Lokalita
obec Pohronská Polhora, okres Brezno, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Starý cintorín v Pohronskej Polhore ^[1] je v poradí tretím miestnym cintorínom. História cintorínov začína kdesi na dnešnej Hlavnej ulici, v blízkosti domu č. 51, v ktorom bola v roku 1788 posvätená na dočasný chrám izba jedného z obyvateľov obce. Krátko potom vysvätili pozemok určený na cintorín v lokalite pod Poľanou. Výber pozemku odsúhlasilo mesto Brezno ako patrón novozaloženej osady. Po šiestich rokoch cintorín prestal slúžiť svojmu účelu pre vysokú vlhkosť pôdy. ^[2]
 

Zriadenie druhého cintorína v roku 1794, dnes nazývaného starý cintorín, dokumentuje zápis v Historii domus katolíckej farnosti: Nový cintorín, ktorý je zase pri ceste z Polhory smerom do Michalovej, je od kostola vzdialený na 400 chôdzových krokov. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa cintorín pomaly zapĺňal, od roku 1936 podľa mienky obvodného lekára už z hygienických dôvodov nevyhovoval a v roku 1950 sa na ňom prestalo pochovávať. ^[3]
 

Cintorín si zachoval pôvodný obdĺžnikový pôdorys s plochou približne 330 m2, ktorá na južnej strane mierne klesá. Od okolitého priestranstva oddeľoval cintorín zo všetkých strán obvodový múr s latkovým plotom a murovanými stĺpikmi, chránený sedlovou šindľovou strechou (dnes je zachovaná iba západná strana). Obdobne bola upravená aj vstupná brána od hlavnej cesty v severnej časti múru. ^[4]
 

Išlo o cintorín cirkevný a nie obecný. Svedčia o tom zápisy z roku 1938 z majetkovoprávnych sporov Brezna a Polhory vo veci vlastníctva pozemkov, na ktorých cintorín leží. Vtedajší farár Vojtech Čunderlík sa odvolával na výpovede, podľa ktorých pozemky na cintorín získala katolícka cirkev výmenou, ďalej uvádzal, že patronát nad cintorínom má ich cirkev, vyberajúca poplatky, a obec na prevádzku neprispieva. Vlastníctvo pozemku odôvodňuje i faktom, že tam nesmeli byť pochovaní Židia. Podľa miestnych informátorov Židia mali vyhradené miesto až za múrom cintorína, na južnej strane vpravo, oddelené železným zábradlím. ^[5]
 

Náboženská jednotnosť sa prejavila aj na vzhľade cintorína. Väčšinou sa na ňom vyskytujú latinské kríže ako symboly večného života, plastiky anjelov a Panny Márie. Takmer všetky hroby majú podobu rovov, bočné steny sú spevnené trávou, na vrchnej časti sa vysádza sezónna výzdoba a myrtové kríky. Popri klasickom tvare hrobov sa vyskytujú i netradičné tvary v podobe písmena „S“, prípadne „U“. Ide o rodinné hroby s centrálne umiestneným detským hrobom. V strede cintorína stojí čelom ku vchodu jednoduchý liatinový ústredný kríž s korpusom Krista. V jeho blízkosti pochovávali kňazov. ^[6]
 

Z hľadiska typológie náhrobníkov si najväčšiu pozornosť zasluhujú liatinové náhrobné kríže, ktoré tvoria približne 70% všetkých náhrobníkov. Odlievali ich v lejárni v Hronci a vyskytujú sa na všetkých cintorínoch v lokalitách, ktoré boli v minulosti súčasťou Hrončianskeho železiarskeho komplexu. Najstarší zachovaný kríž pochádza z roku 1851. Telo a ramená kríža sú hladké, ukončené trojlistom. Text o zosnulom sa odlieval súčasne s krížom, čím sa každý takýto kríž stával nereprodukovateľným originálom. Nápis na kríži je pre nedostatok miesta veľmi strohý: TU ODPOCÍWA W KRISTU PÁNU JOZEFINA / WAITERSIG NARODILA SA ROKU 1803 / UMRELA DNA 8 MAYA 1851. Tvarovo rovnaký kríž z hrobu Kataríny Brenkovej je zaujímavý rozdielnou výškou majuskulných písmen. Vrastený je v kmeni stromu a jeho datovanie nie je možné určiť. ^[7]
 

Klasickú formu kríža, kde telo a ramená ostávali bez výzdoby, vystriedali v druhej polovici 19. storočia kríže s bohatou ornamentikou, ktorá pokrývala celú plochu kríža a svedčila o vysokej úrovni lejárov z Hronca. Z ich dielne pochádzajú kríže zdobené čoraz náročnejšími motívmi. Jednoduchú rastlinnú reliéfnu výzdobu časom nahradil prerezávaný ornament s použitím gotických architektonických prvkov štylizovaných do lomených oblúkov a roziet, motívov akantu, ľalie, rozviliny, trojlistu a viniča, prechádzajúci pri niektorých krížoch až na vrchol. Okrem rôznych obmien štylizovaných rastlinných prvkov sú na konci ramien aj antropomorfné motívy zastúpené najčastejšie tvárami anjelov. V krížení ramien okolo plastiky Krista zvykne byť umiestnená svätožiara s rôznou úpravou a rozmermi lúčov v tvare prútov, kopijí, viniča, alebo štylizovaných rastlín. Pomerne početná skupina je svojím tvarom úplne podriadená ornamentike, s liatinovou figurálnou kompozíciou v dolnej časti, predstavujúcou postavy anjelov, svätcov a Panny Márie. ^[8]
 

Neodmysliteľnou súčasťou liatinových krížov sú liatinové tabuľky umiestnené pod korpusom. Sú tvarovo rozmanité, obsahujú v texte základné životopisné údaje o zomrelom a pre nedostatok miesta sa na nich nenachádza náhrobníková poézia. Každému tvaru je priradená primeraná reliéfna výzdoba na obvode. Tabuľky srdcovitého tvaru sú zdobené zvyčajne barokovým akantom, naturalizované konáriky s listami a miniatúrne lístky s kvietkami zdobia elipsovité tabuľky. Klasicistický veniec je charakteristický pre kruhový tvar a rastlinný motív v kombinácii s bočnými vežičkami na obdĺžnikových tabuľkách. ^[9]
 

Za samostatnú skupinu liatinových náhrobníkov možno považovať drobnú liatinovú plastiku na hroboch detí. Tie mali na polhorskom cintoríne vyčlenené plochu v blízkosti centrálneho kríža, neskôr sa umiestňovali spolu s ostatnými rodinnými hrobmi. Motív dominujúceho kríža je u nich potlačený a nahradzuje ho postava anjela – dieťaťa, anjela – mladíka alebo dieťaťa – Krista držiaceho, prípadne sa opierajúceho o kríž. ^[10]
 

Tradícia výroby a používania liatinových náhrobníkov v regióne bola umelo prerušená v 50. rokoch 20. storočia, kedy bola z ideologických dôvodov zničená väčšinou modelov, či odlievacích foriem v hrončianskej zlievárni. V tom čase sa prestalo na starom polhorskom cintoríne pochovávať, preto pôvodný spôsob úpravy hrobov nepodľahol modernejším typom výzdoby a materiálu náhrobníkov, čím charakter cintorína ako jednotného celku ostal dodnes neporušený. Jeho súčasný stav si však vyžaduje úpravy – záhradnícke práce, odstránenie náletovej zelene a smetísk, pravidelnú údržbu. ^[11]
 

Iniciatíva na pamiatkovú ochranu starého cintorína v Pohronskej Polhore vyšla z Horehronského múzea v Brezne. Vo svojom fonde eviduje početnú zbierku liatinových náhrobných krížov získaných záchranným zberom z okolitých cintorínov, ktoré mali pôvodne rovnaký charakter ako polhorský cintorín. ^[12]
 

Cintorín je jedným z najzachovalejších a najkompletnejších cintorínov s liatinovými náhrobníkmi na Slovensku. Je jedinečnou pamiatkou materiálnej i duchovnej kultúry obyvateľov horného Pohronia z hľadiska historického, umeleckoremeselného a estetického. ^[13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Cintorín je situovaný priamo v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti štátnej cesty Brezno – Tisovec. ^[14]