Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Nemecká Ľupča
Lokalita
obec Partizánska Ľupča, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Stavbu druhého kostola si pravdepodobne vyžiadal obrovský príliv najmä nemeckých osadníkov na konci 13. storočia. Starší kostol kapacitne už nevyhovoval a jeho rozšírenie by asi neprinieslo očakávaný efekt. Ľupčania sa preto rozhodli, že postavia nový kostol. Bol zasvätený svätému Stanislavovi a neskôr sa stal farským kostolom. Patróna kostola si mesto zvolilo najskôr podľa dátumu konania výročných trhov v Ľupči. K zmene patróna došlo už v 16. storočí, ale oficiálne získal kostol za patróna svätého Matúša apoštola až po jeho opätovnom vysvätení, keď ho na konci 17. storočia po viac ako sto rokoch získali opäť katolíci. V súčasnosti je kostol zasvätený svätému Matúšovi. [1]
 

Ide o gotický kostol s renesančno-barokovou prestavbou a úpravou. Prvá stavebná etapa kostola spadá do druhej polovice 13. storočia. V roku 1320 bol rozšírený o druhú loď. V roku 1459 prestavali presbytérium so sakristiou a v roku 1479 stavbu dokončili. Vežu postavili v rokoch 1550 - 1554. Väčšie stavebné úpravy vykonali pri opevňovaní kostola v rokoch 1620 – 1630, keď zaklenuli renesančnými klenbami dvojloďový priestor, pristavali južnú vstupnú predsieň a doplnili vežu ochodzou. Zároveň vybudovali okolo kostola obranný múr so vstupnou bránou. Múr má strelné otvory s rozširujúcou sa špaletou a brána renesančnú atiku s lastovičími chvostmi. V 18. storočí zbarokizovali vežu a interiér. [2] Sakrálny objekt bol obnovený po požiari v roku 1856. [3] Koncom 19. storočia otvorili na veži neogotické zvukové okná. Kostol má dvojloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, situovaným mimo hlavnej osi. V presbytériu sa zachovali gotické krížové rebrové klenby (datované na svitkovom svorníku rokom 1459), dosadajúce na valcovité prípory, štyri gotické okná a gotický sedlový portál vedúci do sakristie, ktorá je krytá dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klenby. Portál má gotické železné kované mreže z 15. storočia. V južnej lodi je v obvodovom múre gotický vstupný potrál, ktorého lomený oblúk dosadá na pätkové rímsy. [4]
 

Veža má neskorogotický kamenný vstupný portál a renesančnú pevnostnú úpravu (ochodza na renesančných kamenných krakorcoch). Je krytá barokovou trojitou baňou, ktorá sa končí laternou, a barokovou rustikalizovanou strieškou nad renesančnou ochodzou. Pred vežou je prístavba vchodu s výklenkom, v ktorom je baroková rustikálna socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Hladké fasády sú členené gotickými oknami a dvojstupňovými piliermi. Na veži v menšom výklenku je poprsie baníka zo začiatku 16. storočia. [5]
 

Výmaľba presbytéria je od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1855 a predstavuje dvanásť apoštolov. Za dnešným neogotickým hlavným oltárom je pôvodný hlavný oltár z roku 1620, ktorý kostolu venoval župan Gabriel Illésházy s manželkou Evou Széchyovou. Oltár je nezvyčajným typom renesančno-ranobarokových oltárov s pevnými a pohyblivými krídlami, na ktorých sú obrazy zo života Krista podľa protestantskej ikonografie, hlavný obraz predstavuje scénu narodenia Krista. Bočný oltár sv. Ondreja je neskoroklasicistický z druhej polovice 19. storočia, s obrazom od Jozefa Božetecha Klemensa. Kazateľnica je klasicistická a na kanelovanom parapete má reliéf Rozsievača z čias okolo roku 1800. Obrazy na drevenej vyrezávanej protestantskej empore zobrazujú starozákonné scény a sú z roku 1620. Maľované banícke mortuárium je z roku 1719. Epitaf Žofie Guothovej, rodenej Malatinskej je z roku 1719. Niekdajší gotický hlavný oltár z čias okolo roku 1450 premiestnili do Slovenskej národnej gálerie v Bratislave a jedna tabuľa je v Szépmüvészeti múzeu v Budapešti. [6] Oltár bol sklápací s príslušným počtom pevných krídiel. Zachovali sa z neho tri jednostranne maľované samostatné tabule a štyri vo dvoje členené pohyblivé krídla, na ktorých je spolu osemnásť výjavov. [7]
 

Z kedysi početnej a veľmi starobylej kolekcie zvonov v Partizánskej Ľupči ostali vo veži farského kostola sv. Matúša iba dva mladšie zvony z druhej polovice 19. storočia. Starší z nich nazývaný Poledňák odlial A. Litman z Banskej Bystrice v roku 1856 a mladší Medián, pochádza z roku 1863. Meno odlievateľa je neznáme, pretože nápis na zvone bol v minulosti úmyselne poškodený. Kanonická vizitácia z roku 1825 spomína v kostole štyri zvony. Najstarší bol z roku 1491 nazývaný Stanislav a uliaty zvonolejárom zo Spišskej Novej Vsi, ďalšie zvony boli z rokov 1661, 1725 a 1732. Zvony sa nezachovali, pretože boli zničené pri požiari mesta v roku 1856. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v centre mesta.
Fotogaléria
Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014Partizánska Ľupča - Kostol sv. Matúša apoštola foto © Viliam Mazanec 10/2014
Poznámky
[1] VÍTEK, Peter – CHURÝ, Slavko – SLIACKA, Simona: Dejiny Partizánskej Ľupče. Poprad: Podtatranské noviny, vydavateľské družstvo Poprad pre obec Partizánska Ľupča, 2013. s. 22 – 23.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 451.
[3] VÍTEK, Peter – CHURÝ, Slavko – SLIACKA, Simona: Dejiny Partizánskej Ľupče. s. 23.
[4 - 6] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 451.
[7 - 8] VÍTEK, Peter – CHURÝ, Slavko – SLIACKA, Simona: Dejiny Partizánskej Ľupče. s. 24.
GPS
49.065068, 19.435832
49°03'54.2"N 19°26'09.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk