Iný názov
Salovec, Solovec

Lokalita
obec Slavec, okres Rožňava, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol, ktorý bol prestavaný v roku 1801. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom a predstavanou vežou. Uzáver je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Loď má rovný kazetový drevený strop. Západnou a severnou stranou lode sa tiahne drevená empora s maľovaným parapetom. Fasády sú hladké, na nárožiach členené opornými piliermi. Veža je členená lizénovým rámovaním a zakončená v šindľovou baňou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. ^[1]
 

Kazateľnica s dreveným parapetom stojí na murovanom podstavci. Na neskorobarokvom drevenom kazetovom strope z konca 18. storočia je ornamentálna maľba v medailónoch a ústredný nápis okolo vinutého kvetu (1801). ^[2]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 uvádza v inventári kostola kalich z roku 1641, cínová bohoslužobná kanvica z roku 1688, menšia cínová kanvica a pohár z konca 17. storočia. ^[3]
 

Sakrálny objekt je obohnaný obranným múrom. ^[4] V roku 1866 bol nadstavaný a zastrešený ohradný múr. ^[5]
 

Jadro kostola tvorí stredoveká sakrálna stavba asi zo 14. storočia. Z pôvodnej stavby sa dochovalo presbytérium a opevnenie. V kostole nebol doposiaľ realizovaný stavebno-historický výskum, no možno predpokladať výskyt fragmentov stredovekej výmaľby. Pôvodne bol kostol bez veže so samostatne stojacou drevenou zvonicou. ^[6]
 

Od roku 1552 je kostol protestantský. Výraznou úpravou prešiel v roku 1801, keď získal súčasnú podobu. Došlo k rozšíreniu stredovekého kostola a stavbe predstavanej veže. Veža má otvorené podvežie, ktorým sa vstupuje do kostola. Ďalšie úpravy nasledovali v rámci 19. storočia. V roku 1832 boli zakúpené kostolné lavice. V druhej polovici 19. storočia vznikla výmaľba stropu a empory. V roku 1907 bol do kostola umiestnený organ s neorenesančnou organovou skriňou od majstra Štefana Kerékgyártó z Debrecína. ^[7]
 

Interiér je typický pre staré vidiecke reformované kostoly. Priestoru dominuje kazateľnica a centrálne umiestnený stôl Pána. Priestor je lemovaný obiehajúcou emporou s parapetom pokrytým maľbami florálnych dekorov. Podľa učenia reformovanej cirkvi je zakázané zobrazovanie postáv v chrámoch, preto v strohom interiéri sú výhradne rastlinné motívy. V Slavci majú maľby pôvabný rustikálny charakter. Jediným sochárskym dielom slaveckého kostola rezonančná strieška nad kazateľnicou, kde je umiestnená socha pelikána kŕmiaceho svoje potomstvo vlastnou krvou. Symbol sebaobetujúcej lásky, častý v reformovanom prostredí. Zaujímavosťou interiéru sú nápisové tabule v miestnom dialekte maďarčiny udávajúce vyčerpávajúci zoznam majstrov a cirkevníkov podieľajúcich sa na vybavení kostola a jeho obnovách. ^[8]
 

 

Text centrálnej stropnej kazety:
 

Épittetett felséges Király II.-dik Ferenc kegyes engedelméből. Tisz. Bakó Ferenc uram Pré.: Bartók János uram. Kur: (kúrátor) Ambrus János egyházf. (egyházfi) 1801. 10. Szeptember
 

Postavené s milostivou podporou kráľa Františka II. Veľkého, pán Ferenc Bakó farár, Ján Bartók kurátor, Ján Ambrus kostolník. ^[9]
 

 

Najstaršia nápisová tabuľa na empore z roku 1801:
 

Akkori Lakosok: Osvárt Márton István, Mihály Andr. (András), Lőrintz Márton György, Tsunya András, Mihály Márton Péter, Feretz András, Simon János, Tartzali Sámuel, Tsunyotska János Márton, Borbély János, Temel János György, András Szabó, Márton György, Molnár Jósef, Farkas István János, Bartók András György, Fábián János István, György János, Mihály Péter, Sturmán Márton János, Kováts András, Basa Márton Sámuel, Kosuth Irén,
 

Bokros János, Latzka Márton, Kőrösi András, Asztalos Mester emberek: N. Hubai Sándor és Madarász István által 1801
 

Toho času obyvatelia (Slavca), – zoznam mien – Mená tesárov Sándor N. Hubai a István Madarász, 1801 ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 2469/1. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.