Lokalita
obec Šaštín-Stráže, okres Senica, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
V roku 1928 bolo Československými štátnymi lesmi vydané nariadenie založiť k 10. ročnému jubileu vzniku Československa, (28. október 1918), tzv. jubilejné háje. Takéto háje boli v teréne označené kameňmi s vysekaným letopočtom 1928 a štátnym znakom s dvojchvostým levom. Niektoré jubilejné háje sa dodnes pomerne dobre zachovali (napríklad na Tatárskej lúke pod Sitnom), iné len čiastočne. Väčšina hájov však „splynula“ s okolitými lesmi. Pôvodne sa na vybrané stanovištia vysádzali nepôvodné (tzv. introdukované) dreviny, ktoré sa dopĺňali pôvodnými (tzv. autochtónnymi) drevinami. ^[1]
 

Jedným z tých zachovaných je i Jubilejný les (háj) v Šaštíne. Výmeru má 14,98 hektára. Les pretína chodník, nachádza sa v ňom malý umelo vyhĺbený potôčik i jazierko. Pôdy sú veľmi hlboké, výživné, vhodné aj pre dreviny náročné na živiny. Má ráz jednotlivo až skupinovite zmiešaného rôznovekého lesa. Pôvodný porast tvorili staré jedince duba letného (Quercus robur), niektoré dosahujú priemer v prsnej výške až 100 cm a výšku okolo 30 metrov. Veľkú časť plochy zaberajú i skupiny veľmi pekných, tvárnych až 30 m vysokých stromov jelše lepkavej (Alnus glutinosa). Vysadené boli i cudzokrajné dreviny ako orech čierny (Juglans nigra), pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), borovica hladká (Pinus strobus), dub červený (Quercus rubra), dub močiarny (Quercus palustris). Ďalej sa v lese nachádzajú: breza previsnutá (Betula pendula), agát biely (Robinia pseudoacacia), borovica čierna (Pinus nigra), lipa malolistá (Tilia cordata), borovica lesná (Pinus silvestris), smrek obyčajný (Picea abies), smerovec opadavý (Larix decidua), čremcha obyčajná (Padus racemosa), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii). Krovité poschodie vytvárajú najmä baza čierna (Sambucus nigra), svíb krvavý (Swida sanguinea), lieska obyčajná (Coryllus avellana). ^[2]
 

Z bylinného podrastu sú zastúpené rôzne druhy – esteticky veľmi pekná tráva bezkolenec belasý (Molinia coerulea), ďalej rôzne druhy ostríc (Carex remota, Carex silvatica, Carex brizoides), kostrava obrovská (Festuga gigantea), škripina lesná (Scirpus sylvaticus), lipnica hajná (Poa nemoralis), mednička ovisnutá (Melica nutans), mrvica lesná (Brachypodium silvaticum), smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), čarovník obyčajný (Circaea lutetiana), orličník obyčajný (Pteridium palustre), krvavec lekársky (Sanquisorba officinalis), lýrovka obyčajná (Lapsana communis), lipkavec mäkký (Galium mollugo), čermeľ lesný (Melampyrum sylvaticum), krtičník hľuznatý (Scrophularia nodosa), kovalinka voňavá (Convallaria majalis), netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), lastovičník väčší (Chelidonium majus), Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), skorocel väčší (Plantago major), cesnačka lekárska (Alliaria petiolata), ruman roľný (Anthemis arvensis), lopúch väčší (Arctium lappa), hviezdnik ročný (Stenactis annua), kuklík mestský (Geum urbanum), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) a mnoho ďalších druhov. ^[3]
 

Celkovo bolo vylíšených okolo tridsať druhov drevín , takže les sa dá kľudne nazvať i malou dendrologickou záhradou. Zdravotný stav lesa je veľmi dobrý, môžeme obdivovať na miestne pomery unikátne jedince duba letného, krásne kmene jelše lepkavej, borovice lesnej i brezy previsnutej. Územie bolo v roku 1986 nariadením Okresného národného výboru v Senici vyhlásené za chránený areál. Predmetom ochrany sú vzácne druhy drevín na území Záhorskej nížiny. Jubilejný les je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie a je zaradený do 4. stupňa ochrany prírody. ^[4]

Pamiatková ochrana
Háj prirodzene splynul s okolitým lesom.

Súčasný stav a využitie
Stav lesa je dobrý.