Kalvárie a krížové cesty   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Stredný Čepeň (Sereď) – Krížová cesta
Lokalita
obec Sereď, okres Galanta, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Jadro areálu tvorí mariánska kaplnka, o ktorej počiatkoch sa píše v kanonickej vizitácii z roku 1847: „V roku 1831 aj mesto Sereď postihla cholerová epidémia. Veriaci v Stredom Čepeni ako prejav vďačnosti za to, že epidémia skončila, postavili na výzvu kňaza zo zbierok Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie na mieste, kde stála socha Panny Márie Pomocnice, ku ktorej sa modlili za záchranu počas trvania cholery. Kaplnku začali stavať v roku 1832 a dokončená bola v roku 1835. Raz mesačne v nej bývala bohoslužba. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa konala procesia, ktorá začala vo farskom kostole a končila sa v kaplnke v Strednom Čepeni. Na procesii sa zúčastňovali aj veriaci zo susedných obcí. Na sviatok Mena Panny Márie mohli návštevníci kaplnky získať odpustky. Kaplnka získala od patróna fundáciu 220 florénov na udržiavanie.“ Hovoria o tom i nápisové tabule nad vstupom do kaplnky, jedna s latinským textom a chronostichonom, ktorý však udáva rok 1833. [1]
 


 

PLACATO PRECIBVS ECCLESIAE DEO
 

ANNO CHOLERAE
 

EX VOTO GRATITVDINIS LENTE INCHOATA
 

SVBSEQVE PVRO ZELO PIAQVE COLLATIONE
 

IVTA
 

CVLTVI B: AVXILIATRICIS MARIAE SACRATA
 

PERFECTA EXVREXI. [2]
 


 

Na druhej tabuľke je text (slovenský preklad):
 

KEĎ BOHA UZMIERILI PROSBY CIRKVI,
 

V ROKU CHOLERY 1831
 

BOLA SOM POMALY ZAČATÁ
 

NA ZÁKLADE SĽUBU Z VĎAČNOSTI.
 

NESKÔR ZASVÄTENÁ ÚCTE
 

BL. P. MÁRIE POMOCNICE.
 

DOKONČENÁ SOM BOLA VĎAKA
 

ZBOŽNEJ HORLIVOSTI
 

A PEŇAŽNEJ ZBIERKE 1835. [3]
 


 

Jednoloďová kaplnka s klasicistickým tvaroslovím, s polygonálnym uzáverom a vstavanou vežou na priečelí stojí na osi areálu. Štrnásť kamenných pilierikových zastavení, ukončených sedlovými strieškami, s novšími farebnými reprodukciami Krížovej cesty v nikách, ktoré z troch strán obkolesujú areál, pochádza pravdepodobne až zo začiatku 20. storočia. Ich sled sa začína na pravej strane, na úrovni záveru kaplnky, prekračuje prístupovú cestu a končí na ľavej strane, symetricky voči svojmu začiatku. Za posledným zastavením stojí kamenný kríž s ukrižovaným Kristom, datovaný čiastočne poškodeným nápisom na podstavci do roku 1864. [4]
 

Zvláštnosťou súboru sú ďalšie dva, pravdepodobne staršie kríže s korpusom Krista, stojace po bokoch pred priečelím kaplnky. V blízkosti záveru Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza malý objekt kaplnky, pôvodne so soškou Piety, s trojuholníkovým pôdorysom, ktorého doba vzniku nie je známa, ale zaznačený je napríklad na katastrálnej mape Serede z roku 1893. [5]
 

Areál doplňuje zeleň, pričom stromový porast tvoria prevažne lipy a pagaštan konský. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Areál leží severne od mesta, pri ceste zo Serede do Leopoldova, obkolesený poliami. [7]
Fotogaléria
Stredný Čepeň (Sereď) – Krížová cesta a Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Krížová cesta a Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Krížová cesta a Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013Stredný Čepeň (Sereď) – Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie foto © Vladimír Šušoliak 10/2013
Poznámky
[1] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav, 2002. s. 311.
[2] Ide o tzv. dvojitý chronostichon, pri ktorom sa výsledné číslo, v tomto prípade 3666, delí dvoma. Tak dostaneme rok 1833. ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 311.
[3] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 311.
[4] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 311 - 312.
[5 - 6] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 312.
[7] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 311.
Bibliografia
www.sered.sk
GPS
48.302734, 17.727639
48°018'09.8"N 17°043'39.5"E



www.pamiatkynaslovensku.sk