Lokalita
obec Predajná, okres Brezno, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne vodný mlyn v Predajnej je jednoduchá účelová neskorobaroková stavba z 18. storočia s prístavbou z 19. storočia, ktorá bola súčasťou rozsiahlejšieho komplexu s náhonom, domom mlynára a hospodárskymi budovami. Je súčasťou historickej zástavby obce, zachovaná vo svojej hmote, pôdoryse a pôdorysom členení, s konštrukciami, vykazujúcimi vysokú mieru autenticity. Neoddeliteľnou súčasťou objektu je jeho technologické zariadenie, po zasypaní vodného náhonu prerobené na elektrický pohon. ^[1]
 

Technologické zariadenie je ojedinelým kompletne zachovaným zariadením mlyna na Slovensku, rekonštrukcia a dostavba mlyna po druhej svetovej vojne nebola už z dôvodu spoločenských pomerov realizovaná, technologické zariadenie zostalo zachované ,,in situ´´, nové strojové zariadenie zostalo uložené v humne. ^[2]
 

Zachované technologické zariadenie pochádza pravdepodobne zo začiatku 20. storočia, keď mlyn od vdovy Pejkovej kúpil Július Čipka a asi modernizoval prevádzku do súčasnej viacpodlažnej podoby. ^[3]
 

 

1.stavebná etapa - druhá polovica 18. storočia (neskorobaroková)
 

V prvých stavebných fázach zariadenie mlyna tvorili pôvodne len klasické vodorovné mlynské kamene, umiestnené v drevenom lube. Zaujímavosťou je, že na katastrálnej mape z roku 1860 sú pri mlyne zakreslené dve vodné kolesá. ^[4]
 

 

2. stavebná etapa - začiatok 20. storočia
 

Obnovou mlyna bol zastaraný spôsob mletia medzi mlynskými kameňmi nahradený novou technológiou s priemyselne vyrábanými mlynskými strojmi - kúkoľníkom, mlynskými stolicami, hranolovými vyosievačmi, korčekovými výťahmi, zachované zariadenie s mlynskými kameňmi naďalej slúžilo ako šrotovník, inštalácia nového technologického zariadenia si vyžiadala ich osadenie v dvoch výškových úrovniach, pričom časť strojového zariadenia bola umiestnená v podkroví. Pri modernizácii mlyna bola do priestoru mlynice a susedného hospodárskeho priestoru dvorového krídla osadená dlhá transmisia, ktorá zabezpečovala pomocou kožených remeňov otáčanie kolies k jednotlivým strojom, kožené remene sa podľa požiadaviek, ktoré stroje mali byť v prevádzke, nahadzovali alebo zosnímali. Transmisia pomáhala poháňať aj zvislé vreckové dopravníky, ktoré dopravovali zrno do zásobníkov v podkroví. ^[5]
 

 

3. stavebná etapa - 1945 - 1948 (povojnová)
 

Posledný majiteľ mlyna Ondrej Čipka plánoval po vojne zrealizovať rekonštrukciu a dostavbu objektu, rozšírenie technologického zariadenia. Projekt dostavby budovy nie je signovaný, projekt na zariadenie budovy a doplnenie novými strojmi vypracovala v marci 1947 firma Karol Poledniak, továreň na stroje, zlievareň a stavba mlynov Košice. Mlyn mal byť nadstavaný o jedno nadzemné podlažie, zastrešený manzardovou strechou. Rázštubňa s hnacím zariadením mala byť rozšírená na plochu celej mlynice, po prehĺbení mal byť v nej umiestnený hriadeľ v smere Z-V, poháňaný vodnou turbínou. Na medzipodlaží mali byť umiestnené tri mlecie stolice (z toho jedna nová) a šrotovník, na ďalšom nadstavanom podlaží vyosievač a v podkroví vyosievač, kúkoľník. Firma Karol Poledniak dodala aj niektoré nové stroje, v súčasnosti zložené v humne (technologické zariadenie II). ^[6]
 

V roku 1950 mlynár Ondrej Čipka zanechal živnosť. Dočasne bol v prevádzke šrotovník upravený na elektrický pohon, pričom podlahový hriadeľ z úsporných dôvodov, aby sa neotáčal celý, bol rozpílený. ^[7]
 

 

Technologické zariadenie mlyna sa skladá z troch základných častí:
 

I. Hnacia súprava - hnacie koleso na pevnom hriadeli
 

II. Prevodová súprava s palečnými kolesami a transmisiami, spodným hriadeľom na podlahe mlynice a stropným hriadeľom, pripevneným na strop mlynice a susedného priestoru, doplnené o dynamo 110V
 

III. Pracovná sústava zložená z jednotlivých pracovných strojov:
 

1. Násypník I. s výťahom I.
 

2. Násypník II. s výťahom II.
 

3. Násypník III. s výťahom III.
 

4. Výťah IV.
 

5. Jednovalcová stolica
 

6. Dvojvalcová stolica
 

7. Hranolový vyosievač
 

III. S múčnou truhlou I.
 

8. Hranolový vyosievač
 

IV. s múčnou truhlou II.
 

9. Šrotovník
 

10. Kladka na zdvíhanie mlynského kameňa
 

11. Triedička
 

12. Hranolový vyosievač I
 

13. Hranolový vyosievač II
 

14. Kúkoľník
 

15. Geršovník
 

16. Mláťačka ^[8]
 

 

ŠPECIFIKÁCIA PAMIATKOVÝCH HODNÔT
 

Vodný mlyn dokumentuje spôsob spracovania obilia začiatkom 20. storočia síce s využitím vodného pohonu, ale už s upustením od zastaranej techniky mletia obilia medzi mlynskými kameňmi a ručného osievania zavedením novej technológie mletia na priemyselne vyrábaných strojoch s mlynskými stolicami, osievania múky na hranolových vyosievačoch, technologické zariadenie mlynice je predmetom ochrany ako samostatný pamiatkový objekt. ^[9]
 

Predmetom ochrany je kompletné technologické zariadenie mlyna v rozsahu, v akom fungovalo do zastavenia prevádzky v roku 1949 - jednak zariadenie pôvodného mlyna s mlynskými kameňmi, ktoré po modernizácii sa používalo ako šrotovník, ale hlavne sústava priemyselne vyrobených mlynských strojov od rôznych výrobcov. Ich sprístupnenie a sprevádzkovanie si bude vyžadovať účasť špecializovaných odborníkov. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav mlyna je dobrý.

Prístup
Mlyn s náhonom sa nachádza na ulici Bečov v dome č.109 a majiteľom je Ondrej Čipka. Technologické zariadenie mlyna situované v mlynici a prístavbách na parcele č. 186/3 v juhovýchodnej časti obce Predajná, ako aj na parcele č.1071/1 bývalého vodného náhonu na južnom okraji historickej zástavby. ^[11]