- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
obec Vysoké Tatry, okres Poprad, Prešovský kraj
Kostol bol postavený v roku 1888, podľa projektu architekta Gedeona Majunkeho [1] zo Spišskej Soboty. [2] Sakrálny objekt dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy. Staršia kaplnka zasvätená sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi, ktorú dal postaviť spišský veľprepošt Biacovský už dlhší čas nevyhovovala na bohoslužby kvôli malej kapacite. Vnútorné stolárske práce boli zadané renomovanej firme G.A. Weisz, ktorá medzi iným zariadila kostol v Dolnom Kubíne. Budova kostola stála 15 000 florénov. Slávnostná posviacka kostola sa uskutočnila 26. augusta 1888. [3]
Ide o hrázdenú stavbu na kamennej podmurovke, ktorú architekt poňal romanticky, s prvkami severskej drevenej architektúry. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou s predsieňou. Strmá šindľová strecha s ďaleko prečnievajúcim odkvapom, podchyteným drevenými konzolami. Na fasáde bola ornamentálna maľba, oživená dvoma figúrami. [4] Vitráže sú od majstra Vincenta Hložníka a predstavujú apoštolov sv. Petra a Pavla a vierozvestcov Cyrila a Metoda. [5]
Hlavný oltár je pseudogotický z čias stavby kostola. Obraz sv. Cyrila a Metoda je z obdobia okolo roku 1930. [6] Na oltári je kópia sochy gotickej Madony z Ruskinoviec, ktorej originál je v Národnom múzeu v Bratislave. [7]
Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Strecha tvorí zároveň aj klenbu kostola. Architektúra je komponovaná v neogotickom štýle a svojou kompozíciou vynikajúco zapadá do vysokohorského prostredia. Kostol je veľkým skvostom a patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Maľovaný na skle je obraz Svätej rodiny a obraz sv. Juraja. Na vitráži znázorňujúcej sv. Juraja je erb biskupa Juraja Császku. [8]
Kostol bol postavený v alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo. Steny vnútri kostola boli pomaľované sýtymi farbami znázorňujúce závesy navlečené na krúžkoch na tyči, pričom prevládala farba bordovo červená a modrá. Medzi drevenými konicami na stenách boli vymaľované svetložltou a hnedou farbou rovnoramenné kríže. Kostol bol vymaľovaný tak preto, aby steny pohlcovali čo najviac svetla, keďže okná sú pomerne veľké a preto prepúšťali veľa svetla. V roku 1977 sa začali realizovať' farebné vitráže, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou. Boli postupne až do roku 1979 osadené všetky okná, takže bolo potrebné kostol nanovo vymaľovať a ošetriť zvonka a zvnútra. Steny boli vnútri natreté na bielo a vtedy vynikla skutočná krása drevenej konštrukcie, ktorá vytvára nádherný veniec po celom obvode kostola. Predtým sýte farby na stenách túto drevenú konštrukciu úplne potlačili. [9]
Kostol je zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, odpustová slávnosť sa slávi 8. decembra. Farnosť Vysoké Tatry bola zriadená spišským biskupom Jánom Vojtaššákom 1. júla 1943. Farským kostolom bol kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci do roku 2002. V rokoch 1997 – 2002 bol postavený nový kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci, ktorý bol vyhlásený diecéznym biskupom Mons. Františkom Tondrom pri slávnostnej posviacke 13. júla 2002 za farský. [10]
Rekonštrukcia.
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stojí v severovýchodnej časti Starého Smokovca.
