Lokalita
obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol z prvej polovice 14. storočia. Prestavaný a obohnaný múrom bol koncom 15. storočia a začiatkom 16. storočia. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, priľahlou sakristiou a do telesa vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté neskorogotickou klenbou s prečnievajúcimi pretínavými rebrami. Na svorníkoch, konzolách a rebrách sú kamenné polychrómované štíty s erbami donátorov (Kónigsberger - banskobystrický mešťan, banský magnát a mecén umenia) a kamenárskymi znakmi (Pilgrim - vynikajúci neskorogotický umelec českého pôvodu, vedúci staviteľ viedenského dómu sv. Štefana). Uprostred klenby je menší kamenný reliéf s postavami sv. Antona a Pavla a k nim smeruje havran nesúci v zobáku chlieb pre pustovníkov. Loď je zaklenutá dvoma poľami hviezdicovej klenby. V sakristii je krížová klenba. Okná na južnej strane kostola majú gotické kružby. Interiér vymaľoval známy spišský maliar Jozef Hanula v roku 1940. ^[1] Neklenutý štvorcový vchod na západnej strane vedie priamo do lode. Hneď' z ľavej strany je drevené schodište, ktoré vedie do veže na západnej strane. ^[2] Fasády sú hladké, členené lomenými oknami. Malá veža je zastrešená dvojstupňovou stanovou prilbou.
 

V kostole sa nachádzajú dva z pôvodne troch oltárov. Najstarší maľovaný oltár sv. Žofie z čias okolo roku 1440 a dve obojstranne maľované krídla z čias okolo roku 1510 sú natrvalo vystavený v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. ^[3]
 

Hlavný oltár sv. Antona a Pavla pustovníkov je neskorogotický z čias okolo roku 1500. ^[4] Oltár je obdĺžniková skriňa orámovaná kameňmi a v hornej časti viničom. ^[5] V skrini sa nachádza plastická skupina oboch svätcov a na krídlach osem maľovaných obrazov z ich života. ^[6] Skriňa je symetricky rozdelená malým krížom so štíhlym naturalisticky premodelovaným korpusom. Z prítmia archy vystupujú svätci: vľavo sa modlí sv. Pavol kľačiac pred jaskyňou a sprava prichádza v plášti s kapucňou a berlou sv. Anton. (stvárnenie plastík vypovedá o vynikajúcom majstrovi, dokonca niektorí pripisujú autorstvo plastík Majstrovi Pavlovi z Levoče, čo nemožno úplne vylúčiť). Obojstranne maľované krídla znázorňujú scény zo života sv. Antona, štyri scény pokušenia a zjavenia Ježiša svätcovi vo sne, svätca s karavánou, svätca v truhle a svätca s anjelom. ^[7] Nadstavec má tri pôvodné a dve novšie sochy. ^[8] Nadstavec tvorí baldachýn pre päť sôch: v strede Madona s Ježiškom, po stranách sv. Martin, sv. Mikuláš, sv. Ladislava sv. Barbora. Na predele je obraz znázorňujúci Veronikinu šatku nesenú anjelmi. ^[9] Oltár je pripisovaný Pavlovi z Levoče a tzv. majstrovi z Hrabušíc. ^[10]
 

Bočný oltár sv. Heleny a sv. Egídia je neskorogotický z čias okolo roku 1510, pripísaný majstrovi z Hrabušíc, ktorý spolupracoval s Pavlom z Levoče. ^[11] Oltár je obdĺžniková skriňa orámovaná kameňmi a v hornej časti suchým priestorovo špirálovo utváraným akantom. V arche je plastická skupina sv. Heleny a Egídia (v spodnej časti vpravo kľačí sv. Egídius s laňou, vľavo sv. Helena), Figúry sú umiestnené v reliéfnej krajine s hradom. ^[12] V strede hore Madona s Ježiškom s dvomi adorujúcimi anjelmi. Na krídlach je osem maľovaných obrazov zo života svätcov - znázorňujúce sv. Egídia zachraňujúceho laň pred poľovníkom, sv. Egídius s laňou s vysokými hodnostármi v orientálnych odevoch, sv. Egídius s chorým, svätec s malomocným a štyri scény z legiend o sv. Helene. V nadstavci socha sv. Šebastiána, na predele maľovaná Veronikina šatka. ^[13]
 

V kamennom portáli vedúcom z presbytéria do sakristie sú gotické dvere s pôvodným kovaním zo začiatku 15. storočia. ^[14]
 

Odpustková listina bola vydaná v Avignone 13. februára v roku 1350 na žiadosť Vavrinca, syna zvolenského župana Mikuláša Sasa. Obyvatelia obce sa živili prevažne poľnohospodárstvom, preto pomenovanie obce Ide Anthonio v roku 1401 i zasvätenie kostola sv. Antonovi, ktorý bol patrónom poľnohospodárov. ^[15]
 

Hoci história kostola nie je jednoznačná a historické dokumenty nejednotné, zaujímavosťou môže byť, že literatúra niektorých maďarských historikov napr. Ipolyi, považuje kostol v Sásovej za prvý farský kostol pre kresťanov v okolí Banskej Bystrice. ^[16]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 75/1 a opevnenie kostola pod číslom 75/2. ^[17]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede starej časti obce. Nachádza sa na vyvýšenine v opevnenom areáli. Sásová (tiež Sásová-Rudlová) je mestská časť a zároveň najväčšie sídlisko Banskej Bystrice. V roku 1966 sa stala mestskou časťou Banskej Bystrice.