Pamiatky volajúce o pomoc   späť
Štítnik
Lokalita
obec Štítnik, okres Rožňava, Košický kraj
História a stavebný vývoj
V blízkosti gotického kostola zo 14. storočia dali hrad s povolením kráľa postaviť po roku 1432 Bebekovci. [1] Išlo o nížinný vodný hrad, ktorý sa stal súčasťou protitureckého obranného pásma. [2] Dôvod stavby hradu na rovine súvisel s jeho neskorým vznikom v období, keď sa menili požiadavky na sídla. Narastajúce nároky na komfort bývania a najmä na dostupnosť sídla viedla Bebekovcov ku stavbe pohodlného neskorogotického vodného hradu v neveľkej vzdialenosti od kostola ich trhovej osady. [3] Bebekovci [4] ho vlastnili až do vymretia rodu v roku 1594, pričom ako štítnická vetva používali predikát zo štítnika (de Csetnek, Csetneki). Po nich hrad prevzali Bakošovci, ktorí ho vlastnili do roku 1666. [5] Štítnický hrad [6] bol v základných publikáciách o slovenských hradoch vždy obchádzaný, viac miesta mu v historicko-folklórnom diele venoval len Ľudovít Janota [7] (1935). [8] Výskum Z. Gardavského potvrdil historický fakt, že hrad vznikol po roku 1432, a to v podobe približne štvorcového útvaru s nízkym hradbovým murivom, so štrbinovými strieľňami a s dvoma okrúhlymi nárožnými baštami na západnej strane. Hrad, situovaný do nížinného močaristého terénu pri potoku, bol obohnaný vodnými priekopami, ktoré sú dnes značne upravené. Na konci 15. storočia bol prestavaný a boli doň vbudované kľúčové strieľne, ktoré vyhotovili z jedného kusa kameňa [9]. Na obranu proti Turkom boli v druhej polovici 16. storočia (1580 – 1585) k nárožiam na východnej strane pristavané mohutné delové veže. [10] Hrad nadobudol podobu štvorkrídlového opevneného kaštieľa, ku ktorému patrila prameňmi doložená hranolová veža. Stála asi nad bránou v južnom priečelí. [11] V prvej polovici 17. storočia bola prestavaná hradná brána do podoby dvoch mohutných, výrazne bosovaných pilierov. Obytné budovy v prvej stavebnej fáze stáli len na západnej strane, neskôr boli rozšírené i na južnú a severnú stranu nádvoria. O hrade sa zachoval popis z roku 1643 a 1649, podľa ktorých mal „jeden kamenný dom pre sedmohradského vojvodu (Rákócziho), do ktorého sa ide dreveným schodišťom“, po obvode hradieb krytú drevenú ochodzu. Horný dom, patriaci v tom čase Sztárayovi, bol opustený a slúžil ako sklad potravín. Spomína sa aj majer, maštale, stodola, sladovňa, hámre a rybník, v ktorom však ryby už neboli. [12] Za rákócziovského stavovského povstania hrad veľmi poškodili. Objekt zostal dlho v ruinách. V 18. storočí opravili jednu jeho časť – západné krídlo s dvoma nárožnými oblými baštami, kde umiestnili časť starožitného zariadenia. V druhej polovici 19. storočia časť opraveného hradu upravili na bývanie na spôsob kúrie s neogotickými oknami. [13] Majitelia sa až do 20. storočia striedali. Máloktorý rod býval v sídle dlhšie, a preto od konca 19. storočia hrad i vstavaná kúria čoraz rýchlejšie chátrali. V roku 1940 vyhorela jedna bašta. [14] Socialistický režim neprejavil k historickej stavbe veľa citlivosti. Časť objektu bola využívaná ako škola. Z pôvodného rozsiahleho vodného hradu sa zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta s terasou, časť vstupu na východnej strane s baštou. Na mieste južného krídla začiatkom 19. storočia vznikol nový kamenný múr s veľkou bránou. Na mieste severného krídla stojí hospodárska budova. Okolo kúrie bol park. [15]
Pamiatková ochrana
Pokus o rekonštrukciu. Základný architektonický výskum objektu uskutočnil v rokoch 1974 – 1975 z poverenia Okresnej pamiatkovej správy v Rožňave Z. Gardavský. [16]
Stav
Stav historického sídla je čudný. Pohľad na stavbu vyvoláva v človeku veľmi rozpačité pocity. Kúria s plechovou strechou pôsobí zúfalo a zvyšky hradu sa konzervujú a zastrešujú celé desaťročia. Komplexná obnova tu neprebehla. Stále sa vykonávajú čiastočné práce a aj tie nie sú dokončované. Ide o nekonečný príbeh (The Neverending Story). Celý areál získava vzhľad akéhosi nevkusného hybridu. Areál a niektoré budovy využíva odborné učilište.
Prístup
Stojí v južnej časti obce (285 m n. m.).
Hrad Štítnik zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1910)Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Hrad Štítnik foto © Viliam Mazanec 9/2012Štítnik - vstup do areálu hradu foto © Viliam Mazanec 9/2012
Poznámky
[1] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 209.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 192.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 298.
[4] Bebekovci (Bubekovci) sa na scéne dejín objavujú na začiatku 13. storočia, v čase anarchie, krátko po tatárskom vpáde. Z roku 1243 pochádza donačná listina Bela IV., v ktorej panovník Bebekovcom ako udatným obrancom krajiny udeľuje štítnickú občinu. Bebekovci podľa povesti odvodzovali svoj pôvod od pastierov. Jeden z nich pri pasení natrafil na ložisko vzácnych rúd. Na radu svojej ženy, krásnej Idy, ligotavé hrudy ponúkol kráľovi a vypýtal si za ne povolenie postaviť si sedem košiarov. Rod Bebekovcov v čase svojej najväčšej moci na začiatku 16. storočia vlastnil sedem hradov, z ktorých za najvýznamnejší považoval Krásnu Hôrku. Pozadie vzostupu moci tohto rodu je späté s charakterom jeho rodného kraja. Ťažba nerastných surovín v stredoveku tvorila v Gemeri, podobne ako na susednom Spiši či v náleziskách Kremnice, Banskej Štiavnice a Banskej Bystrice, značnú časť príjmov obyvateľstva. Tunajšie ložiská železnej rudy a medi sa však nachádzajú vo väčšej hĺbke. K zintenzívneniu ťažby preto došlo až koncom 17. storočia po zdokonalení banskej technológie. Bebekovci začiatku 14. storočia pravdepodobne neboli pastieri, ale skôr chudobní, no energickí a ctižiadostiví zemania. Zisky z ťažby rúd im umožnili mocenský vzostup v prvej polovici 14. storočia. Vtedy, krátko po vymretí panovníckeho rodu Arpádovcov, v atmosfére súperenia veľkých magnátov ako boli Matúš Čák či Omodejovci s kráľom-cudzincom Karolom Róbertom, sa pokúšali získať kúsok šťastia a moci aj Bebekovci. Húževnato a s vervou sa pustili do sporu o hrad Krásna Hôrka. Roku 1352 pravotu vyhrali. Z množstva gemerských sedmoslivkárskych zemianskych rodín sa vyčlenil nový, mocný rod. Sídlom, strediskom a centrom jeho snáh sa stal hrad Krásna Hôrka. Jedným z najúspešnejších stredovekých gemerských gangov boli Bebekovci. Ľstivo a obratne prenikali údoliami Slovenského Rudohoria na susedný Spiš, k stredoslovenským banským mestám, alebo jednoducho k domácim gemerským mestečkám, kde znenazdajky prepadávali kupecké karavány, prípadne rabovali sklady plné vyťaženého kovu. Postupom času svoju taktiku obmieňali. Od gemerských mešťanov vyberali poplatok a v neistých časoch im zabezpečovali ochranu. Aktivita Bebekovcov vzrástla na prelome 15. a 16. storočia. Autoritatívneho Mateja Korvína, ktorý sa snažil z krajiny vytvoriť centralizovanú absolutistickú monarchiu a medziiným nemilosrdne potláčal pochybné ekonomické aktivity rodu Bebekovcov, na uhorskom tróne vystriedal váhavý Vladislav Jagelovský, prezývaný pre svoju ústupčivosť kráľ Dobrze. Magnáti si upevňovali svoju pozíciu a usilovali sa získať čo najväčšie množstvo privilégií. Vidina absolutizmu mizla, Uhorsko v šľapajach Poľska smerovalo k vytvoreniu vlády stavov. Šľachta po krvavom zúčtovaní s Dóžovým sedliackym vojskom znevoľnila poddaných a upevnila tak svoje ekonomické postavenie i mocenskú pozíciu. www.dobrodruh.sk (16.1.2014)
[5] V štítnickom kostole sa nachádzajú dve náhrobné dosky majiteľov hradu, a to posledného majiteľa z rodu Bebekovcov, Štefana Bebeka (zomrel 15.6.1594) a majiteľa z rodu Bakošovcov, Gabriela (zomrel 5.6.1666). SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 209.
[6] Štítnik sa ako osada spolu s Plešivcom spomína v listine z roku 1243, keď ho Belo IV. daroval Detrikovi a Filipovi Bebekovcom. Podľa iných historikov vznikol Štítnik ako služobnícka osada, ktorej názov je odvodený z mena výrobcov štítov. Naproti tomu P. Ratkoš usudzuje, že názov osady súvisí s označením uhliarskych milierov. Štítnik sa stal mestečkom v 14. storočí, keď dostal v roku 1320 právo mýta a tamojší ákošovskí poddaní prešli na emfyteutické právo krupinského pôvodu. V roku 1328 získal zemepán pre obidve sidliská jarmočné právo. Hrad sa vtedy ešte nespomína. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 209.
[7] Ľudovít Janota (1888 – 1968) sa zaoberal sociológiou, venoval sa osvete, najdôležitejšie sú však jeho vlastivedné práce. Najväčšiu a najvýznamnejšiu časť Janotovej rukopisnej pozostalosti tvorí história slovenských hradov a historické povesti o hradoch - Slovenské hrady. Cenný je rozmanitý pracovný materiál (poznámky, výpisky, koncepty, výstrižky z tlače) k histórii jednotlivých hradov a k povestiam. Za rukopisným spracovaním Slovenských hradov sú zaradené korektúry tohoto diela. Pri svojej zberateľskej činnosti Janota nazhromaždil množstvo starých rukopisov, tlačí, rytín a podobne. Patria k nim kratšie historické práce, príležitostné, prozaické i veršované príhovory, krátke básne mravoučného charakteru, kázne (19. storočia). Vlastný dokumentárny materiál je veľmi skromný. Bohato je zastúpený cudzí dokumentárny materiál, v ktorom sú zaradené výsledky Janotovej zberateľskej činnosti. Sú to prevažne cudzojazyčné dokumenty právneho charakteru (majetkovoprávne listiny, fundacionálne listiny a iné). Nájdeme tu i školský dokumentárny materiál (poznámky - zošity z jednotlivých predmetov) z rokov 1848 - 1882. Literárna pozostalosť Ľudovíta Janotu je uložená v 19 škatuliach a obsahuje 2265 archívnych jednotiek. V korešpondencii sa nachádza niekoľko listov od Janka Alexyho, v ktorých sú okrem súkromných záležitostí i informácie o maľovaní obrazu Kysučania. Úradná korešpondencia sa týka Janotovej prednášateľskej a publikačnej činnosti, rodinná korešpondencia obsahuje viacero listov manželke Anne Barbore, rodenej Dudáčkovej. www.snk.sk (16.1.2014)
[8] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 210.
[9] platňa 60 x 40 cm a 43 x 40 cm, priemer strieľnového otvoru je 15 – 16 cm. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 210.
[10] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 209 - 210.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 299.
[12] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 210.
[13] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 192.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 299.
[15] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 192.
[16] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 209.