Lokalita
obec Pobedim, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Neskororenesančno-barokový kostol s opevnením postavený v rokoch 1673 – 1674. Prestavaný a rozšírený bol v roku 1923 známym architektom Milanom Michalom Harmincom o dve bočné lode. Je to trojloďový sieňový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami. Fasády sú členené pilastrami s nákladou a polkruhovo ukončenými oknami. Na západnom priečelí stojí masívna veža so vstupným portálom. ^[1] Veža je zakončená zvonovitou strechou s laternou.
 

Sakrálny objekt stojí v opevnenom priestore, obohnanom vysokým múrom so strieľňami a štyrmi nárožnými okrúhlymi baštami. Na os kostola je postavená vstupná hranolová veža opevnenia s kamenným vstupným portálom. Veža tvorí vstup do areálu. ^[2]
 

Hlavný oltár je barokový, stĺpová architektúra je komponovaná do miernej konkávy s volútovým štítom. V strednom poli sa nachádza socha sv. Michala archanjela, po stranách stoja štyri barokové sochy svätcov, v štíte socha Boha-Otca flankovaná kľačiacimi postavami anjelov na volútach. Drevená krstiteľnica so sochou sv. Jána Krstiteľa je baroková. ^[3]
 

Podľa iného zdroja bol kostol postavený v rokoch 1674 – 1678. Ide o údaj z kanonických vizítácií, avšak kostolu predchádzala staršia sakrálna stavba doložená archívnymi údajmi. Pravdepodobne pôvodný kostol vznikol už koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia kedy bolo vybudované opevnenie. ^[4]
 

Kostol sv. Michala v Pobedime patrí medzi sakrálne stavby pevnostného charakteru. Bol opevnený múrom, pôvodne snáď drevenou palisádou, nárožnými baštami a vstupnou vežovitou bránou. Medzi opevnením a kostolom sa nachádzal cintorín, pričom po roku 1688 sa juhozápadná bašta využívala ako karner. Kostol prešiel viacerými opravami a v roku 1923 bol rozšírený o severnú a južnú loď. Vzácne je vybavenie kostola. ^[5]
 

V presbytériu sa nachádza hlavný oltár zasvätený patrónovi kostola. Z pôvodného oltára sa zachovala v súčasnosti obložená menza oltára vybudovaná z kameňa a tehál. Z pôvodného oltára sa tiež zachovali dve plastiky, ktoré boli v 18. storočí uložené na sanktuáriu a to plastika Pelikána ako personifikácia Kristovho obetovania a soška Zmŕtvychvstalého Krista. Pozadie oltára je vyplnené barokovými sochami a architektúrou. V strede sochárskej výzdoby je plastika Boha Otca a socha sv. Michala stojaca na diabloch. Po bokoch ústredných plastík sa nachádzajú plastiky apoštolov sv. Pavla, sv. Petra, sv. archanjela Rafaela a Anjela strážneho. Sochárska časť pozadia je doplnená adorujúcimi anjelmi a barokovými dekoratívnymi prvkami. Pozadie oltára pochádza z polovice 18. storočia. ^[6]
 

V severnej a južnej lodi sa nachádzajú bočné oltáre a to oltár Najsvätejšieho srdca Ježišovho (severná loď) a oltár Srdca Panny Márie (južná loď). Architektúra oltárov je dielom rezbárskej dielne hlohovského staviteľa oltárov Jozefa Seilnachta. Z obdobia baroka pochádzajú plastiky umiestnené v nikách oltárov, barokové sú tiež štíty oltárov. Ústredné plastiky sú prácou dielne Ferdinanda Prinotha z talianskeho Tirolska. Z tejto dielne sú tiež plastiky sv. Jozefa a sv. Terézie. Okrem oltárov sa v bočných lodiach nachádza krstiteľnica a v južnej lodi kazateľnica s vrcholovou plastikou sv. Michala archanjela. ^[7]
 

K ďalšiemu vybaveniu kostola patrí organ z 19. storočia, zastávky krížovej cesty a v podveží barokový kríž, pôvodne umiestnený na staršom bočnom oltári. Maľba kostola od rožňavského maliara kostol Júliusa Ádáma je z roku 1935. ^[8]
 

Cenný bol objav konsekračného kríža z roku 1678. Zaujímavé sú i vitráže v presbytériu a na chóre kostola. ^[9]
 

Iniciátorom stavby kostola bol novomestský prepošt Jakubom Haško. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obnovou prešiel v rokoch 1970 – 1971 a 2000 – 2004. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centrálnej časti obce.