- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
Kostoly späť
Tarnov - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Tarnov, okres Bardejov, Prešovský kraj
obec Tarnov, okres Bardejov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1821 – 1826. Úprava interiéru prebehla v roku 1907 a 1934. Je to jednoloďový priestor s oblým uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a malou južnou akrádovou predsieňou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilastrov. Fasády sú členené lizénami. Na veži je nápis vzťahujúci sa na výstavbu kostola. [1] Veža členená lizénovým rámovaním má cibuľovitú strechu s laternou.
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1821 – 1826. Úprava interiéru prebehla v roku 1907 a 1934. Je to jednoloďový priestor s oblým uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a malou južnou akrádovou predsieňou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilastrov. Fasády sú členené lizénami. Na veži je nápis vzťahujúci sa na výstavbu kostola. [1] Veža členená lizénovým rámovaním má cibuľovitú strechu s laternou.
Hlavný oltár je klasicistický z prvej polovice 19. storočia s neskoršími doplnkami. Ľavý bočný oltár je barokový, typu stĺpových oltárov s nadstavcovým obrazom z druhej polovice 17. storočia, s novším obrazom Dvanásťročný Ježiš v chráme. Pravý bočný oltár Piety je klasicistický z čias okolo roku 1820, s novším obrazom z roku 1884 od K. Švestku. Klasicistická kazateľnica pochádzala z prvej polovice 19. storočia. Voľný obraz Narodenie Pána je baroková maľba z konca 18. storočia. Voľný obraz sv. Kataríny Alexandrijskej [2] od M. Miklóssyho je z roku 1844. Voľný obraz Kristus na kríži od K. Švetsku je z roku 1892. [3]
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 271.
[2] Svätá Katarína Alexandrijská je patrónkou kostola i obce a oslavuje sa 25. novembra. Narodila sa koncom 3. storočia v Alexandrii (Egypt). Zomrela medzi rokmi 311 - 313 v Alexandrii. Životopisné údaje o sv. Kataríne sa dochovali len v podobe legiend. Podľa nich bola Katarína – dcéra kráľa Kosta, neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Významným zlomom v jej živote bolo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi. Z jeho rozprávania pochopila, že jej symbolickým ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia. Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila. Tá tam však šla iba preto, aby vysvetlila cisárovi Maxentiusovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maxentius dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára. Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese obitom klincami, ktoré sa však polámalo (preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom) a bola lhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila. Cisár zdesený jej zázrakmi ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny. Svätá Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek, učiteľov, študentov a žiakov, teológov, filozofov a rečníkov, univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napríklad kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov i obuvníkov. www.tarnov.sk/organizacie/kostol/historia (8.4.2018)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 271.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 271.
[2] Svätá Katarína Alexandrijská je patrónkou kostola i obce a oslavuje sa 25. novembra. Narodila sa koncom 3. storočia v Alexandrii (Egypt). Zomrela medzi rokmi 311 - 313 v Alexandrii. Životopisné údaje o sv. Kataríne sa dochovali len v podobe legiend. Podľa nich bola Katarína – dcéra kráľa Kosta, neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Významným zlomom v jej živote bolo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi. Z jeho rozprávania pochopila, že jej symbolickým ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia. Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila. Tá tam však šla iba preto, aby vysvetlila cisárovi Maxentiusovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maxentius dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára. Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese obitom klincami, ktoré sa však polámalo (preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom) a bola lhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila. Cisár zdesený jej zázrakmi ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny. Svätá Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek, učiteľov, študentov a žiakov, teológov, filozofov a rečníkov, univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napríklad kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov i obuvníkov. www.tarnov.sk/organizacie/kostol/historia (8.4.2018)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 271.
Bibliografia
www.tarnov.sk
www.tarnov.sk
GPS
49.320554, 21.164081
49°19'14.0"N 21°09'50.7"E
49.320554, 21.164081
49°19'14.0"N 21°09'50.7"E