Lokalita
obec Paňovce, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Podľa katastrálnych máp musel cintorín vzniknúť niekedy na prelome 18. - 19. storočia. Na mape z roku 1783 sa ešte nenachádza. Na mape Vojenské mapovanie Uhorska II. je už zakreslený. Na mape Vojenské mapovanie III. z roku 1920 je dobre viditeľný jeho tvar a rozmery (cca 80 x 40 m). V tom čase ale židovská komunita v Paňovciach zanikla a všetky cirkvi pochovávajú na hlavnom obecnom cintoríne. ^[1]
 

Zachovalých je asi 10 náhrobkov, niektoré sú dokonca premaľované vápnom pre lepšiu čitateľnosť. ^[2]
 

Presné informácie o počiatku osídlenia Paňoviec židovskými rodinami nie sú známe, predpokladá sa, že začalo v 18. storočí. ^[3]
 

Elek Fényes vo svojom zemepisnom slovníku vydanom v roku 1851 o obci píše - „Pány, Panowcze, slovensko-maďarská obec, Abovská župa, západne od Košíc: 815 katolíkov, 21 evanjelikov, 86 reformovaných, 74 židovských obyvateľov.“ ^[4]
 

V roku 1880 v obci z 579 obyvateľov bolo 136 maďarských a 379 slovenských rodených obyvateľov. Z nich bolo 418 rímskokatolíckych, 88 reformovaných, 28 gréckokatolíckych, 5 luteránskych a 40 izraelských. ^[5]
 

Začiatkom 20. storočia dochádza k úbytku židovských rodín. Väčšinou sa sťahujú do miest ako Moldava nad Bodvou či Košice, mnohí odchádzajú po prvej svetovej vojne do USA či Palestíny. ^[6]
 

V roku 1921 z jej 404 obyvateľov bolo 45 Maďarov a 356 „čechoslovákov“. Z nich bolo 294 rímskokatolíckych, 81 reformovaných, 24 gréckokatolíckych, 3 luteráni a už len 2 izraelskí. Sčítanie obyvateľov po Viedenskej arbitráži v roku 1938 uvádza: počet domov 93, počet obyvateľov 472, židovského pôvodu 4. ^[7]
 

Záverečnou bodkou bolo za druhej svetovej vojny pričlenenie obce k Maďarsku a následné odvlečenie židov do koncentračných táborov. Zoznamy uvádzajú minimálne 4 osoby z Paňoviec odvlečené do táborov Mauthausen a Osvienčim. Majiteľ obchodu Benjamín Schwartz bol v Osvienčime zavraždený, ostatní prežili, ale domov sa už po vojne nevrátili. ^[8]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Dnes je cintorín obrastený agátovým lesíkom. Jeho hranice sú dobre viditeľné ako hlinený val. Zvyšná časť lesíka slúži na rekreáciu, je tu okruh s cvičebným náradím a bikepark. ^[9]

Prístup
Leží v severovýchodnej časti obce.