Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Trenčianske Bohuslavice - Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Trenčianske Bohuslavice, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Rokokovo-klasicistická kaplnka postavená v rokoch 1760 – 1763 ako súčasť kaštieľa, ktorý však v roku 1905 zbúrali. Jednoloďový sakrálny objekt s pôdorysom obdĺžnika, plytkým segmentovo uzavretým presbytériom a kolmo rozšírenou loďou, ktorá sa architektonicky chápe ako centrálny priestor, akcentovaný plochou kupolou. V presbytériu a nad západným oratóriom sú barokové placky. Na klenbách nad dverami a na zaklenutí hlavných priestorov sú rokokové nástenné maľby Franza Antona Maulbertscha z roku 1763 v technike pravého freska. Klasicistický exteriér kaplnky nie je v súlade s rokokovým interiérovým členením stavby, lebo bol viazaný na architektúru kaštieľa. Nad presbytériom je stavba poschodová a pôvodne mala funkciu bočného rizalitu kaštieľa. Členená je nárožnými pilastrami a segmentovo zaoblenými oknami, ktoré majú trojhranný profilovaný frontón. Ostatný priestor kaplnky je začlenený do prízemného krídla niekdajšieho kaštieľa, ktoré má vysokú manzardovú strechu. Vstupný portál s rokokovou kamennou kartušou s trojuholníkovým frontónom na konzolách má rokokové železné tepané dvere. [1]
 

Celý interiér kaplnky je jednotne riešený a tvorí vzácny neporušený rokokový ensemble s dominujúcou úlohou nástenných malieb, ktoré sú rozmiestnené do menších a väčších oválnych plôch a orámované rokokovým ornamentom. Pracoval na nich Maulbertsch sám, bez pomocníkov. Na klenbe nad vstupnými dverami a na korešpondujúcej strane nad vchodom do panského oratória sú dve menšie oválne nástenné maľby v ružových rámcoch s motívom lietajúcich anjelikov, ktorí majú v rukách symboly, kvety a zvitok pergamenu s nápisom a maliarovou signatúrou. Nad oratóriom je väčšia oválna maľba s alegóriou víťaznej cirkvi, pripomínajúca v detailoch maliarovu prácu v Schwechate (Rakúsko). Na plochej kupole hlavného priestoru lode je scéna Nanebovzatia Panny Márie, doplnená na pendantívoch postavami štyroch cirkevných otcov (sv. Gregor, Augustín, Hieronym, Ambróz). Na klenbu presbytéria zasadil Maulbertsch figurálnu kompozíciu do rámca niekoľko ráz konkávne prehnutého s témou zo Starého i Nového zákona. [2]
 

Od Maulbertscha sú aj všetky tri oltárne obrazy – Nepoškvrnené počatie, sv. František Serafínsky a sv. Anton Paduánsky, umiestnené na rokokových oltároch, ktoré sú pravdepodobne dielom Ľudovíta Godeho spolu s ostatným vnútorným zariadením. S rokokovou vzletnou sochárskou výzdobou oltárov korešponduje aj kazateľnica, ktorá má na baldachýne dve postavičky anjelikov a na parapete rečnišťa štyri reliéfy so scénami zo života Krista v kartušiach, veľmi podobné bratislavským prácam Ľudovíta Godeho. Súhlasne s kazateľnicou, ale celkove kompaktnejšie a v ornamentálnych formách detailnejšie je riešený organ so záverečnou postavou anjela a s tromi reliéfmi v rokajových kartušiach na parapete píšťalovej skrine. Dielo Ľudovíta Godeho pripomína aj bohaté rezbárske vybavenie trojdielneho širokého okna oratória s rokajmi, postavami anjelikov a ružovými girlandami. Naturalistický motív jemnej rastlinnej úponky sa opakuje aj na spovednici s konkávnymi bočnými zamrežovanými stenami s rokajom. Úspornejšie sú riešené lavice s plochými rokajovými kartušami na prednej stene. Z oboch strán hlavného oltára sú na rokajových podstavcoch donnerovsky chápané sochy cherubínov. [3] Pred hlavným oltárom je rokoková železná kovaná mreža s rokajovými úponkami, vyhotovená pravdepodobne podľa návrhu Ľudovíta Godeho. [4]
 

Medzi pilastrovými zväzkami diagonálneho piliera centrálneho priestoru sú na rokajových konzolách umiestnené súsošia ako pendanty (sv. Ján Nepomucký s českou kráľovnou a sv. Ján Almužník so žobrákom), z nich len skupina sv. Jána Nepomuckého s českou kráľovnou v pôvodnej koncepcii drapériového oltára nadväzuje na donnerovskú tradíciu. Na menze oltára sv. Františka Serafínskeho je rokoková sklená rakva s telom martýra, s bohatou rokajovou ornamentikou a postavičkami anjelikov. [5]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kaplnky spomína dva veľké rokokové tepané svietniky s bohatou rokokovou ornamentikou. [6]
 

Po dokončení kaštieľa a kaplnky v roku 1763 dal Anton doviezť pozostatky Adeorata - martýra, ktoré sú v kaplnke uložené dodnes. Okázalá cirkevná slávnosť na túto počesť sa konala 30. júla 1764. Vonku, pred kaštieľom, sa prostému ľudu prihováral po slovensky predstavený kláštora františkánov vo Sv. Kataríne neďaleko Trnavy. V kaplnke odbavoval pontifikálnu omšu panstvu a pozvaným hosťom prepošt a kanonik nitrianskej diecézy Ján Lukaczy a trnavský kazateľ sa ku všetkým prihováral po nemecky. [7]
 

Majiteľ panstva Anton Erdödy, generál cisárskej armády, dal podľa vzoru francúzskeho Versailles vybudovať v okolí kaštieľa prekrásny park siahajúci až po úbočie a pred kaštieľom, na močaristej pôde, ktorú museli najskôr odvodniť, okrasnú záhradu. V parku vysadenom cudzokrajnými drevinami bolo rozmiestnených popri cestičkách 400 sôch a figúr, ďalej fontány a voda chrlila aj v blízkej jaskyni, kde bolo jazierko. Rovnako honosný ako exteriér bol aj interiér kaštieľa. Posledným erdödyovcom, ktorý zdedil Bohuslavické panstvo bol Augustín Breuner, od ktorého kúpil panstvo s kaštieľom a priľahlým majetkom barón Fould Springer, čo bol začiatok konca. Zadlžený barón, zapletený do machinácií okolo stavby Považskej železnice, dal pre nedostatok financií v roku 1905 zbúrať kaštieľ, také veľkolepé dielo. Od zámeru zlikvidovať aj kaplnku ho údajne odhovoril maliar Jozef Hanula, ktorý pracoval na interiéri kostola v susednej Bošáci. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Fotogaléria
Trenčianske Bohuslavice - Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie foto © Ľuboš Repta 8/2014Trenčianske Bohuslavice - Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie foto © Ľuboš Repta 8/2014Trenčianske Bohuslavice - Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie foto © Ľuboš Repta 8/2014Trenčianske Bohuslavice - Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie foto © Ľuboš Repta 8/2014Trenčianske Bohuslavice - Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie foto © Ľuboš Repta 8/2014Trenčianske Bohuslavice - Lurdská jaskyňa pri kaplnke foto © Ľuboš Repta 8/2014
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 300.
[2 - 3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 300.
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 301.
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 300 - 301.
[6] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 301.
[7 - 8] www.trencianskebohuslavice.sk/z-historie-obce/ (13.11.2018)
Bibliografia
MALÍKOVÁ, Mária: Kaplnka v Trenčianskych Bohuslaviciach. Bratislava: Západoslovenské vydavateľstvo Slavín, 1968. 32 s.
www.trencianskebohuslavice.sk
GPS
48.799869, 17.864621
48°47'59.5"N 17°51'52.6"E



www.pamiatkynaslovensku.sk