obec Súľov-Hradná, okres Bytča, Žilinský kraj
Súľovský hrad je typický výšinný skalný hrad. Je to typ malého pozorovacieho hradu so značným výškovým rozdielom horného a dolného objektu, spojeného tunelovitou chodbou vytesanou do skaly. [1]
Hrad je známy aj pod menom Roháč. [2]
O pôvode hradu a jeho najstaršej histórii písomné pramene mlčia, ale podľa archeologických nálezov z hradného vrchu možno usudzovať, že objekt vznikol v 13. storočí. Zaujímal výhľadovo exponovanú polohu, a preto mal strážnu funkciu. Patril k sústave hradov budovaných po mongolskom vpáde v roku 1241 – 1242. Išlo o kráľovský hrad. V roku 1336 ho kráľ Karol Róbert dal predkovi Súľovskovcov, budatínskemu kastelánovi Eliášovi. Hrad patril rodu až do polovice 16. storočia. V roku 1440 objekt na určitý čas obsadil Svidrigaill, stúpenec poľského záujemcu o uhorský trón Vladislava Jagellovského. Možno v dôsledku týchto udalostí dostal Petrov syn Eliáš od kráľa oslobodenie od daní a v roku 1470 povolenie na rozšírenie a dobudovanie malej pevnosti Roháč. Časť historikov považuje toto povolenie za prvú skutočnú zmienku o hrade. [3]
V roku 1550 hradné panstvo kráľ Ferdinad I. Habsburský daroval rodu Sirmiensisovcov, ktorým hrad onedlho dobyl a spustošil koristnícky sused Rafael Podmanický. Po vrátení hradu do rúk majiteľom ho obnovili. [4] Obnova nezmenila rozsah a charakter stavby, lebo terén nedovoľoval veľké prístavby a hrad slúžil iba svojou stategickou polohou na pozorovanie ciest. [5] Nešlo o pohodlné a luxusné šľachtické výšinné sídlo.
V roku 1682 uskutočnila na hrade rozsiahlu prestavbu vdova po Žigmundovi Súľovskom, Katarína a hrad v tom čase prezývali Katarínin. [6] Objekt ešte v roku 1730 obývala malá posádka, no jeho stav bol veľmi zanedbaný. [7] V polovici 18. storočia bol hrad v takom zlom stave, že rozvetvená rodina sa namiesto nákladnej obnovy rozhodla staré sídlo natrvalo opustiť a hradný mobiliár presťahovala do renesančných kaštieľov v dedine. [8] Veľké zemetrasenie v roku 1763 spustnutú stavbu ešte viac poškodilo. [9] Keď Sirmiensisovci hrad opustili, ešte do roku 1780 ho nechali strážiť dvoma strážcami, no neskôr už stavbu ponechali vlastnému osudu. [10]
Skalné podložie nie je na uchovanie zrúcanín príliš priaznivé, a preto sa z niekdajšieho dlho obývaného hradu zachovali iba malé zvyšky. Hrad sa rozkladal na členitom skalnatom teréne a zaberal tri dominantné skalné útvary. Najstaršie stredoveké jadro možno predpokladať na južnom skalnatom výbežku, kde sú dodnes viditeľné základy strážnej veže a priľahlý ohradený dvor s cisternou. Zo susediaceho paláca na východnom boku sa zachovali len klenuté priestory prízemia, kam ústi prístupová chodbovitá štrbina – hlavný vstup do jadra hradu. Vysekaná je do skaly a na strane, odkiaľ sa do nej vstupovalo, ju zhora chránila oválna bašta so smolným nosom. Z opisu hradu z roku 1752 sa dá usudzovať, že práve v jadre bola okrem obytných a reprezentačných miestností situovaná aj kuchyňa, práčovňa a klenotnica. [11]
Na východe sa k bradlu jadra pripájala hradba malého predhradia s hlavnou vstupnou bránou do hradu. Príjazdová cesta od juhu viedla pozdĺž úpätia skalných stien vrátane útesu s predsunutou vežou. Priestor predhradia, cez ktorý sa ťahal skalnatý hrebeň, pokračoval severným smerom a bol zastavaný hospodárskymi i obytnými objektmi. Na múre jedného z nich sa zachovali i nábehy zrútenej výsečovej klenby. Na severe ukončovali predhradie dva skalné piliere, z ktorých východný niesol ďalšiu strážnu vežu. Celková dĺžka hradného areálu na konci vývoja bola okolo 65 m. [12]
Vyobrazenie z konca 18. storočia už znázorňuje hrad bez striech, ale múry väčšiny objektov stáli v pôvodných výškach. Ďalších viac než dvesto rokov poveternostných vplyvov v exponovanej horskej polohe spôsobilo úplný zánik väčšiny budov tak, že dnes priebeh niektorých múrov sa dá iba dedukovať zo zachovaných drážok zasekaných v podloží, pomocou ktorých stavebníci v minulosti múry dômyslene kotvili. [13]
Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých nízkych múrov a do skaly tesaných základov, podľa ktorých je možné sledovať, že hrad pozostával z horného pomerne úzkeho a dlhého hradu s pozorovacou vežou a z dolného väčšieho hradu, z ktorého viedla do skaly tesaná chodba do neďalekého, ale výškove značne diferencovaného horného hradu. [14]
Prípravný výskum: SURPMO Olomouc, Ing. arch. Zdeněk Gardavský, 1972. [15]
Ruina. Stav historického sídla je zlý.
Stojí na jednom z vápencových vrcholkov (660 m n.m.) Suľovských skál asi 1 km severne od obce Súľov-Hradná. [16]
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 219.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 188.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 283.
[4] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 283.
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 219.
[6] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 283 - 284.
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 219.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 284.
[9] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 219.
[10 - 13] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 284.
[14] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 219.
[15] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine: Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 24.
[16] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 283.
www.sulov-hradna.sk
49.174425, 18.583392
49°10'27.9"N 18°35'00.2"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU