obec Poprad, okres Poprad, Prešovský kraj
Trojpodlažná zvonica je bloková, samostatne stojaca stavba na štvorcovom pôdoryse, pôvodne ukončená renesančnou štítkovou atikou, ktorú pri barokizácii odstránili a nahradili volútovou. [1] Veľké zvukové polkruhovo zakončené okná sú na troch stranách tri združené. Zo severnej strany má štíhlu valcovú vežičku s točitým schodišťom. [2]
Zvonicu postavili v roku 1598 východne od presbytéria tesne pri pevnostnom múre kostola a pôvodne bola nižšia. Horná časť nad zvukovými oknami vznikla až v roku 1697. V minulosti stála na námestí drevená zvonica. Novú, murovanú postavil za richtára Gregora Thana Kežmarčan Ulrich Materer. Jeho pláca pozostávala údajne zo 140 zlatých, 40 okov zrna, pár súdkov piva, mäsa, masla, syra a iných vecí – celkovo za 200 zlatých a 20 denárov. Kamenné profilované okná vyhotovil za 45 zlatých istý Henrich Arloth. Tesári Matej Miellern (majster), Valentín Rueckings a Pavol Miellern dostali 52 zlatých. [3]
Veža je ukončená neskorobarokovým štítom, má dva vstupy s kamennými portálmi s rovnými prekladmi. Južný vedie na prízemie a severný – do vežičky s točitým schodiskom do vyšších podlaží. Pôvodný vstup na prízemie bol na severnej strane. V prvej polovici 19. storočia ho nahradili dnešným, ktorý znamená pohodlnejší prístup priamo z južnej strany námestia. Na jeho mieste bolo pôvodne okno. Na poschodia sa išlo schodiskom otočený, smerom ku kostolu. Až v roku 1697 vzniklo úzke točité schodisko na severnej strane. Prestavbu, presnejšie zaklenutie, uskutočnil (dokončil) Pavol Roxer 12. júla 1697 za richtára Andreasa Wincklera, ako o tom informuje nápisová tabuľa nad južným vstupom. [4]
Prízemie využívalo mesto ako skladovacie priestory, čo bolo zvykom aj v iných zvoniciach. Jeho pôvodný plochý drevený strop bol preto zmenený na klenbu. Zvonová stolica nesie štyri zvony datované rokmi 1511, 1564, 1792 a asi 1799. Z nich dva staršie premiestnili z kostolnej veže do zvonice po jej postavení. Najmenší zvon má datovanie asi 1799, pretože tretie číslo nie je dobre čitateľné. [5]
Exteriér zvonice je bohato členený, strohá spodná úroveň bola vyvážená hornou. Tretie podlažie so zvukovými otvormi má po obvode oblúčikový vlys na kamenných konzolkách a rovnako ako zvonica vo Vrbove bohatú štukovú výzdobu. [6] Oblúčikový vlys s kamennými krakorcami obiehajúci po obvode nahrádza kordónovú rímsu a dodáva stavbe plasticitu a malebnosť. [7] Štuková výzdoba vznikla po mohutnom požiari v roku 1775. Počas obnovy trvajúcej do roku 1781 už neobnovili renesančnú atiku. Na jej mieste vybudovali súčasný štít so štukovou výzdobou, ktorú tvorí dvojica nárožných pilastrov a ornamenty nad zvukovými otvormi a v štítoch. [8]
Zvonica v Spišskej Sobote je najväčšou spomedzi všetkých spišských zvoníc. [9]
Rekonštrukcia. Opravená bola v roku 1956. [10]
Stav veže je veľmi dobrý.
Nachádza sa v centre mestečka. Zvonica stojí v blízkosti Kostola sv. Juraja na námestí. Mestečko sa v roku 1923 stalo súčasťou Popradu.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 521.
[2] www.zvonice.nzw.sk (25.12.2015)
[3] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., 2011. s. 74.
[4] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 74 - 75.
[5] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 75 - 76.
[6] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 76.
[7] www.zvonice.nzw.sk (25.12.2015)
[8] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 76.
[9] www.zvonice.nzw.sk (25.12.2015)
[10] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 521.
www.poprad.sk
49.065661, 20.315337
49°03'56.4"N 20°18'55.2"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU