Sztárayovský kaštieľ
obec Staré, okres Michalovce, Košický kraj
Pôvodne neskororenesančný kaštieľ zo začiatku 17. storočia. Zbarokizovaný bol v druhej polovici 18. storočia a koncom 19. storočia prebehla výmena okien. Kaštieľ je poschodová bloková stavba s dlhým vestibulom, na ktorý sa pripájajú jednotlivé miestnosti. Z pôvodného stavu sa na prízemí zachovali miestnosti s hrebienkovou klenbou, jedna s krížovou klenbou so štukovanými rebrami a renesančnými rozetami. Kaštieľ pri prestavbe niekedy okolo roku 1770 rozšírili a prefasádovali. Táto barokovo-klasicistická úprava sa týkala oboch hlavných priečelí, na južnej a severnej strane, do stredných rizalitov situovali polkruhom zakončenú bránu s balkónom na kamenných krakorcoch. Na bočných fasádach staršieho traktu sa zachovali dva menšie ranobarokové kamenné portáliky, v nadpraží s volútami a stredným dopňujúcim vrcholkom, zakončeným neúplnou segmentovou krepovanou rímsou. Na ploche vrcholca sú tri plastické kvety. [1]
V kaštieli, ktorý dali postaviť Sztárayovci, sa narodili viacerí významní predstavitelia rodu. Patril k nim napríklad Ján Filip Sztáray, ktorý mal za manželku Barboru Migazzi. Úzky kontakt na cisársky dvor grófov zo Starého dokumentuje existencia hodvábneho kňazského rúcha vyšívaného pozlátenými niťami. Vyšila ho arcivojvodkyňa Alžbeta, dcéra panovníčky Márie Terézie približne v polovici 18. storočia. V roku 1766 ho darovala jej sestra Mária Kristína svojej obľúbenej dvornej dáme Anne Sztárayovej. Spomínaný ornát je v súčasnosti bezpečne uložený v depozite Zemplínskom múzea. [2]
V 60-tych rokoch 19. storočia sa narodila za múrmi kaštieľa v Starom ďalšia významná členka grófskej rodiny Irma Sztárayová. Bola dvornou dámou Alžbety Bavorskej, manželky panovníka Františka Jozefa I, známej tiež pod menom Sisi. Práve ona sprevádzala Alžbetu na prechádzke, keď ju zavraždil taliansky anarchista. [3]
Ďalším významným zástupcom rodu, ktorého sláva presiahla hranice regiónu bol Gejza Zichi. Jeho matkou bola Mária Sztáray-Zichi. Legendárny jednoruký klavirista narodený v Starom v roku 1849 koncertoval po celej Európe, okrem iného aj s hudobným skladateľom Franzom Listom. [4]
Život posledného mužského príslušníka starianskej vetvy rodu, Štefana Sztáraya, tu vyhasol za tragických okolností v roku 1896. Jeho pozostalí po tejto udalosti obec Staré opustili. Grófa zastrelil v spomínanom roku cez okno kaštieľa vrah, ktorého identita nebola známa niekoľko desaťročí. Do vyšetrovania vraždy vtedy zasahovali najvyššie kruhy monarchie. Za svojej doby sa na prípade vystriedalo viacero vyšetrovateľov, prípad sa im však uzavrieť nepodarilo. Vrah sa nakoniec k svojmu skutku priznal až na smrteľnej posteli. Išlo o horára rodiny Sztárayovcov. V prítomnosti farára a niekoľkých svedkov vyhlásil, že nebohého grófa zastrelil práve on preto, že mu chodieval za jeho manželkou. [5]
Rekonštrukcia. Kaštieľ prešiel nedávno rekonštrukciou.
Stav historického sídla je dobrý. Kaštieľ je v zajatí rodinných domov a vyzerá to otrasne. Domy sú vo veľmi tesnej blízkosti kaštieľa.
Stojí v strede obce.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 192.
[2] Sztárayovci opustili svoje sídlo po rodinnej tragédii pred vyše 100 rokmi. Článok na internete z 7.7.2012 na www.hlavnespravy.sk (6.7.2013)
[3 - 5] www.hlavnespravy.sk (6.7.2013)
www.stare.sk
48.862110, 21.873880
48°0 51' 43.60", 21°0 52' 25.97"
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU