Lokalita
obec Rožňava, okres Rožňava, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Kalvária zo 40. rokov 20. storočia (pôvodná z roku 1741) s Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie a Kaplnkou Božieho hrobu.
 

O výstavbe Kalvárie a vývoji pomerne podrobne informuje L. Telgárti v polovici 19. storočia, keď mala za sebou prvých sto rokov svojej existencie. Zachoval sa text povolenia a požehnania stavby Kalvárie arcibiskupom Imrichom Esterházym z roku 1734. Až neskôr, v roku 1741, dal na základe tohto povolenia a zo štedrosti Jakoba Steera a jeho manželky Kataríny postaviť Kalváriu predstavený rádu jezuitov v Rožňave Ferencz Szabó. Dosvedčuje to aj nápis s chronogramom na priečelí Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie: DEI VNIGENITO / IESV CRVCIFIXO / REPARATORI HOMI / NIS HONORI POSVIT / IO. JACOBUS STEER / CVM CONSORTE SVA / CATARINA (Bohu jednorodenému, Ježišovi Ukrižovanému, obnoviteľovi ľudskej dôstojnosti, postavil Jakub Steer s manželkou Katarínou). Podľa dobového opisu L. Telgártiho toto miesto so svojimi vysokými lipami a dubmi je akoby prírodou stvorené pre Kalváriu. Vedie k nej strmý chodníček medzi oráčinami, pri ktorom stoja dve kaplnky. Na vrchole v ohrade stojí malý kostolík, za ním Kristov hrob, nad bránou ohrady drevená zvonička. Nad nimi na vyvýšenom mieste stoja tri kríže. Naokolo Kristovho hrobu sú z oboch strán postavené po dve kaplnky. Spomínané kríže, ani kaplnky zastavení dnes už neexistujú, ale vrcholové stavby s ohradou, hoci v zlom stave, sa zachovali dodnes. Vo zvoničke boli pôvodne tri zvony – jeden z roku 1744 a dva z roku 1798. Dnes už existuje iba kópia jedného z nich. ^[1]
 

Pôvodný kalvársky súbor mal sedem kaplniek zastavení, z ktorých jedna, ktorá stala na nevyhovujúcom mieste, medzičasom zanikla. Ostatné boli obnovené pri renovácii v roku 1841, sto rokov po postavení Kalvárie. Pôvodné olejomaľby pašiových zastavení, ktoré už boli v zlom stave, nahradili reliéfmi. Ako milodar prímasa Jána Scitovského ich dal v Mníchove vyhotoviť biskup Štefan (István) Kollárcsik s týmito scénami: Ježiš v Getsemanskej záhrade, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Ukladanie do hrobu. ^[2]
 

V roku 1854 dal rožňavský kanonik Elek Gromer opravil Kaplnku Božieho hrobu a vtedy bola obnovená i murovaná ohrada. V roku 1932 sa spomína obnova kostola na Kalvárii. ^[3]
 

Dnešné zastavenia Krížovej cesty v podobe malých kaplniek s predstavanými stĺpikmi, lomeným čelným oblúkom a sedlovou strieškou pochádzajú pravdepodobne zo 40. rokov 20. storočia. V striedavom rytme lemujú cestičku, ktorá vedie k vrcholovým objektom Kalvárie. Majolikové reliéfy zastavení, signované značkou dodnes existujúcej Zsolnayovskej manufaktúry v maďarskom Pécsi, boli na Kalváriu zadovážené za biskupa Michala Bubniča. ^[4]
 

Stav objektov Kalvárie bol dlhé roky značne zanedbaný, napriek tomu, že v rokoch 1987 – 1989 sa súbor opravoval. Spodné dve zastavenia zanikli v 70. rokoch 20. storočia pri výstavbe hvezdárne, z Kaplnky Božieho hrobu sa zachovalo torzo obvodových múrov. Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, stavba na štvorcovom pôdoryse s polkruhovým uzáverom, je tiež narušená. Na čelnej fasáde so širokým vstupným rizalitom, v štukovej profilovanej šambráne okna je osadená kamenná nápisová kartuša s donačným nápisom a chronogramom. V interiéri, zaklenutom pruskými klenbami, ktoré boli dekorované nástennou maľbou, znázorňujúcou sv. Helenu z roku 1934 od J. Adáma, sa do súčasnosti zachovala už iba malá časť pôvodného mobiliáru. Z dreveného, bohato zláteného, striebreného a polychrómovaného oltára bol odcudzený obraz Sedembolestnej Panny Márie, ako i drobná plastická výzdoba. Drevené plastiky sv. Veroniky a Márie Magdalény sa zreštaurovali. Rovnako bola ochudobnená kazateľnica a neexistujú ani závesné obrazy, ktoré zdobili interiér. ^[5]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 o rožňavskej Kalvárii píše: „Kalvária nad mestom, baroková, s neskoršími úpravami. Stavbu začali roku 1841, pôvodne bolo sedem malých zástavkových kaplniek, z ktorých ostalo šesť (Olivová hora, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Golgota, Ukrižovanie, Uloženie do hrobu) a záverečná kaplnka na temene vrchu. Malé kaplnky obnovené v roku 1866 a opatrené novými reliéfmi, dodanými z Mníchova. Horná záverečná kaplnka so štvorcovým pôdorysom a s polkruhovou apsidou je zaklenutá kupolou, na ktorej je nástenná maľba sv. Heleny z roku 1934 od J. Adáma. V apside oltár Sedembolestnej Panny Márie s bočnými plastikami sv. Barbory a Veroniky a s ústredným obrazom, maľovaným pod vplyvom podobného obrazu vo františkánskom kostole. Obraz sv. Klimenta pápeža z roku 1866 od maliara A. Haffnera. Pred kaplnkou drevená zvonica s troma zvonmi z roku 1744, 1798, 1799 od lučenského zvonolejára B. Stephanidesa.“ ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Rožňava – kalvária (č. ÚZPF 10129/1-3) – architektonicko-historický výskum - rok 2017. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je zhruba dobrý.

Prístup
Kalvária sa rozprestiera severne od mesta, na svahu najnižšieho vŕšku trojvŕšia historicky nazývaného Szölömál. ^[8]