Lokalita
obec Smolník, okres Gelnica, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v roku 1801 (- 1804) na mieste staršieho stredového objektu. Obnovený bol v roku 1897, 1905 a 1940. Ide o pozdĺžny priestor s úzkymi bočnými loďami a segmentovo zakončeným presbytériom, po jeho stranách sú menšie priestory. Na západnej strane sa nachádza predstavaná veža s barokovou laternovou prilbou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. ^[1] Fasády sú členené lizénovým rámovaním a segmentovo ukončenými oknami v šambránach. Veža je v dolnej časti členená združenými pilastrami, v strednej časti má nárožné kvádrovanie.
 

Hlavný oltár z roku 1805 má ústredným obraz sv. Kataríny Alexandrijskej, olejomaľbu od F. H. Fügera. Empírová kazateľnica s alegorickou sediacou ženskou postavou na zvukovej strieške, s reliéfom Krista medzi apoštolmi na parapete rečnišťa a s reliéfom sv. Pavla na zadnej stene je z 19. storočia. Krstiteľnica z čierneho mramoru je klasicistická, zo začiatku 19. storočia. Štyri klasicistické spovednice sú zo začiatku 19. storočia. Drevené zábradlie presbytéria s prelamovanými prestupujúcimi oblúkmi v duchu romantizmu pochádza z roku 1820. Závesný obraz Ružencovej Panny Márie z roku 1850 je od I. Klimkovicsa a obraz Piety od V. Klimkovicsa z roku 1868. Nad krstiteľnicou visí obraz Krst Krista z prvej polovice 19. storočia. ^[2]
 

Hlavný oltár je podobne ako architektúra kostola príkladom ranoklasicistického umenia s doznievajúcim vplyvom baroka. Centrálnu plochu zvýrazňuje dvojica predstúpených stĺpov na mohutnom sokli. Stred oltára zdobí oltárny obraz s výjavom sv. Kataríny Alexandrijskej v dišpute s filozofmi cisára Maximina. Obraz má rozmery 5×2,3 m a namaľoval ho viedenský maliar a riaditeľ viedenskej akadémie Heinrich Fridrich Füger. Obraz bol namaľovaný podľa obrazu talianskeho renesančného maliara Pinturicchia. K oltáru patrí stvárnený symbol Boha Otca v svätožiare obklopenej obláčikmi na klenbe presbytéria nad oltárom. Oltárna menza s bohostánkom je predstúpená pred oltárom. Bohostánok v podobe kupolou ukončenej chrámovej architektúry, kde po stranách adorujú dvaja kľačiaci anjeli. Čelnú stenu zdobí vložená plastika Ukrižovaného. Autor architektúry hlavného oltára, podobne ako sochár nie sú známi. ^[3]
 

V krypte sa nachádzajú rakvy s kovovými maľovanými rodinnými štítmi zo začiatku 19. storočia. ^[4]
 

Banskú obec Smolník osídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice. V meste stál kostol už v roku 1339. Počas nájazdov, ktoré voči Smolníku viedli najmä Bebekovci, bol však viackrát vypálený. V roku 1521 a 1646 ho prestavovali. Napokon ho zničil veľký požiar v roku 1800 a už o rok neskôr stál súčasný kostol, pôvodne neskorobarokový, neskôr klasicisticky upravený. Dĺžka objektu je 42 metrov, šírka 17 metrov a výška pôvodnej veže siahala do 57 metrov. V roku 1905 postihol Smolník ďalší veľký požiar, pri ktorom kostol opäť vyhorel a padla i pôvodná baroková veža s baníckym znakom. Súčasnú postavili po roku 1905. Väčšia časť interiéru pochádza zo začiatku 20. storočia. ^[5]
 

 

1339 - už stál pôvodný farský kostol
 

1499 - 1521 prvá veľká úprava, prestavaná bola klenba a loď štajerským staviteľom Feyerom
 

1646 - rozsiahla baroková prestavba novomestským staviteľom Erhartom Burgerdtom
 

1791 - zrútila sa veža kostola a kostol bol v chátrajúcom stave
 

1800 - poškodený veľkým požiarom
 

1801 - 1804 obnova kostola, resp. nová výstavba vrátane interiérovej výzdoby, oltárov, nástennej maľby, v duchu raného klasicizmu
 

2.10.1803 - kostol posvätený rožňavským biskupom Františkom Szányim, vrátane vnútorného vybavenia (okrem hlavného oltára) - štyri bočné oltáre - Bolestnej Matky, sv. Jána Nepomuckého, sv. Františka Xaverského a sv. Kríža a kazateľnica. Výročie posvätenia chrámu sa až do roku 1818 slávilo na 18. nedeľu po sviatku Ducha svätého a bolo spojené so 40-dňovými odpustkami Na návrh miestneho farára v roku 1818 biskupský vikár Andrej Vitéz zmenil sviatok na prvú októbrovú nedeľu. Sviatok patrocínia sa slávil na Katarínu - 25. novembra, ale bez odpustkov.
 

1850 - maľuje na objednávku miestneho farára košický maliar a smolnícky rodák Ignác Klimkovič obraz Panny Márie Ružencovej, zavesený v kostole - posvätený bol 29.6.1850.
 

1905 - veľký požiar, zachránený bol oltárny obraz hlavného oltára, zanikla pôvodná výzdoba a podoba veže kostola.
 

1940, 1997 – 2001 - renovácia kostola ^[6]
 

 

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v obci Smolník je jedným z najväčších v Rožňavskej diecéze. Veľkosť kostola svedčí o tom, že obyvatelia boli v danej dobe bohatí.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 706/1. ^[7]
 

Rekonštrukcia bočných malieb, vrchnej klenby, obrazu Ružencovej Panny Márie a bočných oltárov bola dokončená v roku 2007 maliarmi zo Zavara pri Trnave. V roku prebehla obnova technického stavu organu na chóre. V roku 2010 po veternej smršti bola čiastočne opravená strecha z plechovej krytiny. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na miernej vyvýšenine v strede obce. Cez obec prechádza gotická cesta, ktorá prepája Gemer so stredným Spišom.