Kalvárie a krížové cesty   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rajecká Lesná - Kalvária
Iný názov
Frivaldská kalvária
Lokalita
obec Rajecká Lesná, okres Žilina, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Frivald, dnešná obec Rajecká Lesná, sa spomína ako pútnické miesto už v roku 1767. Púte sa konali k zázračnej neskorogotickej soche Panny Márie, Kráľovnej anjelov, umiestnenej vo farskom kostole a k studničke s prameňom, pod úpätím dnešnej Kalvárie. Sochu dal vyhotoviť rod Frivaldskovcov pravdepodobne v rokoch 1495 – 1498. [1]
 

Areál Kalvárie vybudovali v rokoch 1920 – 1921 miestni obyvatelia z finančných príspevkov rodákov žijúcich v Amerike. Iniciátormi zbierky boli Ján Kolár, Štefan Pápež, Laurín Pastorek a Filip Miko. Najväčšie 100-dolárové príspevky zložili Anton Mazák a Martin Pakoš. Posledný z nich sa spolu s Filipom Mikom aj priamo vo Frivalde zúčastnili organizácie a výstavby Kalvárie, ktorú podporoval miestny farár Július Horvát (pôsobil v obci v rokoch 1908 – 1938). Zbierkou sa získalo 4 000 dolárov a náklady na Kalváriu činili 190 000 korún. [2]
 

Kalvársky súbor tvorí 14 zastavení Krížovej cesty usporiadaných v troch vertikálnych radoch, pozdĺž cikcakovito zalamovaného chodníka, ktorý stúpa na vrchol kopca k záverovej Kaplnke Nanebovstúpenia Pána. Jednotlivé zastavenia sú malé kaplnkovité objekty s obdĺžnikovým pôdorysom, kryté sedlovou strieškou. Štítové priečelie dekoruje opakujúci sa motív terčíkov. Interiér zastavení má valenú klenbu a plytkú niku pre výjavy Krížovej cesty. Pomerne veľké polkruhovo ukončené polychrómované reliéfy, osadené v drevených dekoratívnych rámoch, boli vytvorené v Mníchove a stáli 26 000 korún, pričom rovnaká suma bola vyplatená i za rámy. Na vrchole, pred kalvárskou kaplnkou, stoja tri drevené kríže s postavami Ukrižovaných, maľovanými na plechu. Kaplnku spolu s Kalváriou posvätil 29. mája 1921 nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko a kázeň predniesol páter Irenej, gvardián františkánskeho kláštora v Žiline. [3]
 

Kaplnka na vrchole kopca je jednoloďová stavba s rovným uzáverom a predstavanou vežou, ktorej dodávajú okná zakončené lomeným oblúkom neogotický charakter. Veža je zavŕšená ihlancovou strechou. Interiér, zaklenutý valenou klenbou, zdobia štukové rebrá a pilastre. Neogotický oltár s obrazom Nanebovstúpenia Pána maľovaným na plátne doplňujú po bokoch polychrómované sochy s. Cyrila a Metoda. [4]
 

Na úpätí kopca stojí Kaplnka Panny Márie Lurdskej s prameňom vody považovanej za zázračnú. Bola postavená v roku 1917 na mieste, kde dovtedy stál kríž. Od kaplniek kalvárskych zastavení sa odlišuje len výraznejším štítom dosadajúcim na nárožné bosované pilastre zalamovanými volútami a kruhovým medailónom s menom Panny Márie. [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Areál Kalvárie sa obnovoval v rokoch 1971 – 1972. V roku 1990 sa urobila elektrifikácia a osvetlenie areálu. Obnova sa uskutočnila aj v rokoch 1996 – 1997. V súčasnosti celý komplex dopĺňa vysadený miešaný lesný porast s prevahou smreka. [6]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý.
Prístup
Situovaná je na kopci nad obcou.
Poznámky
[1] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav, 2002. s. 296.
[2 - 3] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 296.
[4] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 296 - 297.
[5] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 296.
[6] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 297.
GPS
49.040137, 18.637886
49°02'24.5"N 18°38'16.4"E



www.pamiatkynaslovensku.sk