Lokalita
obec Šamorín, okres Dunajská Streda, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
KLÁŠTOR
 

Barokový kláštor postavený okolo roku 1778, pravdepodobne staviteľom je J. G. Altenburgerom. V 19. storočí bol upravovaný. Prístavby sú z 20. storočia. Patril rádu paulánov. Ide o typ kláštora stavaného okolo ústredného dvora s rajskou chodbou. Je to trojpodlažný objekt situovaný hlavnou fasádou do ulice. Zachovala sa pôvodná dispozícia kláštora s riešením miestností, ktoré majú v prednom krídle štukové klenby. Kláštor je spojený s kostolom vstupnou chodbou a sakristiou. ^[1]
 

KOSTOL
 

Barokový kostol postavený pred rokom 1778. Upravovaný bol v 19. storočí. Pôvodne patril rádu paulánov. Ide o jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Fasády sú členené pilastrami s rímsovou hlavicou a polkruhovo alebo segmentovo zakončenými oknami a obdĺžnikovými oknami v šambránach, niekde s klenákom. Portál s profilovanou šambránou má úzke pilastre, na ktoré dosadajú volúta s nadstavcom zakončeným zalamovanou profilovanou rímsou, rímsou s krížom. Veža vstavaná do štítového priečelia je krytá baňou s polygonálnou laternou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Vnútorný priestor kostola je riešený jednotne neskorobarokovo s nástennými maľbami zo života svätého Františka z Paoly od Františka Sigrista (1778). V uzávere chóru na západnej strane je štukový reliéf Boha-Otca. ^[2]
 

Na hlavnom oltári s maľovanou stĺpovou iluzívnou architektúrou je nika, v nej plastika Madony. Na menze sú dve plastiky anjelov. Bočné oltáre Panny Márie, sv. Jána Nepomuckého, Jozefa a Ukrižovania s príslušnými obrazmi svätcov sú po bokoch flankované plastikami svätcov. Voľné sochy sv. Jozefa a Františka sú z druhej polovice 18. storočia. Kazateľnica s reliéfom Kázne na hore a krstiteľnica sú z čias stavby kostola. Patronátne lavice pochádzajú z 19. storočia. ^[3]
 

 

Kostol Nanebovzatej Panny Márie v Šamoríne s pridruženým kláštorom bol postavený rehoľníkmi rádu sv. Františka z Paoly (paulánmi), ktorí prišli do Šamorína v roku 1721. Kostol bol postavený na základe projektov architekta J. G. Altenburgera a bol dokončený v roku 1778. Keď Jozef II. svojím dekrétom z roku 1786 rozpustil aj rád paulánov, rehoľníci kostol a kláštor odovzdali mestu. Odvtedy sa kostol stal farským kostolom. ^[4]
 

Kostol bol od začiatku zasvätený Nanebovzatej Panne Márii, ktorá bola patrónkou rádu paulánov sídliaceho v šamorínskom kláštore. Panna Mária bola a dodnes je tiež patrónkou mesta Šamorín a jej vyobrazenie sa uplatňuje v mestských symboloch. ^[5]
 

Hlavný oltár je umiestnený v presbytériu kostola, jeho neoddeliteľnou súčasťou je monumentálna nástenná maľba s iluzívnou oltárnou stĺpovou architektúrou retábula s nadstavcom a plastikami. V strede retábula sa v stene nachádza nika, v ktorej je vložená rozmerná plastika Panny Márie s Ježiškom sediacej na nebeskom tróne v oblakoch. Pred stenu s výmaľbou je do priestoru vysunutá drevená oltárna architektúra, čo má prispieť k podpore väčšej ilúzie hĺbky priestoru svätyne. Skutočný oltár je teda priestorovým prvkom maľovaného iluzívneho oltára. V strede oltára je položené tabernákulum - svätostánok tzv. carousselového typu. ^[6]
 

Z výmaľby klenieb niekdajšieho kláštorného kostola sa zachoval iba výjav z legendy zakladateľa rádu sv. Františka z Paoly, na klenbe presbytéria. Maľby v roku 1929 premaľovali a doplnili novou výmaľbou v lodi kostola. V pôvodnom stave je zachovaná iluzívna maľba stĺpovej oltárnej architektúry, namaľovaná na zadnej (mierne zaoblenej) stene záveru presbytéria. Autorstvo nástennej maľby sa pripisuje Franzovi Sigristovi (1727 - 1803). ^[7]
 

Kostol má štyri bočné oltáre. bočný oltár Panny Márie s oltárnym obrazom Korunovanie Panny Márie je situovaný v lodi kostola na pravej strane. Oltár je zdobený sochami Panny Márie a jej rodičov, sv. Joachima a sv. Anny. ^[8]
 

Oproti je bočný oltár sv. Jána Nepomuckého. Ústredný výjav oltárneho obrazu zobrazuje moment, keď anjeli odvádzajú martýra stojaceho na obláčiku, do neba. Naľavo od tohto oltárneho obrazu je postava sv. Ladislava, napravo zasa socha sv. Alžbety z rodu Arpádovcov. Naľavo od oltáru stojí v dvojmetrovej výške na podstavci prichytenom na múre socha sv. Františka z Paoly. ^[9]
 

Na pravej strane ďalším oltárom je bočný oltár Ukrižovania. V strede oltárnej architektúry je situovaný rozmerný obraz - olejomaľba Ukrižovania. Po stranách sú umiestnené plastiky sv. Pauly a sv. Paulíny. Medzi nimi je umiestnené súsošie Piety (Panna Mária s mŕtvym Synom v náručí). ^[10]
 

Oproti sa nachádza bočný oltár svätého Jozefa. Veľký oltárny obraz namaľovaný na plátno zobrazuje sv. Jozefa, ktorý drží v náručí malého Ježiša. Napravo stojí socha sv. Donáta, naľavo socha sv. Floriána. Pred oltárnym obrazom stojí veľká socha Ježiša, ktorý si rukou ukazuje na lúčmi obklopené srdce. Na základe sochy sa oltár zvykol označovať ako oltár Ježišovho Srdca. ^[11]
 

Organ postavil v roku 1866 Ludwig Mooser, jeden z najvýznamnejších organárov svojej doby. Medzi jeho stredne veľké dvojmanuálové organy patrí šamorínsky organ. Organ bol niekoľkokrát prestavený. Jeho pôvodná dispozícia nie je známa, ale na základe zachovalého píšťalového fondu možno usúdiť, že organ mohol mať pôvodne 20 registrov. V roku 2005 bola ukončená jeho rekonštrukcia, pod dohľadom organistu Imricha Szabóa. Reštaurovanie organovej skrine je dielom akademického sochára Mihálya Staudta z Bratislavy. Rekonštrukcia organa Ludwiga Moosera znamená zachovanie mimoriadne hodnotného a jedinečného nástoja, ktorý okrem liturgických účelov poskytuje možnosti i na koncertné využitie. ^[12]
 

Vo veži kostola sú tri zvony. Najväčší s váhou 1,8 tony pochádza z roku 1627. Ďalšie dva zvony boli odliate v roku 1922. ^[13]
 

Vnútorné staviteľské prvky kostola charakterizuje prepychová ozdobnosť neskorého baroka. Stropné fresky ako aj hlavný oltár a štyri vedľajšie oltáre umiestnené po oboch stranách lode radia kostol medzi najkrajšie kostoly na Žitnom ostrove. ^[14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kláštor je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 119/1 a kostol 119/2. ^[15]
 

Maľby kostola bolo zreštaurované v rokoch 1990 - 1994. ^[16]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centrálnej časti mesta. Kláštorná 2.