Pamiatky v okolí Slovenska   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto
História a stavebný vývoj
Antické mesto Carnuntum dosiahlo na začiatku 3. stor. po Kr. – teda v dobe svojho najväčšieho rozmachu plochu cca 10 km2. Z tejto plochy sa podnes odkrylo iba 0,5% rozlohy. Carnuntum sa prvýkrát písomne spomína v roku 6 po Kr. Vtedy zriadil neskorší cisár Tiberius v priestore Carnunta opevnený zimný tábor légií. Presné miesto je bohužiaľ neznáme. Jadrom Carnunta sa stal legionársky tábor, ktorý bol zriadený uprostred prvého storočia n. l. Okolo tábora vznikla civilná osada, tzv. canabae legionis alebo táborové mesto. Ku koncu prvého storočia sa v priestore dnešnej obce Petronell-Carnuntum vyvinulo civilné sídlo, tzv. civilné mesto. [1]
 

Carnuntum bolo od 40. rokov 1. stor. po Kr. rímske sídlo (vojenské a civilné mesto), hlavné mesto provincie Panónia/Horná Panónia. Pred vznikom tohto rímskeho mesta názov Carnuntum (Karnuntum) označoval sídlo neznámej polohy, možno bratislavské oppidum. [2]
 

Názov Carnuntum pochádza z ilýrskeho slova karn a teda pôvodne znamenal kamenné mesto. Areál sa skladá z vojenského mesta, civilného mesta a chrámového okrsku na Pffafenbergu. [3]
 

VOJENSKÉ MESTO sa skladalo z legionárskeho tábora a vojenského predmestia. Prvé doložené rímske sídlo v Carnunte bol legionársky tábor (lat. castra). Vybudovala legio XV Apollinaris okolo roku 40 po Kr. (najprv bol drevozemný, od začiatku 2. storočia kamenný). Súčasne s ním v jeho okolí vzniklo vojenské predmestie (canabae legionis), v ktorom sídlili rodiny vojakov, obchodníci a remeselníci pod vojenským velením. Vo vojenskom predmestí sa okrem vlastného predmestia nachádzal vojenský amfiteáter zo 70. rokov 1. stor. po Kr., vojenské cvičisko (campus), palác miestodržiteľa, auxiliárny kastel, kultové okrsky a termy. Najneskôr okolo roku 70 po Kr. vzniklo 2,2 km západne od vojenského mesta civilné mesto, v ktorom sa usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať (bez toho, aby podliehali vojenskému veleniu) v pohraničnej provincii, pri Jantárovej ceste a v susedstve silného vojenského tábora. [4]
 

CIVILNÉ MESTO - bolo v ňom fórum, viacero chrámov, curia, mestský archív, tabularia, viacero kúpeľov (termy), insulae a ulice. Pri meste sa nachádzal civilný amfiteáter s kapacitou 14 000 divákov z prvej polovice 2. storočia a vedľa neho gladiátorská škola (objavená v roku 2011). Od konca 2. storočia pribudli aj mestské múry a viaceré luxusné stavby. Civilný amfiteáter pravdepodobne v 4. stor. stor. zanikol, pretože v jeho južnom vchode sa z tohto obdobia našli objekty naznačujúce, že tu asi stálo kresťanské baptistérium (kostol). Tzv. Pohanská brána (nem. Heidentor) bola postavená na prístupovej ceste k civilnému mestu ako triumfálny „oblúk“ cisára Constantia v 50. rokoch 4. storočia. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium) a dodnes sa zachovala jej veľká časť. [5]
 

Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom Dunaji. Prvýkrát sa písomne spomína nejaké Carnuntum v roku 6 po Kr., ale podľa novších zistení vtedy asi ešte išlo o označenie bratislavského oppida. To, čo dnes označujeme ako Carnuntum vzniklo asi až v 40. rokoch 1. storočia. Po vytvorení provincie Pannonia bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie (103/104) sa stalo sídlom Hornej Panónie (Pannonia Superior). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár Domicián v rámci vojen s Germánmi. Civilné mesto dostalo od cisára Hadriána (117 - 138 po Kr.) štatút municípium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum. Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách (166 - 180). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár Marcus Aurelius tu a vo Viedni svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči Germánom, odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska. Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský amfiteáter, ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný. 13. augusta 193 bol v Carnunte Septimius Severus, miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vďaky povýšil civilné mesto Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), čo bolo postavenie, aké mal vtedy dnešný Kolín nad Rýnom, Trier a Efez. V 2. storočí malo celé Carnuntum asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci). V 3. storočí bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku 260 tu ešte vyhlásili za cisára Regaliana, ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima. V roku 308 alebo 309 sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára Diocletiana na jednaní, ktoré malo vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, Galerius, Maximianus). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár Konštantín Veľký (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši. V 4. storočí osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, Galia). V 4. storočí zrejme zavreli civilný amfiteáter (pozri vyššie). V polovici 4. storočia mesto postihlo zemetrasenie. V roku 375 cisár Valentinián I. v rámci výpravy proti Kvádom a Sarmatom našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia. Neskororímsky historik Ammianus Marcellinus píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere". Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca 19. storočia (možno už od polovice 19. storočia) a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Mesto cisárov Carnuntum sa znova prebudilo k životu. Podstatné architektonické diela celej rímskej štvrte - meštiansky dom, nádherná mestská vila a verejný kúpeľ - boli zrekonštruované v historickom kontexte spôsobom, aký je vo svete ojedinelý. [7]
 

V žiadnom prípade tu nejde o fiktívne kulisy alebo muzeálne objekty. S odstupom stáročí tu opäť uzreli svetlo sveta kompletné budovy s rímskym podlahovým kúrením, kuchyne s funkčnými sporákmi i ostatné obytné priestory, vybavené nábytkom. Všetky pôdorysy a detaily vybavenia, ba i výšková úroveň ulíc v mestskej štvrti zodpovedajú jedinej epoche, takže návštevník sa ocitá v jednotnom časovom pásme, s neopakovateľným výhľadom do prvých 5 desaťročí 4. Storočia po Kr.. Pocit, ako keby sa tu náhle zastavil čas pred 1700 rokmi, kedy bolo Carnuntum miestom udalostí, ktoré neodvratne a natrvalo zmenili dejiny sveta. 11. novembra 308 tu rozhodli traja rímski cisári o ďalšej budúcnosti Rímskej ríše. Výsledky tejto konferencie cisárov, mali podstatnú zásluhu na víťaznom šírení kresťanstva a tým i našej duchovnej kultúry. Carnuntum však bolo i dávno predtým a opakovane miestom, kde sa rozhodovalo o svetovej politike: Hadrián, Marcus Aurelius či Septimius Severus – všetci zanechali po sebe v dejinách tohto mesta cisárov trvalé stopy. [8]
 

Pre svedectvá tejto slávnej minulosti Carnunta bola už pred viac ako storočím zriadená truhlica na poklady, chrániaca vzácnosti tých čias = najväčšie - a zrejme aj najkrajšie múzeum rímskych pamiatok Museum Carnuntinum, postavené v štýle rímskej vidieckej vily. Stavba poskytuje vzácnym reliktom z obdobia viac ako 400 rokov slávnej rímskej histórie Carnunta elegantný rámec. Návšteva v Carnunte sprítomňuje Rimanov dnešku - majstrovské diela dobovej architektúry, romanticky stvárnené ruiny a vzácne poklady. [9]
 

Na antické mesto Carnuntum sa sústredila pozornosť odborných vedeckých kruhov v druhej polovici 19. storočia. Na svetlo sveta sa pri rozsiahlom výskume v teréne dostal celý rad senzačných nálezov. Už na počiatku bolo jasné, že na vyhodnotenie a prezentáciu svedkov minulosti z dôb Rimanov sa musí vytvoriť vhodný rámec. Iniciatívy sa ujala Spoločnosť priateľov Carnunta, založená v roku 1885 a poverila architektov Friedricha Ohmanna a Augusta Kirsteina, aby vypracovali projekt múzea. Výstavba múzea sa financovala výlučne z prostriedkov zbierky, ktoré poskytli členovia Spoločnosti priateľov Carnunta. Návrh budovy sa opiera o štýl rímskych víl - a 27. mája 1904 Museum Carnuntinum otvoril osobne cisár Franz Joseph. Vďaka iniciatíve občanov sa teda stala myšlienka vystaviť pod jednou strechou viaceré nálezy zo súkromných zbierok. Dnes je Museum Carnuntinum truhlicou, chrániacou poklady Archeologického parku Carnuntum a môže sa pýšiť najvýznamnejšou zbierkou na tému rímskeho Carnunta. Vystavuje na obdiv vzácnosti z viac ako 400 rokov rímskeho osídlenia v priestore Carnuntum. Okrem toho je Museum Carnuntinum i centrom vedeckého výskumu. Vystavujú sa tu priebežne najnovšie výsledky a poznatky o živote antického Carnunta, ktoré sú výsledkom neustále prebiehajúcich výskumov. [10]
 


 

RÍMSKY KÚPEĽ
 

Návšteva kúpeľa - thermae bola neodmysliteľnou súčasťou rímskeho životného štýlu a kultúry. Aby sa nemuseli vzdať luxusu mestského života v Ríme, zriaďovali Rimania i v najvzdialenejších mestách svojej ríše verejné kúpele – ani Carnuntum nebolo výnimkou. Najrozľahlejším a najnádhernejším kúpeľom bol kúpeľ v blízkosti Fóra, označované v staršej literatúre omylom ako ruina paláca. Kúpeľ, zrekonštruovaný na pôvodnom mieste nebol vo svojej dobe jediným – Carnuntum malo viacero kúpeľov. Ako vyplynulo z archeologického nálezu, bol zriadený ako verejná stavba, pravdepodobne krátko po povýšení civilného mesta na Municipium Aelium Karnuntum okolo roku 124, teda pocty, porovnateľnej s udelením mestských výsad v stredoveku. Kúpeľ zaberá plochu 1.500 m2, na jeho stavbu sa spotrebovalo presne 1.200 m3 kamenného muriva. Všetky pracovné úkony sa vykonali ručne. Najtvrdším orieškom bola rekonštrukcia rímskeho systému vykurovania a zásobovania bazénov s vodou. Prvé praktické skúsenosti (hoci v menšom rozsahu) z úspešných pokusov o vykurovanie Domu kupca Lucia a Villa Urbana boli pri skúmaní fungovania rímskeho hypokaustického kúrenia mimoriadne osožné, napriek tomu, že zo stavebného zámeru takéhoto rozsahu neboli k dispozícii žiadne konkrétne výsledky. Ešte náročnejšou úlohou bola rekonštrukcia zásobovania kúpeľa vodou. Napriek tomu, že existujú opisy o fungovaní takýchto systémov, neopiera sa žiaden o pôvodné nálezy z antiky, takže výstavba prípojky vody do kúpeľa bola vlastne krokom do neznáma. Výsledkom je doposiaľ jediný fungujúci a funkčný rímsky kúpeľ na svete, postavený na pôvodnom mieste technológiou antických staviteľov. [11]
 


 

VILLA URBANA
 

Villa Urbana bola nádherným mestským palácom a je nenapodobiteľným svedkom životného štýlu vyššej vrstvy obyvateľov Carnunta. Každý, kto si to mohol dovoliť, sa pokúšal o export životného štýlu i do najvzdialenejších provincií ríše. Villa Urbana v Carnunte snáď mohla byť príbytkom niektorého z veľmi zámožných občanov. O spoločenskom postavení a hrdosti vtedajšieho vlastníka svedčí i schodisko, vedúce k jej hlavnému portálu. Zrekonštruovaná plocha vily má rozlohu 600 m2 – a to sa zatiaľ dokončili iba verejne dostupné reprezentačné priestory. Celý komplex vily sa pravdepodobne tiahol až k opornému múru na juhu. V tomto smere čakajú na archeológov ďalšie – detailnejšie - výskumy. Na rozdiel od domu obchodníka Lucia chýbajú bohužiaľ akékoľvek náznaky, z ktorých by sa dal identifikovať vlastník mestského paláca. Pozoruhodným nálezom však bolo 30 m2 náročných nástenných malieb, ktoré sa v neskorších historických prestavbách vybúrali a zahrnuli s ostatným stavebným odpadom. Rekonštrukcia úlomkov a ich spojenie do celku, použiteľného ako predloha, bolo priam detektívnou úlohou. Po dlhoročnej trpezlivej a mravčej práci sa podarilo napokon zrekonštruovať nástenné maľby do pôvodného stavu. V hlavnej sále Villy Urbana vyvoláva obdiv nádherný výsledok rekonštrukcie nástenných malieb a kamennej polokupoly. [12]
 


 

DOM KUPCA LUCIA
 

Tzv. Haus des Lucius – Dom kupca Lucia bol prvým zo znovuzrodených objektov, pri rekonštrukcii a úplnom zfunkčnení ktorého sa po prvýkrát v Carnunte využili metódy experimentálnej archeológie. Postavený je na pôvodnom mieste a za svoje meno vďačí nápisu, ktorý sa našiel pri staršom archeologickom prieskume práve tu. Nápis upozorňuje na meno Lucius Maticeius Clemens, o ktorom sa dá s najvyššou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že bol bývalým vlastníkom domu. Dom je výbornou ukážkou životného štandardu carnuntskej strednej vrstvy – veľkorysé rozvrhnutie domu a jeho solídne zariadenie dopĺňajú predstavu o tom, aký stupeň blahobytu mnohí z občanov mesta dosiahli. Carnuntum bolo obchodným uzlom na spojnici Jantárovej cesty a hraničnej cesty pozdĺž Limes Romanus a teda dôležitým miestom odbytu pestrého tovaru. Preto je pochopiteľné, že Lucius Maticeius Clemens si svoj blahobyt bezpochyby nadobudol ako kupec. Pri archeologickom prieskume sa nenašli žiadne stopy po náradí ani nástrojoch, ktoré by naznačovali, že bol remeselníkom. A vzhľadom na nálezy organických zvyškov, napr. látok, ktoré neprežili tisícročia v zachovalom stave, je záver, že Lucius Maticeius Clemens obchodoval s látkami, prirodzený. Pôvodne boli obe podlažia domu určite obývané. Výskumy však nepriniesli žiadne podklady o tom, na čo sa využívali – a dokonca ani o tom, ako bolo horné podlažie zariadené. Kvôli tomu sa zrekonštruovalo kompletne iba prízemie. Pri rekonštrukcii sa vo svetovej premiére vyskúšal v praxi rekonštruovaný systém antického podlahového kúrenia. [13]
 


 

DOMUS QUARTA – Rímsky obytný dom s podlahovou mozaikou
 

Dva roky po dokončeni stavby – „Rímskych kúpeľov” v roku 2013 bola mestská štvrť v rímskom meste obohatená o ďalšiu atrakciu. Okolo pôvodného – originálneho
 

miesta sa nachádzala udržiavaná rímska podlahová mozaika, ktorá svedčí o hodnotnom životnom štýle carnuntskej strednej vrstvy. Celý areál tejto priestrannej mestskej štvrti bol prvýkrát sprístupnený začiatkom roka 1950. Hlboké archeologické vykopávanie v rokoch 2008 - 2011 priniesli nove poznatky o sociálnom štatúte bývalých majiteľov obytných domov. Okrem podlahovej mozaiky vedci objavili aj privátny kúpeľ a vodovodný prívod. Pre prezentovanie podlahovej mozaiky – bola mozaika vybratá – reštaurovaná a nakoniec uložená na pôvodné miesto. Táto miestnosť’ mohla byt v Antike používaná ako reprezentatívna jedáleň počas teplého ročného obdobia. Pre ochranu mozaiky bol obytný dom čiastočne zrekonštruovaný a ako aj Dom Luciusa, Vila Urbana a Rímske kúpele obnovený s antickou stavebnou technikou. [14]

Súčasný stav a využitie
Múzeum.
 

Bolo vybudované v mestečku Deutsch Altenburg. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje (kopije, meče, zvyšky šupinových brnení), keramiky, mincí, rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), šperkov a predmetov pre hygienu (zrkadlá, hrebene, nožničky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov. V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom, ďalej zachované zvyšky mozaík a sôch. [15]

Prístup
Leží v katastrálnom území dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy. [16]
Fotogaléria
Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto - Dom kupca Lucia foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto - Dom kupca Lucia foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto - Dom kupca Lucia foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto - Dom kupca Lucia foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto - Villa Urbana foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto - Villa Urbana foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto - Villa Urbana foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto - Villa Urbana foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015Rakúsko / Carnuntum (Petronell) - rímske mesto foto © Jana Lacková 10/2015
Poznámky
[1] www.carnuntum.co.at (6.12.2015)
[2 - 6] Carnuntum. https://sk.wikipedia.org (6.12.2015)
[7 - 14] www.carnuntum.co.at (6.12.2015)
[15 - 16] Carnuntum. https://sk.wikipedia.org (6.12.2015)
GPS
48.113439, 16.861535
48°06'48.4"N 16°51'41.5"E



www.pamiatkynaslovensku.sk