Lokalita
obec Martin, okres Martin, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Neskorobarokový (uvádza sa i rokokový s klasicistickými prvkami) kostol postavený v roku 1772. Centrálny sakrálny objekt s polkruhovým uzáverom presbytéria. Vonkajší plášť uzáveru je riešený polygonálne. Rokokovo-klasicistická hlavná fasáda so stredným trojuholníkovým rizalitom je akcentovaná vstavanou vežou a bohato riešeným portálom. ^[1]
 

Výmaľba interiéru je rokoková z konca 18. storočia od maliara P. S. W. Z architektúry objektu vyrastá iluzívna maľovaná architektúra s jednotlivými biblickými výjavmi v priehľadoch. V presbytériu sú motívy: Duch svätý, Kristus odovzdáva kľúče sv. Petrovi, v pendantívoch lode sú postavy štyroch evanjelistov, v kupole Nanebovstúpenia Pána. Klenba nad emporou je vyplnená letiacimi putti so svitkom, na ktorom je signovanie (P. S. W.). V priestore pod chórom je scéna - Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. ^[2]
 

Hlavný oltár Povýšenia sv. Kríža a bočné oltáre sv. Anny a sv. Jána Nepomuckého sú rokokové s olejomaľbami svätcov. Na stenách za oltármi sú tie isté obrazové kompozície v nástennej maľbe. Kazateľnica je rokoková, vo vrchole baldachýnu má anjelov. Organová skriňa je rokoková. ^[3]
 

Neskorobaroková pozdĺžna centrála má nepravidelný osemuholníkový pôdorys s uzáverom orientovaným na juh. Na ústredný priestor preklenutý kupolou nesenou pendantívmi sa napája z juhu, v mieste víťazného oblúka pole plackovej klenby a polkruhová svätyňa preklenutá konchou, osadená do polygonálneho uzáveru tvoreného v exteriéri troma stranami osemuholníka. Na severnej strane dispozície je kruchtová empora v plytšom polygonálnom závere, ktorý tvorí hlavnú fasádu. Empora je podklenutá nízkou pruskou klenbou a má murovaný konvexne vydutý parapet členený kazetovaním s rokajovými motívmi, v strede s klenákom, na ktorý sa napája zvrchu drevená časť parapetu s organom. ^[4]
 

Kostol vyniká originálne riešenou dispozíciou s umeleckohistoricky hodnotnou rokokovou nástennou výmaľbou a neskorobarokovým dreveným krovom vyspelej formy, ktoré sú zachované v značne autentickom stave. Architektonicko-umeleckou kvalitou sa výrazne vymyká spomedzi dobovej sakrálnej architektúry Turca. ^[5]
 

Kostol postavili s podporou baróna Ľudovíta Révaya a jeho manželky Márie Terézie Esterházyovej z Galanty. Pôvodná architektúra sa zachovala bez podstatných mladších stavebných zásahov. ^[6]
 

Fasády sú členené vertikálne v miestach zalomení pilastrami a horizontálne len soklovou a profilovanou korunnou rímsou. Hlavná severná fasáda sa polygonálne zalamuje, je dvojpodlažná a trojosová s dominantnou stredovou osovou. V nej je situovaná hlavný vstupný portál a v druhom podlaží obdĺžnikové okno s odskočeným segmentovým záklenkom a paspartou s ušami. Fasádu završuje trojuholníkový tympanón, nad ktorým je v úrovni strechy nadstavaná drevená vežička s cibuľovitouu strechou. ^[7]
 

Hlavný portál ukončuje segmentový záklenok a lemuje ho pasparta, v nábehoch záklenku s rímsovými hlavicami a vo vrchole s klenákom. Portál má v supraporte tvorenej boltcovou kartušou, v oválnych medailónoch manželských aliančný erb donátorov zavŕšený pätcípou korunou. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 617/1. ^[9]
 

Opravený bol v roku 1950. ^[10]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola nie je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Situovaný je na južnom okraji historickej zástavby mestskej časti Priekopa, pri hlavnej ceste z Martina do Vrútok a v súčasnosti ho obklopuje už novodobá zástavba. ^[11]