Lokalita
obec Ruskov, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Kostol postavený v rokoch 1938 – 1939 ^[1] na mieste starého románskeho kostola, ktorý pochádzal z roku 1204 a bol niekoľkokrát prestavaný, v roku 1894 obnovený. Nový kostol s pôdorysom gréckeho kríža predstavuje trojlodie s transeptom. Bočné lode s jednotlivými kaplnkami sú od hlavnej lode oddelené arkádami, ktoré majú striedavé podpery. Polkruhovo uzavreté presbytérium je členené slepou arkádou, do ktorej sú zasadené polkruhovo zakončené neorománske okná. V uzáveroch priečnej lode je veľké združené okno, delené neorománskymi stĺpikmi. Priestory sú zaklenuté valenými klenbami, na ktorých sú široké, ploché pásy, v bočných lodiach usporiadané ako krížové. Vonkajšia architektúra je neorománskeho a klasicistického rázu so zdôraznením bočných štítov transeptu a s predstavanou štvorpodlažnou vežou, ktorá má nárožnú rustiku a je zastrešená baňou, zakončenou ihlanom. ^[2]
 

Vnútorné zariadenie pochádza z prvej polovice 20. storočia. ^[3]
 

Šľachtický rod Forgáchovcov bol pre obec veľkým prínosom a to nielen náboženským životom, ale aj štedrými darmi i zodpovedným patronátom a aj v mnohých iných smeroch. Počas pôsobenia kňaza Jána Kadlubjaka bola pod ruskovským kostolom vybudovaná rodinná hrobka Forgáchovcov. Sú v nej pochovaní traja významní príslušníci rodu (Mária Forgáchová, František XII. Forgách a Alexander Forgách). Tabule pochovaných sú vstavané v stenách interiéru kostola aj v súčasnosti. Práve Alexander Forgách s manželkou dali opraviť kostol. Bola opravená veža, pribudované nové miestnosti, vymenená strecha, dlažba a lavice. V roku 1967 bol v kostole nainštalovaný organ, pôvodne majetok grófa Štefana Forgácha. Podľa vyjadrenia kurátora Pianola museum v Amsterdame, Kaspera Jansena, ide o americký aeoliansky píšťalový orgán nesmiernej hodnoty. ^[4]
 

Neskôr, na základe požiadaviek II. Vatikánskeho koncilu v roku 1985, bola uskutočnená úprava interiéru kostola, kde v jednej z vnútorných stien sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1875 od Františka Forgácha. ^[5]
 

Ruskov prislúchal zemi Slanec a bol majetkom Slanského hradu, takmer jedno celé tisícročie. Rozsiahle slanské panstvo vyše 400 rokov patrilo najvýznamnejšiemu šľachtickému rodu Forgáchovcov. O blízkom vzťahu Forgáchovcov k Ruskovu svedčí aj skutočnosť, že pri jednejzt prestavieb kostola bola pod kostolom vybudovaná hrobka, v ktorej sú pochovaní traja z rodu Forgáchovcov. V kostole bol v roku 1916 pohreb posledného majiteľa slanského panstva grófa Štefana Forgáča narodeného v roku 1854. Podľa jeho želania bol pochovaný pri loveckom zámku Kerekhegy v Slanských vrchoch, kam ho z ruskovského kostola vyprevadil početný sprievod obyvateľov a to všetkých obcí panstva. Truhlu viezol záprah s niekoľkými pármi anglických čistokrvných koní, na chov ktorých sa gróf špecializoval. Bol konštruktérom a projektantom rôznych technických zariadení na panstve. Výstavbu železnice do Čiernej nad Tisou, ktorá viedla cez jeho panstvo podporil sumou pol milióna zlatých a drevnou surovinou. Patrí tiež medzi poľovnícke legendy, nielen počtom ulovenej zveri, ale aj starostlivosťou o zver so svojimi veľkými teoretickými aj praktickými skúsenosťami. Spolu s grófom Károlyim založili jeleniu oboru s rozlohou 3 000 ha, do ktorej doviezli jeleniu zver z východných Karpát a Zadunajska. ^[6]
 

 

Nástroj netušenej hodnoty.
 

Organ je neodmysliteľnou súčasťou našej kresťanskej civilizácie. Hovorí sa, že je kráľom medzi hudobnými nástrojmi. Predurčujú ho k tomu bohaté a veľkolepé zvukové možnosti, univerzálnosť využitia v sakrálnych i svetských súvislostiach a v neposlednom rade samotné fyzické rozmery. Dnes na Slovensku sa organ nachádza v každom kostole, bez rozdielu vierovyznania. ^[7]
 

Organ, ktorý pravidelne znie v ruskovskom kostole je však čímsi výnimočný. Pôvodne sa tu nenachádzal. Farebné možnosti tohto nástroja vysoko prevyšujú priemernú kvalitu organov v našom širšom regióne. ^[8]
 

