Lokalita
obec Šivetice, okres Revúca, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne románsky kostol z polovice 13. storočia. Prestavaný bol v roku 1750. Opravovali ho v 19. storočí a v roku 1926. Na začiatku svojho vzniku to bol pozdĺžny románsky sakrálny objekt s polkruhovou apsidou. Loď nevedno kedy zbúrali. Zvyšok kostola - apsida a triumfálny oblúk boli začlenené v roku 1750 do novej stavby barokovej rotundy, pričom stará apsida bola zvonku doplnená na tvar krivky rotundy. Apsida bola zaklenutá konchou, loď kupolovitou klenbou, pristavaná sakristia má krížovú hrebienkovú klenbu, predsieň českú placku. ^[1]
 

Exteriér rotundy člení slepá arkáda, prebiehajúca po plášti celej stavby. V románskej apside za zachovali stredoveké nástenné maľby zo začiatku 14. storočia v dvoch horizontálnych pásoch s výjavmi z legendy sv. Margity Antiochijskej, ako aj postavy apoštolov a pašiový cyklus. Na triumfálnom oblúku sú maľované postavy svätcov zo začiatku 15. storočia. ^[2]
 

Kazateľnica je baroková z roku 1763, na parapete sú sochy evanjelistov, na spojujúcej zadnej stene obraz Dobrý pastier. Patronátna baroková lavica pochádza z 18. storočia. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v interiéri uvádza štyri barokové svietniky z 18. storočia, barokový krucifix, drevenú ľudovú sošku z 18. storočia a v sakristii barokový paramentár z druhej polovice 18. storočia. ^[3]
 

Dominantou príjemného údolia meandrujúcej rieky Muráň južne od Jelšavy je strategicky zaujímavá vyvýšenina nad obcou Šivetice, na ktorej bol v polovici 13. storočia postavený tehlový románsky kostol zasvätený sv. Margite Antiochijskej. Šivetice patrili k jelšavskému panstvu, od 15. storočia k hradu Muráň. V minulosti bola obec známa pre svoju typickú keramiku. ^[4]
 

Kostol má tvar rotundy s vnútorným priemerom 11 m a patrí medzi najväčšie stavby kruhového pôdorysu v strednej Európe. Popri primárnom sakrálnom význame sa predpokladá, že rotunda mala pôvodne aj strážny význam súvisiaci so svojou polohou a neďalekým dnes už zaniknutým hradom. V priebehu 14. storočia bol interiér kostola predelený na loď a svätyňu monumentálnym lomeným víťazným oblúkom. Pôvodné románske nástenné maľby zobrazujúce výjavy z legendy o sv. Margite prekryli gotickými maľbami s rovnakou tematikou a doplnili ich výjavmi pašiového cyklu. Podobne ako mnohé gemerské kostoly, aj šivetická rotunda patrila v 17. storočí evanjelikom. V 18. storočí kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a do starej kamennej ohrady vstavali zvonicu so vstupnou bránou. V tesnom susedstve sa dnes nachádza cintorín. ^[5]
 

V roku 1911 István Groh (budapeštiansky reštaurátor) odkryl vo svätyni rotundy dve vrstvy malieb. Až v roku 1936 bol poverený ich reštaurovaním maliar P. J. Kern, ktorý hornú gotickú vrstvu malieb odstránil v záujme záchrany románskych malieb. Počas výskumu v roku 1976 objavili J. Josefík a M. Togner v lodi a na víťaznom oblúku ďalšie významné nástenné maľby pochádzajúce z gotickej fázy výmaľby kostola. Čiastočne je odkrytý monumentálny výjav Kalvárie s Kristom na kríži, postava sv. Michala archanjela vážiaceho duše, Pieta a postava Krista medzi anjelmi. ^[6]
 

Najcennejšia je románska výmaľba svätyne s jednotlivými výjavmi o živote a umučení sv. Margity, mladej kresťanky z mesta Antiochia v Sýrii. Keď sa odmietla vydať za miestneho vládcu Olybria, ktorý ju nútil vzývať pohanských bohov, dal ju uväzniť a mučiť. Margita sa ani potom nevzdala kresťanskej viery, Olybrius ju dal sťať. Etapy života svätice sú zobrazené v hornom páse malieb. V dolnom páse je niekoľko značne poškodených výjavov pašiového cyklu, z ktorých najlepšie zachovaná maľba zobrazuje Krista na kríži. Je neoceniteľné, že autor fresiek namaľoval na začiatok legendy o sv. Margite aj pôvodnú podobu šivetickej rotundy s červenou škridľovou strechou ukončenou murovaným tamburom - kruhovou vežičkou s oknami, ktorá bola počas barokovej prestavby kostola odstránená. ^[7]
 

Kult svätej Margity Antiochijskej posilnil v Uhorsku kráľ Ondrej II., keď sa vrátil z krížovej výpravy do Svätej zeme a priniesol odtiaľ aj relikviu sv. Margity. ^[8]
 

V posledných desaťročiach dostáva rotunda postupne svoju pôvodnú románsku podobu a zbavuje sa neskorších úprav a doplnkov. Po odstránení barokových omietok bolo obnovené pôvodné členenie fasády hustým radom pilastrov spojených pod strechou oblúkmi, boli zrekonštruované pôvodné románske okná, bol odstránený sekundárny západný vstup a otvorený pôvodný južný vchod s románskym portálom. ^[9]
 

 

Materiál: tehla (4,5×18×33 cm), sčasti kamenné architektonické články
 

Rozmery diela: 11,1 m (vnútorný ø lode); 7,8 m (ø apsidy); 75–120 cm (hrúbka muriva) ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Rotunda je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 554/1, opevnenie kostola pod číslom 554/2 a zvonica pod číslom 554/3. ^[11]
 

V interiéri rotundy dlhé roky prebiehali reštaurátorské práce, ktoré stále nie sú dokončené.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola nie je veľmi dobrý. Na bohoslužobné účely sa nepoužíva. Jej vlastníkom je rímskokatolícka cirkev.

Prístup
Stojí na návrší uprostred cintorína, obohnaná múrom s barokovou zvonicou. Nachádza sa na kopci za obcou.