Kalvárie a krížové cesty   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Predajná - Kalvária
Lokalita
obec Predajná, okres Brezno, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Dňa 14. júla 1861, pravdepodobne na podnet farára Karola Vozáryho, sa richtári a prísažní obcí Predajná a Jasenie zaviazali, že na „pamätnom vrchu Hrádok vystavia Kalváriu“. Cesty, chodníky a kríže už stáli. Vo farskej kronike je zaznamenané, že do smrti Karola Vozáryho v roku 1866 vybudovali kaplnky. V roku 1872 nepriamy Vozáryho nástupca vdp. Anton Cebecauer opäť vyzval zástupcov farníkov, aby sa zaviazali Kalváriu dokončiť, udržiavať ju a chrániť pred poškodením. Ešte v tom istom roku položili základy kalvárskeho kostola – kaplnky a v nasledujúcom roku 1873, na sviatok sv. Štefana kráľa (20. august), bola Kalvária posvätená. Najbližšia púť na predajnianskej Kalvárii bola potom na sviatok Mena Panny Márie (12. september). [1]
 

Posledná púť sa podľa údajov občanov konala v roku 1952, a to na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorej bola ústredná kaplnka zasvätená asi od roku 1927, kedy sa Panna Mária Sedembolestná stala patrónka Slovenska. Pôvodné patrocínium je pritom neisté. [2]
 

Nasledujúcich 40 rokov Kalvária podliehala postupnej devastácii až do roku 1991, kedy zvyšky jej objektov zbúrali a začalo sa s výstavbou nového súboru. Podobu pôvodných objektov Kalvárie sú známe z čiastočnej fotodokumentácie. Vrcholová kaplnka mala obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym uzáverom a na priečelí dvojicu veží. Pred ňou stáli tri kríže s postavami Ukrižovaných. Štyri väčšie kaplnky, rozostavené popri ceste vedúcej na vrchol, boli stavby na obdĺžnikovom pôdoryse s výrazne plastickým lizénovým rámovaním fasád, zavŕšené sedlovými strieškami. Podľa údajov občanov boli zasvätené sv. Jánovi Nepomuckého, sv. Štefanovi, sv. Anne a sv. Jozefovi. Zastavenia, z ktorých dlhé obdobie pred obnovou stáli už len štyri, a ktorých pôvodný počet nie je známy, boli hranolové stavbičky s obdĺžnikovými nikami, v ktorých boli umiestnené údajne na plechu maľované výjavy Krížovej cesty. [3]
 

V rokoch 1991 – 1992 z iniciatívy farníkov a správcu farnosti vdp. Jozefa Strapku postavili občania pod vedením p. Júliusa Šuhajdu Kalváriu úplne nanovo, podľa projektov Ing. arch. Romana Turčana a Ing. Jozefa Schenka. Z obdobia pôvodnej Kalvárie ostali na svahu už len stromoradia líp a jaskyňa Panny Márie Lurdskej, ktorú vybudovali v roku 1946. Na základoch najnižšie položenej pôvodnej Kaplnky sv. Jána Nepomuckého postavili prvé zastavenie s výjavom Poslednej večere. Ostatné zastavenia sú realizované ako kovový skelet, do ktorého je zasadený nahrubo opracovaný drevený kmeň, v hornej časti s výrezom pre drevenú platničku, na ktorej je štylizovanou figurálnou kresbou znázornený výjav Krížovej cesty. [4]
 

Štrnásť zastavení nie je klasickou Krížovou cestou, ale je variantom, začínajúcim Poslednou večerou a končiacim Zmŕtvychvstaním Krista. V novej ústrednej Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie je na oltári umiestnené súsošie Piety, ktoré priviezli farníci z Piteľovej. Novú Kalváriu posvätil 13. septembra 1992 biskup Mons. Rudolf Baláž. [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav, 2002. s. 276.
[2 - 3] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 276.
[4] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 276 - 277.
[5] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 277.
Bibliografia
www.obecpredajna.sk
GPS
48.822951, 19.460311
48°49'22.6"N 19°27'37.1"E



www.pamiatkynaslovensku.sk