Lokalita
obec Radošina, okres Topoľčany, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne neskororenesančný kostol postavený pred rokmi 1636 – 1644. ^[1] Doplnený vežou bol v roku 1663. Zbarokizovali ho v roku 1755. Vymaľovaný maliarom J. Jelínkom bol v roku 1930. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý renesančnou valenou klenbou s lunetami, dosadajúcou na vtiahnuté piliere. Na západnej strane sa nachádza murovaný chór s rovným parapetom. Fasády sú hladké. Veža s hodinami situovaná na strednú os štítového priečelia je krytá ihlancom. ^[2] Vo veži sú umiestnené zvony na elektrický pohon. V roku 1950 bola veža poškodená bleskom a ešte toho istého roku opravená a čiastočne zvýšená. ^[3]
 

Hlavný oltár je barokový zo začiatku 18. storočia. Jednoetážová oltárna architektúra má medzi dvojicami oblých stĺpov ústredný obraz Najsvätejšej Trojice. ^[4] Stĺpová architektúra oltára s nadstavcom je doplnená sochami svätcov, anjelov, obrazom a ukončená krížom s plastikou Ukrižovaného. Po II. vatikánskom koncile bol pred hlavným oltárom postavený jednoduchý oltár smerovaním do lode kostola na vykonávanie liturgických úkonov. ^[5]
 

Bočný oltár sv. Kríža je barokový z prvej polovice 18. storočia, medzi dvoma stĺpmi má niku s krížom. Bočný oltár Panny Márie, pendant predošlého, má oltárny obraz znázorňujúci Smrť sv. Jozefa. ^[6]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 uvádza v sakristii klasicistický oltár z konca 18. storočia s plastikami cherubínov a oválové prenosné obrazy sv. Františka Serafínskeho a Antona Paduánskeho v podobe relikviára v akantovom orámovaní a s podstavcom. ^[7]
 

Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia s dekorom ružíc na štvorhrannom parapete. Klasicistická krstiteľnica s plastikou sv. Jána Krstiteľa krstiaceho Ježiša zo začiatku 19. storočia je mramorová, v tvare kalicha s polygonálnou kupou. ^[8]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola spomína kalichy: barokový z druhej polovice 18. storočia, s tepaným rokajovým dekorom a kalich z 19. storočia s tepaným dekorom. ^[9]
 

Prvá správa o existencii kostola v Radošine sa vyskytuje v súvislosti s údajom o fare a farárovi Jacobusovi v registroch pápežských desiatkov z farských obvodov z rokov 1332 – 1337. Uvádza sa, že kostol bol zasvätený sv. Pavlovi. Nový kostol postavený v renesančnom slohu mal už patrocínium Najsvätejšej Trojice. ^[10]
 

Obyvatelia Radošiny sa odpradávna hlásili ku katolíckej viere. Príliš ich nezasiahla ani reformácia, lebo ich zemepánmi boli nitrianski biskupi. Farnosť v Radošine, ktorej farský obvod zahŕňa okrem materskej fary ešte filiálky v Behynciach a Bzinciach, patrila odpradávna do ostrihomského arcibiskupstva a nitrianskeho archidiakonátu. Po zriadení apoštolskej administratúry v Trnave v roku 1922 sa stala jej súčasťou. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Sakrálny objekt obnovovali v roku 1950 a 1977. ^[12]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.