Lokalita
obec Trávnica, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Veterná studňa v Trávnici predstavuje jedinečnú technickú pamiatku, ktorá bola 4. 5. 1985 zapísaná do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky ako národná kultúrna pamiatka pod č. 2364/0. Ako jediná na Slovensku je situovaná na pôvodnom mieste, kde bola uvedená do prevádzky. Na celom Slovensku sa nachádzali iba tri technické kultúrne pamiatky podobného typu a to v obciach Lok (okres Levice), Mužla a Trávnica (okres Nové Zámky). Všetky boli postavené okolo roku 1920. ^[1]
 

História veternej studne v Trávnici sa v začiatkoch spája s menom staviteľa a prvého vlastníka kaštieľa Ladislava Barlanghiho. Dôkazom sú trojmetrové drevené hranoly v podložiach štrku i piesku filtrujúce vodu ako aj tehly so znakom rodu Barlanghiovcov. Stožiar a mechanizmus čerpania vody veterným kolesom boli zase zásluhou Karola Elbogena, neskoršieho vlastníka kaštieľa. ^[2]
 

Myšlienku diela si priniesol gróf Elbogen zo svojich ciest v zahraničí. Cestujúc po svete rád hľadal, objavoval a poznával nové veci, ktoré následne zhmotňoval vo svojom domove, v Trávnici. Jedným z jeho diel bola i jedinečná kovová konštrukcia s unikátnym mechanizmom na čerpanie vody – veterná studňa. Železná konštrukcia veternej studne s veľkým veterným kolesom sa používala na čerpanie vody do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ, liehovar a koniareň. Na budove liehovaru je dodnes umiestnená oceľová nádrž na vodu, z ktorej sa samospádom rozvádzala na potrebné miesta. Podobne fungoval aj rozvod vody v priľahlom kaštieli. Po roku 1945 prestala byť studňa používaná a pozemok, na ktorom je studňa postavená, bol skonfiškovaný a pridelený na výstavbu rodinného domu. V nasledujúcom období sa k pamiatke nikto nehlásil, ani ju nevyužíval. Kovová konštrukcia a mechanizmus studne korodoval a stal sa nefunkčným. Hnacie koleso z vrcholu konštrukcie studne bolo z dôvodu bezpečnosti odstránené. ^[3]
 

Z technického hľadiska bola veža veternej studne pôvodne navrhnutá ako štvorboká konštrukcia s výškou 20 m. Prierez veže tvoril rovnostranný štvorec. Driek konštrukcie sa zužoval z pôvodnej dĺžky strany štvorca 3,57 m na dĺžku 1,74 m vo výške 15,60 m a ďalej až na dĺžku 0,48 m vo výške 19,90 m. Nárožníky veže boli z uholníkov. ^[4]
 

Pôvodné diagonály z pásovej ocele mali rozmery 45 x 5 mm v horných šiestich priehradových poliach veže. V spodných dvoch priehradových poliach sa nachádzali diagonály, ktoré boli dodatočne a neodborne namontované v neskoršom období, aby sa zabezpečila aspoň čiastočne stabilita schátralej veže. Na veži sa dodnes zachovali všetky pôvodné priečniky. Vo výške 15,80 m sa nachádzala plošina s rozmermi pôdorysu 1,83 m. Okolo celej plošiny bolo vybudované zábradlie s výškou 0,71 m. Podlaha plošiny bola pôvodne drevená. Súčasťou veže bol aj prístupový rebrík, veterné čerpadlo a koleso, ktoré bolo umiestnené vo vrchole veže. ^[5]
 

 

Princíp fungovania veternej studne
 

Obslužná plošina je pripevnená k stožiaru vo výške 15,765 m nad úrovňou terénu. Na vrchole stožiara sa nachádza veterná turbína zložená z veterného kolesa vrátane natáčacieho mechanizmu so smerovkou. Pôsobením vetra dochádza k rotačnému pohybu kolesa a ten sa transformuje na posuvný pohyb cez prevodový mechanizmus, ktorý pozostáva z dvoch čelných ozubených kolies. Jedno ozubené koleso je na hriadeli veterného kolesa a druhé je na zalomenom hriadeli, na ktorý je upevnená zvislá tyč konajúca zvislý pohyb a tá je priamo spojená s pumpou. Zdvih pumpy zabezpečuje pákový mechanizmus umiestnený v hornej časti stožiara pod prevodovým mechanizmom. Veterná studňa umožňuje s využitím veternej energie čerpanie vody z určitej hĺbky buď do zásobníka alebo priamo na spotrebu. Rotačný pohyb kolesa sa pomocou kužeľového súkolesia mení na zvislý rotačný pohyb tiahla alebo pomocou kľukového mechanizmu sa mení na posuvný pohyb tiahla. Posuvný pohyb spôsobí pohyb piesta pumpy, čím dochádza k čerpaniu vody cez perforáciu v jej spodnej časti. Voda je následne vytláčaná cez saciu rúrku do zásobníkovej nádrže. ^[6]
 

 

Veterné studne predstavujú druh veterného motora, ktorý sa na Slovensku používal väčšinou k pohonu vodných čerpadiel pod názvom veterná turbína. Z fyzikálneho hľadiska je princípom premena pohybovej energie prúdiaceho vzduchu na energiu mechanickú pomocou zariadenia, tzv. veterného kolesa s využitím aerodynamických síl vzduchu. Z funkčného hľadiska môžu mať veterné motory charakter vrtule k vyvodeniu osového ťahu (vznášadlá a pod.), vrtule k vyvodeniu krútiaceho momentu (veterné mlyny a studne) a vrtule k vyvodeniu umelého vzdušného prúdu (ventilátory). Z konštrukčného hľadiska majú veterné motory os otáčania rovnobežnú so smerom vzdušného prúdenia alebo kolmú na smer vzdušného prúdenia. Využitie veterných motorov v Strednej Európe v období konca 19. a začiatku 20. storočia bolo prioritne zamerané na čerpanie vody. Na základe druhu ich pohonov vzhľadom k úprave prevodového mechanizmu boli rozlišované hnacie stroje pre pracovné zariadenie mlyn, resp. generátor a čerpacie stroje pre vodohospodárske účely. Veterný pohon vodárenského čerpacieho stroja je tak založený na starom princípe kolesa veterných mlynov na mletie obilia. Princípom všetkých veterných kolies je, že vietor narážajúci svojou silou kolmo na rovinu veterného kolesa, naráža na šikmo natočené krídla (väčšinou pod uhlom 45°) a následne sa koleso roztočí. Z hľadiska konštrukcie sa vyrábali veterné turbíny v dvoch základných vyhotoveniach a to s posuvným pohybom (pohyb z veterného kolesa sa prenášal na kľukový hriadeľ a z neho na tiahlo pohybujúce sa v zvislom smere hore a dolu) pre účely čerpania vody zo studní a so strojným pohybom (pohyb veterného kolesa sa prenášal prevodom z kužeľových ozubených kolies na zvisle sa otáčajúcu oceľovú tyč, zakončenú opäť kužeľovým prevodom) s využitím pri mletí obilia. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Myšlienka obnovy veternej studne v Trávnici vznikla v roku 2006. V nasledujúcom roku bol zámer schválený Krajským pamiatkovým úradom v Nitre a od roku 2008 boli postupne vypracované odborné posudky, projektová dokumentácia a realizačné projekty. Keďže k veternej studni neboli k dispozícii žiadne podklady týkajúce sa geometrických rozmerov, bolo potrebné celú konštrukciu premerať a vyhotoviť základný nákres. Napriek podobnosti jej konštrukcie s inými veternými studňami, v prípade Veternej studne v Trávnici boli zistené isté odlišnosti - predovšetkým v jej systéme transformácie rotačného pohybu veterného kolesa na posuvný zabezpečujúci pohon čerpadla. Iné konštrukcie sú totiž založené na zmene rotačného pohybu veterného kolesa na zvislý pomocou pákového mechanizmu. ^[8]
 

Slávnostné znovu sprevádzkovanie Veternej studne v Trávnici sa uskutočnilo 29. 9. 2017. Obnovu studne podporili Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Nitriansky samosprávny kraj a Obec Trávnica v celkovej výške 35 600 EUR. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav technickej pamiatky je veľmi dobrý.

Prístup
Nachádza sa v západnej časti obce.