Slanec bol sídlom vysokých štátnych úradníkov a feudálnych pánov. Tí sídlili na slanskom hrade – kým existoval. Po jeho zbúraní si vybudovali pod hradom kaštieľ. Významným aristokratickým rodom v histórii Slanca bol rod Forgáchovcov. Jednému z nich, Žigmundovi patril začiatkom 17. storočia aj Slanský hrad. Posledným veľkostatkárom tu bol gróf Štefan Forgách (1854 – 1916). K jeho panstvu patrili lesy a pozemky nielen v Slanci, ale aj v Slanskej Hute, Slanskom Novom Meste, Pusztafalu (Maďarsko), Ruskove, Rákoši a inde, dokonca aj na Zemplíne. ^[9]
 

Gróf Forgách musel byť veľkým milovníkom hudby, keď krátko pred smrťou, v roku 1912 si do svojho kaštieľa k veľkej knižnici s 2 000 zväzkami kníh zakúpil aj veľký píšťalový organ. Podľa jedného prameňa informácií si ho zaobstaral v Berline od firmy Choralian Company, podľa druhého prameňa v Holandsku. Prvý prameň sa zdá byť dôveryhodnejší, lebo firma Choralian Company začiatkom minulého storočia naozaj existovala ako súčasť veľkej americkej korporácie Aeolian Company. Táto spoločnosť sa špecializovala na výrobu tzv. domácich organov („residence organ“) pre prominentné, bohaté domácnosti. Americké organárstvo v týchto časoch zaznamenalo veľký rozmach, veď v roku 1904 pôsobilo v USA už 94 firiem v tejto oblasti. Organy sa plánovali rovnako do škôl a svetských priestorov ako do kostolov. Museli sa prispôsobiť interiéru, boli často „neviditeľné“. ^[10]
 

Keď necitliví funkcionári Lesného závodu v Slanci tesne po druhej svetovej vojne Forgáchov kaštieľ zbúrali, vďaka niektorým ľuďom sa podarilo zachrániť (niekde sa dočítame: odpredať) aspoň organ, ktorý rozobrali a na vozoch odniesli do susedného Ruskova. Tu v kostole stál vyše dve desaťročia, až kým neprišiel politický odmäk 60. rokov 20. storočia. Vtedy sa na iniciatívu vtedajšieho kňaza Štefana Harčara pristúpilo k rekonštrukcii organa, ktorý sa musel nanovo montovať a prispôsobiť novým, cirkevným priestorom. Nakoľko sa však do ruskovského kostola nezmestil celý, ostala tu z neho iba polovica, kým druhá polovica sa nachádza v obci Kokošovce pri Prešove. Možno teda skonštatovať, že pôvodný organ Štefana Forgácha našiel vhodné miesto svojho „znovuzrodenia“. ^[11]
 

V polovici 60. rokov 20. storočia prišiel do Ruskova za účelom zoznámenia sa s organom pán Štefan Gábor v zastúpení štátneho podniku Remesloslužba. To čo z pôvodného Forgáchovho nástroja ostalo, naložil za pomoci miestnych do áut a odniesol do svojich košických organových dielní. V Košiciach sa grófov organ akoby znovu narodil. Pán Gábor ho potom v súčiastkach priviezol späť do ruskovského kostola a tvárou v tvár novým priestorovým a úžitkovým požiadavkám znovu postavil. ^[12]
 

V súčasnotsi nie je známe, ktoré súčasti Forgáchovho organa sa previezli do Kokošoviec (niektoré pramene spomínajú aj Bohdanovce) a ktoré ostali v Ruskove. Podľa najnovších informácií až donedávna stál v rímskokatolíckom kostole v Dulovej Vsi zanedbateľný pozostatok grófovho nástroja v podobe maličkého pozitívu, tzv. falošného 6-registrového organa, ktorý je už dnes zakonzervovaný a určený na predaj. ^[13]
 

Nie sú známe ani informácie o rozsahu opravných a rekonštrukčných prác, ktoré v Košiciach vykonali pracovníci Remesloslužby. Faktom je, že nanovo nainštalovaný organ svojmu novému poslaniu začal slúžiť od 14. mája 1967, kedy ho slávnostne posvätili a z tejto príležitosti usporiadali aj veľkolepý koncert. Podľa pamätníkov tu hral vtedy Ivan Sokol, legenda slovenského organového umenia, ale aj kompletný orchester z košického divadla. Majster Sokol sa do Ruskova ešte párkrát vrátil a veľmi pochvalne sa o tomto organe vyjadroval. ^[14]
 

Niet pochýb ale o tom, že už len pohnutá história tohto nástroja ho robí v našich očiach zaujímavým. Z hľadiska zvukových, umeleckých možností máme dočinenia s organom, ktorý vysoko prevyšuje priemer ostatných nástrojov východného Slovenska, najmä na východ od Košíc. Je nanajvýš vhodný na usporiadanie organových koncertov a obyvatelia Ruskova môžu byť na neho právom hrdí. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.