Lokalita
obec Námestovo, okres Námestovo, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Na územní súčasného spišského biskupstva (založeného až v roku 1776) nevznikla pravdepodobne v 18. storočí okrem Spišskej Kapituly – Sivej Brady a spišských Matiašoviec žiadna Kalvária, hoci na viacerých miestach pôsobili jezuiti. Oravskí a liptovskí veriaci sa na pobožnostiach krížovej cesty azda už v 18. storočí zúčastňovali predovšetkým na Kalvárii Zebrzydowskej v Poľsku. Množstvo pamätníkov, siahajúcich až do tohto obdobia, však svedčí o tom, že v nábožnom oravskom ľude bola úcta k trpiacemu Kristovi oddávna prítomná. V exteriéri to boli najmä kamenné kríže a stĺpy so sochami, dotvorené reliéfmi, prejavy osobitnej oravskej kamenárskej tvorby, charakteristické ľudovým, niekde až archaickým výtvarným cítením. ^[1]
 

Na Orave, v Slanici, filiálke námestovskej fary, vznikla prvá kompletná „kalvária s krížovou cestou“ v spišskej diecéze, Píše sa o nej v knihe Kútnika Šmálova, ktorú venoval hlavne ružomberskej Kalvárii, ale v ktorej sa dotýka všeobecných historicko-náboženských súvislostí územia spišského biskupstva. V námestovskom farskom archíve sa zachovali dokumenty s popisom cirkevných výdavkov, z ktorých yyplýva, že v Slanici pravidelne bývali tri odpusty, a to na Nájdenie sv. Kríža, v oktáve Božieho Tela a najdôležitejší na Povýšenie sv. Kríža. Ako ďalej Kútnik Šmálov píše: „prichádzal sem väčší počet kňazov zblízka aj zďaleka, z čoho možno usudzovať, že Slanica bola menším pútnickým strediskom na Orave, a tak tu boli všetky predpoklady na to, aby tu v príhodnej chvíli vznikla kalvária.“ Pútnické miesto by sa malo nepochybne viazať k slanickej kaplnke, datovanej do rokov 1766 – 1769. Prestavbu kaplnky na „impozantný dvojvežový kostol zo štedrosti slanických rodín“ kladie Kútnik Šmálov do rokov 1800 – 1820. Alžbeta Güntherová však odlišuje rozšírenie kaplnky na kostol a jeho dotvorenie dvojvežovou fasádou, ktoré datuje až rokom 1843. ^[2]
 

Kostol na návrší, nazývanom Na brehu, bol kedysi zďaleka viditeľný. Od cesty z Námestova sa smerom k nemu dvíhali malé murované zastavenia. Presný rok výstavby nie je známy. Kútnik Šmálov ich však takmer s istotou kladie k roku 1820. V polkruhovo zaklenutých nikách sa ešte v prvej polovici 20. storočia nachádzali obrazy výjavov Krížovej cesty, namaľované na plátne. Dve posledné zastavenia, stojace tesne pred kostolom, mali zboku ďalší výklenok. V ňom bola v pravom zastavení umiestnená socha sediaceho Krista v purpurovom plášti (Bolestný Kristus) vytesaná z vápenca a v ľavom, v nike predstavujúcej hrob, jeho ležiaca drevená socha (Boží hrob). ^[3]
 

V polovici 20. storočia mala Kalvária v Slanici už takmer len miestny význam. Vo Veľkom týždni, najmä na Zelený štvrtok a Veľký piatok veriaci vykonávali krížovú cestu, zato na odpust 14. septembra stále prichádzali pútnici z okolitých farností, hoci už nie v takom počte ako predtým. ^[4]
 

Kalváriu práve v čase písania knihy Kutnikom Šmálovom čakalo zatopenie. V roku 1953 sa nad Slanicou zavreli vody Oravskej priehrady. Iba návršie s Kalváriou vystúpilo ako malý ostrov. Okrem kostola ostalo stáť 11 zastavení. V roku 1967, keď súbor prevzala do svojej správy Orvaská galéria, obrazy v zastaveniach už neexistovali. Zariadenie kostola sa dostalo sčasti do trvalých expozícií galérie v Dolnom Kubíne a časť bola prenesená do iných oravských kostolov. Od roku 1971 sú v bývalom kalvárskom kostole, v nikách zastavení a od roku 1973 i v exteriérových lapidáriách nainštalované ukážky tradičnej oravskej ľudovej plastiky a maľby na skle, hoci často nechránené pred vandalskými činmi. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý.

Prístup
Nachádza sa na ostrove v Oravskej priehrade.