Pôvodný názov
castrum Kuwesd (1323)

Lokalita
obec Veľký Kamenec, okres Trebišov, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Zmienka o hrade sa nachádza v listine delenia rodových majetkov Bokšovcov (Baksa) z roku 1323. Rodu zo Solivaru (Soósovci), s ktorými mali Bokšovci spoločné korene, patril hrad až do zániku. V 14. a 15. storočí ho čiastočne vlastnili aj Serdaheliovci. V rokoch 1444 – 1450 ho mali krátko v držbe páni z Pavloviec (Palóciovci). Potom sa ho zmocnili bratríci. Z ich rúk hrad dobylo až vojsko kráľa Mateja Korvína v roku 1459. V 17. storočí sa Juraj Soós zapojil do Vešeléniho sprisahania, a preto v roku 1673 hrad násilne obsadilo cisárske vojsko. Nasledovalo zbúranie hradu. Kamenné stredoveké sídlo už nikdy neobnovili. ^[1] Približne trojuholníkova dispozícia bola prístupná od severu, kde sa nachádzalo aj neveľké predhradie. Od začiatku bol hrad na dvoch stranách chránený priekopou a nasypaným valom, ktorý chýbal na východnom strmom svahu. V 15. a najmä v 16. storočí prešiel hrad prestavbami, ktoré síce zvýšili jeho obranyschopnosť, ale takmer zmazali pôvodnú podobu. Rozsiahla obnova iste prebehla krátko po roku 1438, keď bol hrad s kamennou vežou označený ako pustý. Stav zrejme zavinilo delenie majetku a zanedbanie údržby objektu. Pôdorys veže sa čiastočne zachoval vedľa takmer zasypanej hranolovej cistreny, vysekanej do skleného podložia. Z pôvodného hradu pochádzajú pravdepodobne aj zvyšky obvodového múru (hrúbka 1,7 m), ktorý bol na nárožiach zaoblený. V renesančnom opornom pilieri na severovýchode sú zamurované gotické kamenné články, medzi ktorými je pravdepodobne fragment ostenia pôvodného portálu brány, ktorá sa nachádzala v susedstve. Vchádzalo sa do nej po moste cez priekopu a parkán, ktorého múr asi postavili pri obnove, ku ktorej môžeme priradiť i predhradie s pozostatkami oblej bašty. ^[2] Typicky renesančným fortifikačným prvkom je najzachovalejšia časť hradu – päťboká masívna bašta so strieľňami na troch podlažiach. Postavili ju nanovo od základov na mieste južného nádvoria, o čom svedčia jej výrazne hrubšie múry (2 – 2,4m). Zvyšok murovaného delostreleckého postavenia sa nachádza aj na východnej skalnej terase pod obvodovou hradbou jadra. Hoci na bližšie poznanie budú potrebné ďalšie prieskumy, možno zatiaľ predpokladať, že hrad z prelomu 13. a 14. storočia patril k donžonovému typu s obytnou, aj keď čiastočne skromnou vežou v chránenej polohe. ^[3]

Pamiatková ochrana
Veľký Kamenec – hrad (č. ÚZPF 49/1,2) – architektonicko-historický výskum - rok 2019. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[4]

Stav
Ruina.

Prístup
Stojí na kopci v centre obce. Hrad je viditeľný zďaleka.