Lokalita
obec Šarišské Dravce, okres Sabinov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. Opravený bol v roku 1427. Stavba veže sa uskutočnila v roku 1622 a kostol bol zároveň renesančne upravený. V roku 1657 vyhorel, ale rýchlo ho opravili. Po roku 1753 bol zbarokizovaný aj s interiérom. Neskoršie opravy prebehli v rokoch 1894, 1908, 1912 a v 30. rokov 20. storočia. ^[1]
 

Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V uzávere je gotická rebrová klenba s klinovými vyžľabenými rebrami. V strede kríženia rebier je okrúhla plocha svorníka, svorník však chýba. Loď je zaklenutá pruskými klenbami so štukovým obrazom a rokajami. Klenbové pásy dosadajú na rímsy združených pilastrov. Fasády kostola sú upravené lizénovými rámami a segmentovo zakončenými oknami. Veža je členená lizénami, pod ktorými bolo v minulosti vidno renesančnú armatúru nárožného kvádrovania. Pri podstrešnej rímse je terčík, určujúci dolný okraj nízkej cibuľovitej prilby. ^[2]
 

Hlavný oltár má predstavanú rokokovú menzu a tabernákulum s cherubínmi. Nad menzou, na iluzívne maľovanej drapérii steny, visí obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od K. Voluckého z roku 1779 v ráme zdobenom rokajami. Zľava i sprava sú rokokové plastiky sv. Floriána a Jána Nepomuckého. Kazateľnica je rokoková, na parapete sú rokajové kartuše z polovice 18. storočia. Krstiteľnica je drevená s postavou kľačiaceho anjela, ktorý drží nad hlavou oblú nádobu zdobenú festónom a zakrytú rokokovým vrchnákom, na ktorom je menšie klasicistické súsošie Krst Krista. Dolná časť s anjelom je baroková. V kostole sa nachádza patronátna lavica, maľovaná v roku 1694, v retardovaných renesančno-barokových tvaroch. V interiéri kostola sa ďalej nachádzajú:
 

- procesiový kríž s korpusom z druhej polovice 18. storočia,
 

- rokoková monštrancia s tepanými postavičkami anjelikov v oblakoch, obklopených lúčmi,
 

- drevené rokokové svietniky s anjelikmi z druhej polovice 18. storočia,
 

- epitaf s portrétnou bustou biskupa Szmrecsányiho z roku 1908 v neobarokovom podaní, autorom je J. Zala. ^[3]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí takmer v strede obce.