto armád. Spolu je na cintoríne pochovaných 90 obetí. Známa je identita iba jedinej obete a to vyššie spomínaného ruského dôstojníka. ^[3] Všetky telá z katastra obce exhumované neboli. Súčasťou archívnej zložky je náčrt, ktorý bol zhotovený s pomocou miestnych obyvateľov. Na náčrte je vyznačená oblasť v lokalite nazývanej „Vŕšok“, kde sa údajne medzi zákopmi nachádza neznáme množstvo pochovaných rakúsko-uhorských a ruských vojakov. Telá obetí neboli exhumované kvôli neprístupnému terénu. ^[4] Starostlivosťou o cintorín po prvej svetovej vojne bola poverená žandárska stanica v Medzilaborciach. ^[5]

Pamiatková ochrana
- Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Stav
Stav cintorína nie je dobrý. Niektoré hroby už zanikli. Časť cintorína, ktorá by ešte mohla byť zachovaná, je dnes iba prázdnym miestom medzi civilnými hrobmi. ^[6]

Prístup
Vojenský cintorín je súčasťou civilného cintorína v obci. ^[7]