Lokalita
obec Trenčín, okres Trenčín, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený v roku 1324 na mieste neznámeho staršieho kostolíka, patriaceho pravdepodobne k hradu. ^[1] Vzniklo bazilikálne trojlodie s jednoduchým pravouhlým presbytériom a predsunutou vežou na západnej strane. Okolo polovice 15. storočia bol zmenený na sieňové trojlodie s polygonálnym uzáverom. ^[2] Z gotickej stavby zostalo iba polygonálne ukončenie presbytéria, lebo kostol v roku 1528 vyhorel (za Katzianerovho obliehania hradu bol vypálený spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala) a v rokoch 1553 – 1560 dostal novú loď. Prestavbu viedol taliansky staviteľ Tobias Sebastiano a dokončil Mikuláš Bussi. Z tohto obdobia pochádza aj renesančný vstupný portál s polkruhovou archivoltou, umiestnenou do štvorhranného pevného rámu, ktorý je zakončený pomerne ťažkým architrávom. Väčšie adaptačné práce sa uskutočnili v roku 1698, keď kostol získali opäť katolíci. ^[3]
 

Rozhodujúcou pre charakter stavby sa stala renesančná prestavba, vtedy sa zmenil pôdorys na trojlodie, delené šiestimi kamennými stĺpmi, na ktorých pravdepodobne stála protestanská empora. Na západnej strane je situovaná masívna predstavaná veža. Pri barokovej úprave dostal kostol kaplnky, a tak obe bočné lode zakončujú kaplnky (ľavú kaplnka Illésházyovcov, pravú kaplnka sv. Imricha). Celý interiér trojlodia je zaklenutý valenými lunetovými hrebienkovými klenbami. Z ľavej bočnej lode sa otvára pohrebná kaplnka Illésházyovcov z roku 1648 s barokovým oltárom Ukrižovania od Ľudovíta Godeho z rokov 1750 – 1753. Od Godeho pochádza tiež barokový náhrobník Jozefa Illésházyho z čias okolo roku 1753 s portrétnou bustou zosnulého, ako aj návrh kovanej barokovej mreže v kaplnke. ^[4]
 

Kostol bol viackrát poškodený požiarom. Jeden z najväčších požiarov v meste vypukol v roku 1790 a zachvátil aj celý Marienburg. Pri obrovskej teplote horiaceho kostola sa roztavili tri zo štyroch zvonov vo veži. Ušetrený bol najmenší zvon. Kostol bol po požiari opravený. Počas požiaru v roku 1886 zhorel kostol i fara. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla až v rokoch 1911 – 1912, náklady boli 60 000 korún. ^[5] Sakrálny objekt bol začiatkom 20. storočia upravený do dnešnej podoby postavením novej kopule veže, prefasádovaním, zasadením farebných vitráží do okien a výmenou pôvodnej tehlovej dlažby za dlaždice. V stene predsiene kostola je vsadená gotická náhrobná tabuľa zástavníka Martina Zimu z roku 1498. ^[6]
 

Autorom fresiek je František Přeček starší (1863 – 1939). Za celú prácu na freskách mu vyplatila fara 14 377 korún. Okenné vitráže pochádzajú z rokov 1911 - 1912 a vytvoril ich Gedeon Walthero. Hlavný oltár bol zakúpený v roku 1925. Na ústrednom oltárnom obraze je výjav narodenia Panny Márie. Z tohto obdobia pochádza tiež krížová cesta. Organ sa spomína v zápise z 18. mája 1481. Ten súčasný bol postavený v roku 1930 (organár Rieger, Opus 2480). ^[7]
 

Zo starého vybavenia kostola zostala kamenná renesančná kazateľnica z prvej polovice 16. storočia na gotickej konzole a renesančný náhrobok Gašpara Illésházyho z roku 1649 v Illésházyovskej kaplnke so sochou zosnulého v dobovom odeve a náhrobná doska z roku 1498 v predsieni kostola. Koncom 19. storočia bol kostol nanovo zariadený a z tých čias pochádza bočný oltár sv. Imricha s obrazom od L. Hegedüsa. ^[8]
 

Z kostolného pokladu je najcennejšia gotická monštrancia z roku 1364, ktorú daroval kráľovi Ľudovítovi Veľkému cisár Karol IV. pri príležitosti úspešných mierových rokovaní konaných na Trenčianskom hrade a neskorogotický kalich z roku 1498 s erbom rodiny Kostkovej. Relikviár z roku 1774 so zlatníckou značkou JK je prácou J. Koštiala alebo J. Kollára, zlatníkov v Trenčíne. ^[9]
 

Z gotického zariadenia sa dostal fragment malého prenosného oltárika Panny Márie z obdobia okolo roku 1420 a dva fragmentárne zachované gotické maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 do zbierok Szépművészeti múzea v Budapešti. Obe práce sú dokladom vplyvu pražskej maliarskej školy na slovenskú maľbu. ^[10] Ich zväčšenú ilustráciu možno vidieť v expozícii Karnera sv. Michala oproti farskému kostolu. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1940 – 1950 prešiel generálnou opravou bez väčších zásahov. ^[12]
 

Trenčín - Kostol Narodenia Panny Márie (č. ÚZPF 1375/1) - čiastkový umelecko-historický výskum (interiér-západná stena lode) - rok 2007. Autor: Ing. arch. Martin Bóna. ^[13]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Je situovaný na svahu medzi mestom a hradom. Opevnený okrsok farského kostola na Mariánskom vŕšku pod hradom, nazývaný aj „Marienburg“ tvoril pôvodne súčasť mestského opevnenia a chránil tiež prístupovú cestu na hrad. Pamiatka sa nachádza na Mariánskom námestí a je prístupná len v čase bohoslužieb. ^[14]