Lokalita
obec Podolínec, okres Stará Ľubovňa, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Mestské hradby sa zachovali takmer v súvislom páse pri južnom obvode mesta a pomerne dobre aj na východe a západe. Severné hradby boli v 19. storočí zbúrané, vtedy odstránili aj obe brány do mesta. Okolo bývalej dolnej brány sú hradby zachované v pôvodnej výške s ochodzou a strieľňami, na sever od bývalej brány je vysoká polvalcová bašta, na juhu sa zachovali v súvislom úseku mestských múrov tri bašty. Z vnútornej strany opevnenia boli neskoršie po celej dĺžke pristavané domy. Južné hradby boli z obidvoch strán zastavané prilepenými domkami, len koruna múrov prečnievala nad pultovými strechami. ^[1] Domy boli postupne odstránené a hradby odkryté.
 

Ďalšia časť hradieb na južnej strane je z obidvoch strán voľná a zachováva v podstate pôvodnú výšku. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 popisuje stav opevnenia takto: Za baštou č. 5, ktorá je značne znížená, pokračuje hradobný múr, ale bašta č. 6 už zmizla a bašta č. 7 má len polovicu plášťa, a to v zníženej výške. Bašta č. 8 tvorí rizalit budovy, vstavanej do hradieb. Na sever od bývalej hornej brány stojí v záhrade bašta č. 9, ktorá tvorí dnes súčasť domku, pristavaného z opačnej strany k hradobnému múru. ^[2]
 

Hradby sú najlepšie zachované na východnej strane mesta, ich stavebný charakter poukazuje na začiatok 15. storočia a na úpravy z polovice 16. storočia. Bašty a strieľne sú riešené vzhľadom na používané strelné zbrane. Pôdorysná konfigurácia je však staršia a snáď totožná s prvými hradbami, ktoré začali stavať koncom 13. storočia. ^[3]
 

Opevnenie mesta sa spomína už v roku 1292 v listine krakovského a sandomierského kniežaťa Václava II. ako vôbec prvé na území dnešného Slovenska, kedy bolo mestu udelené jedno z najvýznamnejších práv a to právo opevniť sa hradbami. Pri budovaní hradieb mesta museli pomáhať i ľudia z okolitých obcí. Pôvodné stredoveké gotické opevnenia Podolínca z 13. storočia, Levoče a Kežmarku mali vysoký hradobný múr s nižším parkánovým múrom, hranolové brány s priechodom v prízemí, podkovovité a hranolové do vnútra otvorené alebo zatvorené bašty. Tento novší vyšší typ hradieb Podolínčania vytvorili z pieskovca ktorého bol dostatok, keďže z neho boli vybudované takmer všetky budovy v meste, už menej sa používal travertín, ktorého bolo však tiež dostatok. Nový hradbový systém pravdepodobne nahradil starší, ktorý bol vytvorený z násypu priekopy a drevených kolov. Novší typ kamenných hradieb nebol lacný a jeho výstavba nebola krátkodobá. Hradby boli dokončené v roku 1382. Vysoké boli 9,75 metra a po obvode sa tiahli v dĺžke 562 siah čo je asi 1 068 metrov. ^[4]
 

Mesto malo štyri samostatne opevnené objekty - hradby mesta, hrad, kláštor, farský Kostol sv. Anny. Mestské hradby mali pravdepodobne 18 bášt a 3 strážne veže, pričom bašty a veže boli od seba vzdialené 21 - 24 metrov. Mestské hradby z 13. storočia, pozostatok slávnych čias, sa zachovali takmer súvisle na juhu mesta. Pri rieke Poprad okolo bývalej Dolnej brány sa hradby zachovali v pôvodnej výške. Na sever od brány sa zachovala vysoká polkruhovitá strážna veža, nie bašta ako sa zvykne v meste hovoriť. V južnej časti hradieb sa zachovali bašty. Z ostatných bášt niektoré boli zbúrané, iné zabudované do domov. ^[5]
 

Do mesta sa vchádzalo dvoma hlavnými bránami (Dolná a Horná), ktoré boli silne opevnené a dvoma vedľajšími malými bránami, ktoré spájali mesto s okolitými osadami. ^[6]
 

Podolínec na vonkajšom obvode chránila vodná priekopa, napájaná z ramena rieky Poprad. Cez priekopu sa prechádzalo padajúcimi mostami. Pri hlavnej bráne stál rozsiahly hrad, oproti, pri druhej hlavnej bráne boli miestnosti pre strážne vojská. Mesto stratilo charakter pevnosti v roku 1711, odkedy sa hradbám nevenovala pozornosť. ^[7]
 

Pomerne jednoduchý hradbový systém pozostával z vysokého kamenného múru ukončeného cimburím. Jeho obranyschopnosť posilňovali pôvodne malé polvalcové bašty, smerom k mestu otvorené, so streleckými pozíciami na úrovni hradbovej ochodze. V exponovaných miestach boli nahradené novším typom polvalcových bášt a vybudovaním strážnych veží. Prístup k mlynskému náhonu na južnej strane sprístupňovala malá bránka. ^[8]
 

Autori Súpisu pamiatok na Slovensku z roku 1968, ako už na to upozornil spišský historik Ivan Chalupecký, hrad v Podolínci lokalizovali nesprávne. A to i napriek tomu, že koncom 19. storočia jeho polohu správne zaznamenal vo svojej práci o dejinách Podolínca Samuel Weber. Avšak nie celkom správnou interpretáciou údajov z premerania mestských hradieb, brán a opevnenia hradu v Podolínci Františkom Schücktanzom na konci 19. storočia sa predpokladalo, že hrad (ruina) zanikol. Na základe analýzy opisu hradu z roku 1765, zmienky o hrade z roku 1851, vyobrazenia Podolínca z polovice 19. storočia, pôdorysu hradu z roku 1871, zmienky o hrade z roku 1891 vieme, že v bývalej hlavnej hradnej budove v súčasnosti sídli mestský úrad. Prestavba (obnova) tohto objektu sa uskutočnila v roku 1903. ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Veľká časť hradieb bola v 80. rokoch 20. storočia renovované. ^[10]
 

Z pomerne rozsiahleho zachovaného úseku hradieb je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky len bašta pod číslom 922/1. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav opevnenia je dobrý.

Prístup
Stojí v obvodových častiach mesta.