[1] Gedeon Majunke (* 9. máj 1854, Spišská Sobota – † 10. apríl 1921) - slovenský architekt, predstaviteľ architektúry na prelome 18. a 19. storočia s prevahou neoklasicismu, neorenesancie a secesie. Po predkoch pochádzal z Talianska, celý jeho život je spojený s Vysokými Tatrami Jeho otec Áron bol obchodníkom. Bol jeho jediným synom. Po absolvovaní základnej školy v Spišskej Sobote sa v rokoch 1866 – 1873 ďalej vzdelával na Štátnej hlavnej reálnej škole v Košiciach. V rokoch 1873 – 1881 absolvoval štúdium vo Viedni nielen na Vysokej škole technickej, ale aj na Hansenovej majstrovskej umeleckej škole, kde sa dostalo uznania už jeho študentskému projektu ,,ideálneho múzea“. Napriek tomu, že mu vo Viedni ponúkali miesto pedagóga, vrátil sa domov. Usadil sa v Spišskej Sobote a založil si rodinu. Za manželku si Majunke vzal Alicu zo zámožnej nemeckej protestantskej rodiny Hergesselovej, ktorá sa okrem starostlivostí o ich troch synov a dcéru venovala humanitárnej činnosti. Pracovala v Červenom kríži, ktorému na zriadenie nemocnice poskytla dom s dvorom. Ministerstvo zdravotníctva ocenilo jej nezištnosť udelením Zlatého kríža za zásluhy. Majunkeho dom na námestí v Spišskej Sobote aj po mnohé desaťročiach zostal sídlom Červeného kríža. Pre Dolný Smokovec projektoval hrazdené a zrubové stavby. V štýle neoklasicizmu kombinovaného s neorenesanciou a secesiou projektoval administratívne a školské budovy, vily a rodinné domy pre spišské mestá. Reštauroval niektoré tamojšie kaštiele, je autorom niekoľkých náhrobkov na spišských cintorínoch, podľa jeho návrhov vznikli záhrady a parky. V rodnom meste zastával síce aj tradičnú funkciu velitela dobrovoľného hasičského zboru, viac sa však usiloval o jeho modernizáciu. Veľmi mu záležalo na tom, aby v Spišskej Sobote zaviedli elektrický prúd, vďaka nemu tu pracovala jedna z prvých parných píl u nás. Najväčšiu časť svojej životnej energie však venoval Vysokým Tatrám, kde sa po otvorení Košicsko–bohumínskej železnice začínalo s rozsiahlou výstavbou. Poznatky z alpských turistických centier uplatnil pri riešení letovísk, chát, kúpeľných, spoločensko – pohostinských zariadení aj romanticky pôsobiacich kostolíkov. Vždy vychádzal z konkrétneho prostredia, stavby doň komponoval ohľaduplne, nerušivo. Preferoval prírodné materiály odolné voči možným klimatickým vplyvom. Jedine tak sa mohol pustiť aj do stavania Téryho chaty. Začiatkom 20. storočia mali už o Tatry záujem aj zahraniční investori s predstavami veľkokapacitných hotelov. Aspoň niektorí z nových projektantov pochopili prostredie zhodne s Majunkem a snažili sa pokračovať v jeho duchu. V lete roku 1900 horolezec Július Dóry podnikol z novej Téryho chaty prvovýstup na blízku Priečnu vežu a nazval ju Majunkeho vežou, čo rýchlo prešlo do všeobecného povedia. Gedeon Majunke je pochovaný na spišskosobotskom cintoríne spolu s manželkou a jej rodičmi. Realizácie = 1884 - hotel Scepusia a letohrádok arcikňažnej Klotildy (dnes Kamzík), Starý Smokovec, 1884 - poľovnícky zámoček, Tatranská Javorina, 1888 - kostol sv. Anny, Starý Smokovec, 1890 – 1897 - letoviská habsburskej rodiny v Štrbskom Plese, 1892 – zrubová kaplnka, Dolný Smokovec, 1893 - hotel Lomnica pre Spišskú úveru banku, Tatranská Lomnica, 1894 - Slovenský dom a Turistický dom, Tatranská Lomnica, 1896 - budova Veľkého lýcea, Kežmarok, 1899 – Téryho chata, 1906 – 1908 - sanatórium, Tatranská Polianka, 1884 - hrázdená vila Kalinčiak, predtým AESCULAP Dolný Smokovec. www.sk.wikipedia.org (4.10.2014)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 195.
[3] www.sk.wikipedia.org (4.10.2014)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 195.
[5] www.sk.wikipedia.org (4.10.2014)
[6] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 195.
[7 - 10] www.sk.wikipedia.org (4.10.2014)
www.vysoketatry.sk
49.141141, 20.221055
49.141141,20.221055
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU