Lokalita
obec Rúbaň, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Novorománska prestavba z roku 1908 s použitím častí pôvodného neskorobarokového sakrálneho objektu. ^[1]
 

Zo starého kostola až do 60. rokov 20. storočia ostala baroková kazateľnica z polovice 18. storočia, ktorá sa do dnešných dní nezachovala a rokokové lavice zo začiatku druhej polovice 18. storočia. ^[2]
 

Románsky kostol v obci stál pravdepodobne už na konci 13. storočia. V roku 1561 bol opustený. V tom čase bol vo vlastníctve kalvínov a späť do majetku katolíkov sa dostal na konci 17. storočia. V polovici 18. storočia bol románsky kostol prestavaný a rozšírený v neskorobarokovom slohu. Pri veľkom požiari v obci v roku 1890 vyhorel a ostali iba časti múrov. V roku 1908 sa na pôvodných základoch začalo so stavbou nového neorománskeho kostola. ^[3]
 

Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a čiastočne predstavanou vežou. Fasády sú hladké, členené oknami s polkruhovým zakončením a opornými piliermi. Priečelie člení lizénové rámovanie. Veža členená lizénovým rámovaním je zastrešená vysokým ihlancom.
 

Severný vstup do kostola je dnes zamurovaný, portál je zakončený trojuholníkovým tympanónom. Vchod do objektu je cez vežovú časť, v ktorej je vstupná predsieň. Interiér je zaklenutý valenou klenbou, na ktorej je secco zázračného rozmnoženia chleba z roku 1967 od amatérskeho maliara Štefana Peticu, iluzívne secca a nástenné maľby sv. Štefana, sv. Imricha nad chórom, sú od Pavla Miskolczyho z roku 1979. Fresco Poslednej večere z roku 1967 na víťaznom oblúku je dielom maliarky Márie Chmeliarovej. Pôvodný chór bol v roku 1967 zväčšený do dnešnej podoby. ^[4]
 

Namiesto hlavného oltára je dnes drevený kríž z roku 1967, ktorý vyhotovil Imrich Seszták, korpus je starší a pochádza z Čiech. Závesný barokový obraz Modliaceho sa sv. Imricha z 18. storočia pochádza z hlavného oltára z 19. storočia. Bočný oltár Ježišovho srdca doniesla rodina Pristyákovcov v roku 1913 z Viedne. Anton Pristyák bol hlavným finančným sponzorom stavby nového kostola. Na oltári je olejomaľba Panny Márie a sv. Jozefa s dieťaťom, v dolnej časti sú plastiky anjelov. ^[5]
 

Krstiteľnica z červeného mramoru z Piszky a medené veko dal vyhotoviť horár Jozef Kovács a 31.3.1943 ju daroval kostolu. 14 sadrových reliéfov Krížovej cesty pochádza z roku 1954. Sochy sv. Jozefa a sv. Antona kúpil v roku 1908 Anton Pristyák. Sochy Panny Márie s dieťaťom a sv. Terézie pochádzajú z roku 1949. Najvzácnejšia pamiatka kostola je baroková polychrómovaná socha Piety z 18. storočia, ktorú v 19. storočí bola donesená zo Šaštína a umiestnená do starého kostola. ^[6]
 

Na stene lode je pamätná tabuľa obetiam prvej svetovej vojny z roku 1928 od M. Fellnera z Nových Zámkov, oproti nej je pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny z roku 1976 od Vojtecha Szlamu z Dubníka. Obe tabule sú z čierneho mramoru. Rokokové lavice sú z začiatku druhej polovice 18. storočia a boli do pôvodného sakrálneho objektu prinesené v druhej polovici 19. storočia zo starého levického kostola. Na chóre je organ asi z 80. rokov 19. storočia od majstrov Riegerovcov z Viedne. V roku 1931 ho vyladil organár Fattinger. ^[7]
 

Na vonkajšej fasáde kostola medzi dvoma opornými piliermi bola v roku 1967 vystavaná maketa Lurdskej jaskyne so sochou Panny Márie. ^[8]
 

Obec Rúbaň bola už od svojho vzniku pod vplyvom kláštora rádu sv. Beňadika. Benediktínov začiatkom 16. storočia vymenili premonštráti. Rod Újfalussyovcov (zemepáni obce) sa síce prikláňal ku kalvínskej cirkvi. Od druhej polovice 16. storočia do konca 17. storočia bola v obci kalvínska farnosť, ale na podnet zemepána Imricha Akácsa zanikla a pod vplyvom kolonistov sa rozšírila katolícka viera. Rúbaň od roku 1397 je fíliou rímskokatolíckej farnosti v Dubníku. Dnes 99% občanov Rúbane vyznáva katolícku vieru. ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.