Lokalita
obec Poprad, okres Poprad, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Veľmi zle dopadli štyri obce v dolinách Levočských vrchov, zrovnané so zemou po vzniku vojenského obvodu Javorina. Tak skončilo i jedno z historických 13 spišských miest, Ruskinovce, vrátane svojich pamiatok. Okrem vojnových udalostí bolo najviac objektov s pamiatkovými hodnotami zničených v socialistických budovateľských časoch. ^[1]
 

Najcennejšou pamiatkou v obci bol gotický kostol sv. Agnesy. Stál na zarovnanej pravobrežnej terase Ruskinovského potoka uprostred sídla (760 m n. m.). Objekt vznikol po polovici 13. storočia, zakrátko po založení osady nemeckých kolonistov, ktorí sa v „Rusken" spomínajú roku 1277. Z listiny datovanej rokom 1268 však vyplýva, že „Ruzkyn" už vtedy mali farára, čo svedčí o existencii chrámu. Saskí hostia podmienili značný rozvoj obce, z ktorej už začiatkom 15. storočia bolo mestečko V roku 1412 bolo spolu s ďalšími zálohované Poľsku. Rozširovanie sídla podmienilo aj úpravu kostola. V roku 1397 udelil pápež Bonifác IX. odpustky na jeho dobudovanie. O prestavbe na prelome 14. - 15. storočia svedči nielen vývoj obce, či archívne pramene, ale aj architektúra kostola, známa už len fotodokumentácie. ^[2]
 

Ranogotický kostol z 13. - 14. storočia pozostával z hranolovej veže na západe, kvadratickej lode a svätyne na východe. Mohutná veža mala minimálne štyri podlažia s úzkymi štrbinovými otvormi a portálom v podveží s lomeným záklenkom. Loď s rozmerným ústupkovým portálom v južnom múre bola presvetlená úzkymi vysokými okennými otvormi s lomeným záklenkom. Podobné okná, ktoré obsahovali takmer s určitosťou kružbu, boli aj vo svätyni. Interiér bol zdobený figurálnymi nástennými maľbami. Na prelome 14. - 15. storočia bol objekt rozšírený smerom na východ, čím sa južný portál dostal do prvej tretiny fasády od západu, pričom pôvodne bol v strede fasády lode. Rozšírený dvojloďový interiér bol nanovo zaklenutý krížovou rebrovou klenbou dosadajúcou na oktogonálne piliere. Do obvodových múrov sa klinové rebrá zasekávali priamo bez konzol. V 18. storočí bol objekt barokizovaný (úprava okien na barokové tvary, vznik nových otvorov na veži, pruskej klenby a oblého záveru svätyne). Stavebná úprava len mierne pozmenila pôvodný stredoveký objekt. ^[3]
 

Výrazné zmeny nastali až v 50. rokoch 20. storočia. Vtedy sa rozhodlo o umiestení výcvikového priestoru Javorina v Levočských vrchoch. Ruskinovce boli tak násilne vysťahované a nehnuteľnosti opustené. Vretenovité námestie s renesančnými domami mešťanov a dva kostoly slúžili ako sklady vojenského materiálu alebo ako terče. Keďže vojakom až tak nevadili, nechali pamiatkové objekty pokojne chátrať. Pamiatkari sa už od 60. rokov snažili zachrániť aspoň Kostol sv. Agnesy tak, že by sa rozobral a transportoval na miesto, kde by už nebol pod paľbou. Uvažovalo sa o múzeu na Kežmarskom hrade. Keďže sa strany nedohodli, bol v 70. rokoch 20. storočia požadovaný presun aspoň jeho najcennejších častí. Nakoniec bol začiatkom 80. rokov 20. storočia kostol aj tak zbúraný a materiál použitý na výstavbu nových, širších ciest pre tanky. Pozostatky saského mesta definitívne zanikli. ^[4]
 

Zničená tak bola veža z 13. storočia so zamurovaným portálom, rozmerné dvojlodie s hodnotnou klenbou z prelomu 14. - 15. storočia a s obvodovými múrmi z 13. storočia. Severný a južný múr lode, múry svätyne a víťazného oblúka ako aj ostenia okien boli zdobené freskami zo začiatku 14. storočia. Kompozíciu Ladislavskej legendy na severnej stene pritom namaľoval zrejme ten istý maliar ako známy výjav z Veľkej Lomnice. Jedine bohato profilovaný portál s trojuholníkovým štítom a hlavicami zdobenými rastlinnými reliéfmi bol rozobratý a uskladnený v depozitári Slovenskej národnej galérie (SNG) v Pezinku. Z kostola pochádza aj známa ruskinovská madona zo 14. storočia (v SNG) a bronzová krstiteľnica z roku 1427, dnes v kostole v Slovenskej Vsi. ^[5]

Prístup
V roku 1952 bola obec z dôvodu zriadenia vojenského výcvikového priestoru Javorina násilne vysťahovaná.