Lokalita
obec Prievidza, okres Prievidza, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
U židovskej komunity v Prievidzi je známy presný čas jej vzniku. Prvý Žid, Adam Rosenthal z Bánoviec nad Bebravou, sa tu usadil 29. septembra 1851. Postupne prichádzali ďalší a komunita sa rýchlo rozrastala. V roku 1870 tu žilo 203 Židov, v roku 1896 takmer 250, v roku 1921 už 306 a naposledy v roku 1942 až 420. Okrem synagógy a vlastnej školy mali v Prievidzi Židovský ženský spolok, zväz židovských sionistických žien WJCO, športový spolok Hagibor a oddiel židovských skautov Hašomer. Židia mali aj vlastnú banku – Obchodný a hospodársky úverový ústav i politickú stranu. K najznámejším prievidzským rodinám patrili Bienenstock, Blody, Braun, Diamant, Fischer, Freiberg, Fürst, Goldberger, Gömöri, Gubitš, Händler, Heber, Heumann, Holzer, Kellermann, Kalloš, Kohn, Kováč, Krammer, Löwi, Löwinger, Müller, Reif, Rosenthal, Singer, Spitzer, Straus, Vogel, Wagner, Weiss, Werner, Wlček, Ziegler, Deutelbaum z Kocurian, Finkelstein z Veľkej Lehôtky, Lang zo Žabokriek a Steiner zo Šútoviec. K prievidzskej náboženskej obci patrili aj Židia z okolitých obcí. ^[1]
 

Židovský cintorín v Prievidzi bol založený v roku 1853. Rozkladal sa pod Banskou na ploche viac ako 800 m2 ohradenej kamenným múrom, od roku 1932 k nemu pribudla modlitebňa a byt správcu, ktoré stoja dodnes. Cintorín spravoval spolok chewra kadischa, ktorý mal aj pohrebný voz s príslušenstvom. Židovská komunita v Prievidzi sa po vojne neobnovila a cintorín pustol. Viackrát sa stal terčom vandalov i zlodejov, náhrobky končili i za hranicami okresu. Napokon v roku 1985 bol cintorín definitívne zlikvidovaný, náhrobné kamene uložené na kopy, odkiaľ boli opäť rozkrádané. Cintorín bol symbolicky, na malej ploche, opäť obnovený v roku 1994. Ústrednou stavbou je časť bývalej krypty rodiny Heumannovcov, okolo nej stojí 18 náhrobníkov, v nemeckom, maďarskom, slovenskom i hebrejskom jazyku. Pomníky patria rodinám Dietelbaum, Donáth, Kellermann, Löwy, Nussbaum, Nutter, Rosenthal, Rosenzweig, Schustek, Wagner, Weiss a Wolf. Ďalšie dva náhrobné kamene sú ešte zahrabané v zemi. Najstarší pochádza z roku 1884. V roku 1994 tu predstavitelia mesta odhalili pamätnú tabuľu obetiam holokaustu. ^[2]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý.