Lokalita
obec Sokolovce, okres Piešťany, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne barokový kostol postavený v rokoch 1768 – 1770. ^[1] Jednoloďový pozdĺžny priestor s polygonálnym ukončením presbytéria a bez veže. Fasády sú členené lizénovým rámovaním a obdĺžnikovými segmetovo ukončenými oknami, ktoré majú šambrány s klenákom.
 

Na hlavnej fasáde je nad vchodom nika a v nej baroková socha bolestnej Panny Márie, ktorá pochádza z rokov 1700 - 1706. ^[2]
 

Dva bočné oltáre, z ktorých jeden je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu a druhý pestúnovi sv. Jozefovi, sú neskorobarokové a pochádzajú z druhej polovice 17. storočia. Organ, ktorý bol prevezený z Kláštora trinitárov v Trnave. Záznamy označujú za výrobcu organu majstra organára Jána Mockeho a rok výroby organu je 1755. Premiestnenie do Sokoloviec sa stalo asi v roku 1786, po zrušení kláštorov Jozefom II. Generálna oprava organu sa uskutočnila v roku 1794 Jánom Kunošekom z Kutnej Hory. ^[3]
 

V kostole je krypta, v ktorej sa uchovávajú telesné pozostatky Christiána Gustáva Grafa von Degenfelda Schoburga, jedného z majiteľov sokolovského kaštieľa, ktorý sa narodil 9. mája 1807 a zomrel 8.augusta 1857. ^[4]
 

Ku kostolu patrí i fara, ktorá bola postavená v roku 1775 v klasicistickom slohu. Postupne ju poznačil čas a zostala úplne schátralá. Nový starosta obce Ing. Marián Dóczy v roku 2003 previedol v spolupráci s miestnym farárom Martinom Sumcom náročnú rekonštrukciu farskej budovy. ^[5]
 

Správa, v ktorej sa prvýkrát spomína sokolovská farnosť pochádza z roku 1332. Rímskokatolícka farnosť prestala v Sokolovciach existovať za rozmachu protestantizmu. V druhej polovici 16. storočia neboli Sokolovce medzi farnosťami a nemali svojho duchovného správcu. Neskôr patrili Sokolovce ako filiálka do farnosti Ardanovce, odkiaľ boli duchovne spravované. O tomto spravovaní je zmienka začiatkom 18. storočia. ^[6]
 

K prvému cirkevnému osamostatneniu Sokoloviec prišlo po smrti arcibiskupa Františka Barkócziho. V septembri 1766 bola v Sokolovciach zriadená kaplnka a ako prvý kaplán nastúpil 28. septembra 1766 Ján Buday. Počas pôsobenia kaplána sa začal stavať v roku 1768 nový rímskokatolícky kostol. Dozor nad výstavbou sakrálneho objektu mal ardanovský farár Jozef Modvecký. Nový kostol bol slávnostne benedikovaný 14. septembra 1770 za pôsobenia prvého sokolovského farára Jána Košinku. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Fasády sú však v zlom stave. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí vo východnej časti obce.