Iný názov
Perbete

Lokalita
obec Pribeta, okres Komárno, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v roku 1733. Po zemetrasení v roku 1763 ho opravili a klasicisticky prefasádovali až v roku 1774. Úpravy a opravy prebehli koncom 19. storočia. Je to jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, dvoma pristavanými sakristiami a do štítového priečelia vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý poliami pruskej klenby dosadajúca na rímsové hlavice vtiahnutých združených pilierov. Fasády sú členené lizénami. Hlavné priečelie má barokový lomený štít, z ktorého vyrastá lizénovým rámom členený hranol veže zastrešený ihlanom dosadajúcim na terčíkovú podstrešnú rímsu. Vstupný portál s kamenným, segmentovo zakončeným ostením má vo svetlíku pôvodnú barokovú kovanú mrežu. Nad portálom bol dodatočne vsadený erb Uhorska. Na klenbe presbytéria je baroková iluzívna maľba so scénou adorácie Madony sv. Imrichom, dokončená po roku 1774. Celý interiér riešený ružovo-žltým mramorovaním má krivkovú architektúru s bohato profilovanou konvexne-konkávne prehýbanou korunnou rímsou. Barokovej koncepcii, ktorá pochádza zo stavebnej myšlienky viedenského staviteľstva okolo roku 1730, nezodpovedá triezva klasicistická úprava kostola z roku 1774. ^[1]
 

Hlavný oltár je z roku 1931, pôvodná socha anjela bola prenesená do Podunajského múzea a časti oltára do kaplnky vo filiálke Dvor Mikuláši. Závesný obraz Najsvätejšej Trojicep ochádza z obdobia okolo roku 1770. ^[2] Prvé dva bočné oltáre, umiestnené v konkávnom prechode presbytéria do lode majú nad menzou rokokové rámované závesné obrazy sv. Anny a sv. Jozefa z obdobia okolo roku 1740. Rokoková kazateľnica je z čias okolo roku 1740, na prehýbanom bohato profilovanom parapete s plastikami anjelov je reliéf Baránka božieho z obdobia okolo roku 1760. Klasicistická mramorová krstiteľnica s vysokým niekoľkostupňovým lupeňovitým vekom je datovaná rokom 1777 a označená iniciálami I.F. Nad krstiteľnicou je obraz vo vykrojenom ráme znázorňujúci Krst Krista, maľba z čias stavby kostola. Drevená kolkovitá balustráda na parapete organového chóru a medzi loďou a presbytériom bola neskorobaroková z čias okolo rokov 1773 - 1774. ^[3] Balustrádové zábradlie chórového parapetu bolo koncom 20. storočia odstránené. ^[4]
 

Na stene visí drevený kríž s nápisom Missio a letopočtom. ^[5]
 

Na arkádovom chóre sa nachádza organ s peknou píšťalovou skriňou z roku 1901. ^[6]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v inventári kostola spomína mramorové svietniky z roku 1771 podobného vybavenia ako krstiteľnica a od toho istého majstra. ^[7]
 

Barokový malý zvon bez nápisu pochádza z roku 1680. ^[8] Stredný zvon bol uliaty v roku 1924 a veľký zvon zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie v roku 1950. V roku 1870 boli vo veži kostola zavesené štyri zvony. ^[9]
 

Juhovýchodne od železničnej stanice na hone Klastromhegy bol archeologickým výskumom potvrdený románsky kostol a kláštor z 11. - 12. storočia. Našiel sa aj cintorín. O kláštore s kostolom sa nezachovali nijaké správy a ani jeho zánik nie je známy. ^[10]
 

Ďalší kostol bol postavený v roku 1499 pravdepodobne v gotickom slohu. Stál v hone Faluhely (aj Pusztatemplon dülö) na širokom poli na štvrť míle od dnešnej obce. Letopočet stavby objektu bol vyrytý v nadpraží z dreva. Bol zničený za tureckých vojen, lebo vo vizitácii z roku 1561 sa kostol opisuje ako prázdny a zrútený až po základy. Majetok kostola odniesli Turci. Kostol bol neskôr obnovený po znovuosídlení obce po roku 1629, ale v roku 1683 bol zničený. Vizitátor v roku 1714 ho opisuje ako objekt bez strechy a so zrútenou klenbou presbytéria. ^[11]
 

Súčasný Kostol Najsvätejšej Trojice dal v roku 1733 postaviť arcibiskup knieža Imre Esterházy zo stavebného materiálu z Novozámockej pevnosti. 28. júna 1763 objekt výrazne poškodilo zemetrasenie, zrútila sa veža, poškodenú klenbu presbytéria bolo potrebné zbúrať, preto pri kostole postavili zvonicu. V roku 1766 v čase prezidentúry kráľovskej komory Antala Grassalkovicha bol kostol obnovený, rozšírený, bola postavená nová. V roku 1774 blesk poškodil kazateľnicu a dva bočné oltáre, ale boli zanedlho obnovené. ^[12]
 

V krypte pod kostolom bol pochovaný 20. januára 1769 ako prvý Márton Huszlicska, potom niekoľko farárov. Neskôr kryptu zamurovali. ^[13]
 

Pri kostole stojí neskorobaroková budova fary postavená v roku 1766 spolu s kostolom. Je to poschodový objekt so štvorosovým priečelím. Pri úpravách po roku 1960 bola stavba zbavená viacerých architektonických detailov (šambrány, lizény, kordónová rímsa, korunná rímsa). V strede dvorovej fasády je arkádová zasklená vstupná predsieň, neskôr rozšírená bočnou prístavbou. V miestnosti na prízemí sú valené a pruské klenby, na poschodí sú rovné stropy. Na fare údajne viackrát prenocovala cisárovná Mária Terézia. ^[14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 2119/0. ^[15]
 

Fresky a výmaľba boli obnovené v roku 1998. ^[16]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.