Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Šaca (Košice) - rokokový kaštieľ
Iný názov
Kaštieľ Semseyovcov
Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Rokokový kaštieľ z roku 1776. Jednopodlažná budova s oválnou ústrednou sálou, ktorá vytvára prevýšený rizalit. [1] Členia ho pilastre so štukovými ornamentálnymi hlavicami s motívom rokajov. Veľké, polkruhovo ukončené okná presvetľujú rizalit, nad ktorého strednou časťou je malý tympanón. Nad všetkými oknami hlavného priečelia sú rímsy. Objekt sprístupňujú dva vchody situované z oboch strán, vedľa rizalitu. Strecha je manzardová. V ústrednej sále na plytkej kupole namaľoval v roku 1782 košický maliar Erazmus Schrött veľkú antikizujúcu scénu, ktorú situoval do exotickej prírody. Predstavuje vojenský tábor, postavy Antónia a Kleopatry, ale aj dramatické bojové scény. Steny sály sú pomaľované iluzívnymi pilastrami s dekoratívnymi hlavicami, ktoré sa striedajú s antikizujúcimi portrétmi umiestnenými v medailónoch. [2]
 

Kaštieľ je komponovaný symetricky na strednú os, má pôdorys v tvare písmena U, otvoreného na západnú stranu a nadväzujúceho na niekdajší reprezentatívny park, z ktorého ostali iba fragmenty na južnej strane od kaštieľa. Objekt má jedno nadzemné podlažie, čiastočne podpivničené. Na hlavné päťtraktové východné krídlo sa napájajú po oboch stranách bočné krídla – severné a južné, vo svojom západnom ukončení obe pravouhlo zalomené do tvaru písmena L. [3]
 

Dispozícia kaštieľa ma ťažisko v strednom trakte. Do východnej hlavnej fasády je situovaná priečna elipsovitá slávnostná sála, zaklenutá kupolou, vytvárajúca na fasáde konvexnú hmotu, ktorá pokračuje nad strechu tohto krídla. V strede oblého rizalitu je umiestnený erb rodu Semsey s letopočtom 1776, ktorý najskôr datuje vznik stavby. Jednotlivé priestory sú navzájom priechodné (bez chodbového priestoru) – tvoria enfilády, ktoré umožňujú priehľady cez viacero miestností s výnimkou severného dvorového krídla. Miestnosti sú zaklenuté kláštornými a korýtkovými klenbami, okrem elipsovitej sály v strednom trakte zaklenutej kupolou a dvoch vstupných chodibe s valenými klenbami. Výplne v interiéri ani v exteriéri nie sú pôvodné, nezachovali sa ani originálne podlahové vrstvy. [4]
 

Objekt je zastrešený manzardovou strechou s novším krovom nad severným a východným krídlom, nad južným krídlom sa zachovala pôvodná krovná konštrukcia z masívnych dubových trámov. [5]
 

Od roku 1944 bol objekt využívaný ako poľnohospodárska výrobná budova, liaheň a výkrmňa hydiny, skladové priestory a opravovňa strojov. V 50. rokoch kaštieľ vyhorel, čo neskôr viedlo k jeho zdevastovaniu. Od 70. rokov po čiastočnej obnove slúžil kaštieľ ako depozit a dielne pre Východoslovenské múzeum v Košiciach. [6] Po roku 2000 sa objekt dostal do súkromných rúk.
 

Vnútorné priestory kaštieľa sú zdobené výmaľbou, datovanou do 80. rokov 18. storočia. Výmaľba elipsovitej sály a kaplnky s predsieňou sa pripisuje maliarovi Erazmovi Schröttovi. Datovaná je do roku 1782, kedy už bol etablovaným autorom v Košiciach a prezentoval sa freskovou nástropnou výzdobou košickej radnice z roku 1781. V prípade ostatných miestnosti sú autormi výmaľby asi žiaci Schrötta, ktorí pracovali pod jeho vedením. [7]
 

Reprezentatívna sála kaštieľa elipsovitého pôdorysu má v klenbovej časti rozsiahlu figurálnu fresku, ktorá zdobí celú jej plochu. Plochy zvislých stien majú zachovanú výmaľbu len čiastočne, v hornej časti stien pod freskou v kupole. Výmaľba vrcholu kupoly je zobrazená ako priehľad do otvoreného neba so skupinami oblakov. [8]
 

Miestností kaštieľa majú odlišnú výmaľbu, koncipovanú ale podľa jednotného vzorca. Výzdoba miestností je vlastne zobrazením iluzívnych architektonických prvkov, aplikujúcich motívy antického kladia s figurálnymi, či inými dekoratívnymi prvkami rímskej proveniencie. Výzdoba miestností je zväčša rozdelená do troch základných zón – zóny klenby, kde je spravidla umiestnená vo vrchole klenby rozeta rôzneho tvaru a veľkosti, zóny päty klenby, kde prebiehajú jednoduché alebo viacnásobné pásy kladia, a nakoniec členenie zvislých stien výmaľbou panelovaním nad dvernými a okennými otvormi. Plochy stien mali často striekanú úpravu podľa farebného usporiadania miestnosti, z ktorých každá má vlastnú farebnosť. Antikizujúci charakter dekoratívnej výmaľby miestností súvisel s nástupom klasicizmu na konci 18. storočia. [9]
 

Miestností zázemia kaštieľa majú zachované stopy nečitateľnej výmaľby. Účel krídla – zázemie kaštieľa – predpokladá menšiu výpravnosť výmaľby miestností. [10]

Pamiatková ochrana
Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
 

V interiéri kaštieľa bol v roku 2004 vykonaný reštaurátorský výskum omietkových vrstiev a nástenných malieb. Výskum sa riadil požiadavkami, uvedenými v rozhodnutí Krajského pamiatkového úradu Košice o zámere na reštaurovanie. Na základe výskumu bol vypracovaný návrh na reštaurovanie a následne sa aj pristúpilo k postupnému reštaurovaniu malieb. Prácam predchádzala stabilizácia a konsolidácia podkladových omietkových vrstiev a povrchových farebných vrstiev, očistenie povrchov od dlhodobých prašných nánosov, odstránenie sekundárnych vrstiev a náterov, vytmelenie poškodených plôch identickými materiálmi, v spodných zavlhnutých častiach murív mechanické odstránenie zavlhnutej omietky a následnou aplikáciou sanačnej omietkovej vrstvy. Reštaurovanie sa vykonávalo etapovite, s dodržiavaním technologických postupov. Reštaurovaná výmaľba rešpektuje a zachováva pôvodný farebný kolorit, s minimalizovaním zásahov do originálu. Výtvarno-estetická úprava retuší je postavená na zásade odlíšiteľnosti reštaurátorských zásahov od pôvodnej maľby, v praxi to znamená jemné odlíšenie farebného tónu, farebnej intenzity. [11]
 

Celá obnova kaštieľa sa vykonávala po etapách s ohľadom na časovú následnosť jednotlivých technologických postupov. [12]

Súčasný stav a využitie
Rekonštrukcia. Stav historického sídla je dobrý. Prostredie v okolí pamiatky je zachované a nie je narušené modernou výstavbou, čo je dnes veľmi vzácne. V okolí kaštieľa je rozsiahle priestranstvo - záhrada, a preto táto malá, rozkošná, rokoková stavba nádherne vyniká. Kaštieľ je v súkromných rukách. Slúži na obytné účely.
Prístup
Stojí v strede obce, neďaleko kostola.
 

Urbanisticky je kaštieľ situovaný v hlavnej východozápadnej osi pôvodnej obce Šaca. Os tvorí hlavná ulica, ktorá sa približne v strednej časti rozširuje do šošovky, kde je situovaný farský kostol. Kaštieľ je postavený na západnom konci hlavnej osi, pokračujúcej ďalej do rovinatej krajiny. [13]
 

Fotogaléria
Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 1991Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011Kaštieľ Šaca - nový kaštieľ foto © Viliam Mazanec 11/2011
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 228.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 113.
[3] STRNKOVÁ, Zuzana – LABUDOVÁ, Zuzana: Neskorobarokový kaštieľ v Šaci. In: Pamiatky a múzeá, 2005, č. 3, s. 63.
[4 - 7] STRNKOVÁ, Zuzana – LABUDOVÁ, Zuzana: Neskorobarokový kaštieľ v Šaci. s. 63.
[8] STRNKOVÁ, Zuzana – LABUDOVÁ, Zuzana: Neskorobarokový kaštieľ v Šaci. s. 64.
[9] STRNKOVÁ, Zuzana – LABUDOVÁ, Zuzana: Neskorobarokový kaštieľ v Šaci. s. 64 - 65.
[10 - 12] STRNKOVÁ, Zuzana – LABUDOVÁ, Zuzana: Neskorobarokový kaštieľ v Šaci. s. 65.
[13] STRNKOVÁ, Zuzana – LABUDOVÁ, Zuzana: Neskorobarokový kaštieľ v Šaci. s. 63.
Bibliografia
STRNKOVÁ, Zuzana – LABUDOVÁ, Zuzana: Neskorobarokový kaštieľ v Šaci. In: Pamiatky a múzeá, 2005, č. 3, s. 63 – 65.
www.saca.sk
www.kosice.sk
GPS
48.636167, 21.164264
48°0 38' 10.20", 21°0 9' 51.35"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk