Lokalita
obec Súľov-Hradná, okres Bytča, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Súľovský hrad je typický výšinný skalný hrad. Je to typ malého pozorovacieho hradu so značným výškovým rozdielom horného a dolného objektu, spojeného tunelovitou chodbou vytesanou do skaly. ^[1]
 

Hrad je známy aj pod menom Roháč. ^[2]
 

O pôvode hradu a jeho najstaršej histórii písomné pramene mlčia, ale podľa archeologických nálezov z hradného vrchu možno usudzovať, že objekt vznikol v 13. storočí. Zaujímal výhľadovo exponovanú polohu, a preto mal strážnu funkciu. Patril k sústave hradov budovaných po mongolskom vpáde v roku 1241 – 1242. Išlo o kráľovský hrad. V roku 1336 ho kráľ Karol Róbert dal predkovi Súľovskovcov, budatínskemu kastelánovi Eliášovi. Hrad patril rodu až do polovice 16. storočia. V roku 1440 objekt na určitý čas obsadil Svidrigaill, stúpenec poľského záujemcu o uhorský trón Vladislava Jagellovského. Možno v dôsledku týchto udalostí dostal Petrov syn Eliáš od kráľa oslobodenie od daní a v roku 1470 povolenie na rozšírenie a dobudovanie malej pevnosti Roháč. Časť historikov považuje toto povolenie za prvú skutočnú zmienku o hrade. ^[3]
 

V roku 1550 hradné panstvo kráľ Ferdinad I. Habsburský daroval rodu Sirmiensisovcov, ktorým hrad onedlho dobyl a spustošil koristnícky sused Rafael Podmanický. Po vrátení hradu do rúk majiteľom ho obnovili. ^[4] Obnova nezmenila rozsah a charakter stavby, lebo terén nedovoľoval veľké prístavby a hrad slúžil iba svojou stategickou polohou na pozorovanie ciest. ^[5] Nešlo o pohodlné a luxusné šľachtické výšinné sídlo.
 

V roku 1682 uskutočnila na hrade rozsiahlu prestavbu vdova po Žigmundovi Súľovskom, Katarína a hrad v tom čase prezývali Katarínin. ^[6] Objekt ešte v roku 1730 obývala malá posádka, no jeho stav bol veľmi zanedbaný. ^[7] V polovici 18. storočia bol hrad v takom zlom stave, že rozvetvená rodina sa namiesto nákladnej obnovy rozhodla staré sídlo natrvalo opustiť a hradný mobiliár presťahovala do renesančných kaštieľov v dedine. ^[8] Veľké zemetrasenie v roku 1763 spustnutú stavbu ešte viac poškodilo. ^[9] Keď Sirmiensisovci hrad opustili, ešte do roku 1780 ho nechali strážiť dvoma strážcami, no neskôr už stavbu ponechali vlastnému osudu. ^[10]
 

Skalné podložie nie je na uchovanie zrúcanín príliš priaznivé, a preto sa z niekdajšieho dlho obývaného hradu zachovali iba malé zvyšky. Hrad sa rozkladal na členitom skalnatom teréne a zaberal tri dominantné skalné útvary. Najstaršie stredoveké jadro možno predpokladať na južnom skalnatom výbežku, kde sú dodnes viditeľné základy strážnej veže a priľahlý ohradený dvor s cisternou. Zo susediaceho paláca na východnom boku sa zachovali len klenuté priestory prízemia, kam ústi prístupová chodbovitá štrbina – hlavný vstup do jadra hradu. Vysekaná je do skaly a na strane, odkiaľ sa do nej vstupovalo, ju zhora chránila oválna bašta so smolným nosom. Z opisu hradu z roku 1752 sa dá usudzovať, že práve v jadre bola okrem obytných a reprezentačných miestností situovaná aj kuchyňa, práčovňa a klenotnica. ^[11]
 

Na východe sa k bradlu jadra pripájala hradba malého predhradia s hlavnou vstupnou bránou do hradu. Príjazdová cesta od juhu viedla pozdĺž úpätia skalných stien vrátane útesu s predsunutou vežou. Priestor predhradia, cez ktorý sa ťahal skalnatý hrebeň, pokračoval severným smerom a bol zastavaný hospodárskymi i obytnými objektmi. Na múre jedného z nich sa zachovali i nábehy zrútenej výsečovej klenby. Na severe ukončovali predhradie dva skalné piliere, z ktorých východný niesol ďalšiu strážnu vežu. Celková dĺžka hradného areálu na konci vývoja bola okolo 65 m. ^[12]
 

Vyobrazenie z konca 18. storočia už znázorňuje hrad bez striech, ale múry väčšiny objektov stáli v pôvodných výškach. Ďalších viac než dvesto rokov poveternostných vplyvov v exponovanej horskej polohe spôsobilo úplný zánik väčšiny budov tak, že dnes priebeh niektorých múrov sa dá iba dedukovať zo zachovaných drážok zasekaných v podloží, pomocou ktorých stavebníci v minulosti múry dômyslene kotvili. ^[13]
 

Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých nízkych múrov a do skaly tesaných základov, podľa ktorých je možné sledovať, že hrad pozostával z horného pomerne úzkeho a dlhého hradu s pozorovacou vežou a z dolného väčšieho hradu, z ktorého viedla do skaly tesaná chodba do neďalekého, ale výškove značne diferencovaného horného hradu. ^[14]

Pamiatková ochrana
Prípravný výskum: SURPMO Olomouc, Ing. arch. Zdeněk Gardavský, 1972. ^[15]

Súčasný stav a využitie
Ruina. Stav historického sídla je zlý.

Prístup
Stojí na jednom z vápencových vrcholkov (660 m n.m.) Suľovských skál asi 1 km severne od obce Súľov-Hradná. ^[16]