Pamiatky volajúce o pomoc   späť
Suchá nad Parnou - Židovský cintorín
Lokalita
obec Suchá nad Parnou, okres Trnava, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Nie je známe, kedy sa v Suchej nad Parnou usadili prví Židia. V roku 1539 boli dekrétom uhorského kráľa Ferdinanda I. z Trnavy vyhnaní všetci jej židovskí obyvatelia. Je otázne, či časť exulantov z Trnavy prišla do Suchej nad Parnou. Známe je, že sa v tom čase usadili v Častej a v Cíferi. Okolité obce boli vhodným miestom na usadenie, pretože židovské obyvateľstvo v nich malo vybudované zázemie už dávnejšie z dôvodu protižidovských nálad v mestách. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1634 sa v Suchej nad Parnou nenachádzal žiaden obyvateľ iného než katolíckeho vierovyznania. Takmer o 40 rokov neskôr (v roku 1673) sa v obci podľa kanonickej vizitácie Podhorského dekanátu Bratislavského archidiakonátu stále nenachádzali žiadni „nekatolíci“. Po týmto názvom (haeretici) bol vizitátorom označený každý obyvateľ, ktorý vyznával iné než katolícke náboženstvo. [1] Správa o Židoch v Suchej nad Parnou pochádza až z roku 1730, kedy je v Častej doložená židovská náboženská obec, do ktorej patrili aj Židia zo Suchej nad Parnou. Svojich zosnulých pochovávali na židovskom cintoríne pri hrade Červený Kameň, od roku 1850 na novozriadený cintorín juhovýchodne od Častej. [2] O desať rokov neskôr vznikol židovský cintorín v Suchej nad Parnou. Podľa záznamov z matriky bolo v rokoch 1860 – 1911 na cintoríne pochovaných 69 ľudí. Dodnes sa zachovalo 18 stojacich náhrobkov so sčasti zachovanými nápismi a 10 odlomených či inak poškodených náhrobných kameňov, stojacich na svojom pôvodnom mieste. Okrem nich sa na cintoríne nachádzajú tri vrchné časti náhrobkov, ktoré boli odlomené a premiestnené, takže sa nedá určiť ich pôvodné miesto. Znamená to, že z pôvodného počtu kamenných náhrobkov sa nezachovala ani polovica. [3] Všetky náhrobné kamene obsahujú nápisy v hebrejčine, ktoré tak ako tie kresťanské udávajú okrem iného dátum úmrtia zosnulého. Iba málo z nich má prepis v latinke, ktorý jednoznačne identifikuje pochovanú osobu. Jeden z náhrobkov nesie po hebrejsky meno Árona Kliena. [4] Na cintoríne majú náhrobné kamene niekoľko ikonografických motívov napríklad – kanvica alebo strom so zlomenými vetvami, ktorý patrí k jedným z najčastejších výtvarných motívov na náhrobných kameňoch. V prípade, že boli vedľa seba pochovaní manželia, sa tento motív nachádzal na náhrobku manželky. Platí to aj na cintoríne v Suchej nad Parnou. Na vysokom náhrobku Márie Prezelmayer sa v jeho vrchnej časti nachádza motív zlomeného stromu. Po ľavej strane náhrobku je umiestnený hrob Jakuba Prezelmayera, Máriinho manžela. Jeho náhrobok, hoci je svojou formou podobný manželkinmu, však žiadny ikonografický motív nenesie. [5] Zo zachovaných náhrobkov sa dá identifikovať ešte ďalších sedem. Z 31 dodnes celkovo či čiastočne zachovaných náhrobkov je to niečo vyše štvrtina. [6]
Pamiatková ochrana
-
Stav
Stav cintorína nie je dobrý.
Prístup
Nachádza sa v západnej časti katastra obce pri východnej hranici hája (Pusperg). Prilieha k políčkam suchovských obyvateľov, od ktorých ho delí poľná cesta. [7]
Poznámky
[1 - 4] NEUMANN, Martin: Židovský cintorín v Suchej nad Parnou. In: HISTORIKA, 2017, č. 1, s. 24.
[5 - 6] NEUMANN, Martin: Židovský cintorín v Suchej nad Parnou. In: HISTORIKA, 2017, č. 1, s. 25.
[7] NEUMANN, Martin: Židovský cintorín v Suchej nad Parnou. In: HISTORIKA, 2017, č. 1, s. 24.
Literatúra
NEUMANN, Martin: Židovský cintorín v Suchej nad Parnou. In: HISTORIKA, 2017, č. 1, s. 24 - 26.
www.suchanadparnou.sk