Lokalita
obec Trnava, okres Trnava, Trnavský kraj

História
Múzeum bolo zriadené v roku 1954 ako Krajské múzeum. Malo vlastivedný charakter. Od roku 1955 zakladalo odborné oddelenia (prírodovedné a historické). V tom istom roku vyšiel I. ročník Zborníka Krajského múzea v Trnave. Pracovníkom múzea sa stal aj zberateľ Štefan Cyril Parrák, ktorého kolekcie sa stali základom etnografickej a historickej zbierky. Prvý výstavný priestor bol sprístupnený návštevníkom v roku 1957 Výstavou keramiky. V roku 1960 bol názov múzea zmenený na Západoslovenské múzeum. Prvou expozíciou sa stala v roku 1974 expozícia Z dejín robotníckeho hnutia a KSČ v okrese Trnava, po nej nasledovala v roku 1976 národopisná expozícia. ^[1]
 

Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Trnavský samosprávny kraj. V súčasnosti múzeum spravuje na území historického mestského jadra v Trnave štyri budovy, z toho sú tri národnými kultúrnymi pamiatkami. Vo svojom múzejnom zbierkovom fonde ochraňuje viac ako 160 000 predmetov kultúrneho dedičstva. Ročne expozície, výstavy a podujatia múzea navštívi 40 000 domácich a zahraničných návštevníkov. ^[2]
 

Západoslovenské múzeum je regionálne vlastivedné múzeum, ktoré zabezpečuje komplexnú múzejnú dokumentáciu v Trnavskom kraji a v rámci špecializácie plní úlohy nadregionálneho charakteru. Múzeum vykonáva aj metodicko-koordinačnú a kontrolnú činnosť pre múzeá v Trnavskom kraji a vlastníkov predmetov múzejnej hodnoty v rámci Trnavského kraja. ^[3]
 

 

Špecializuje sa na:
 

• vznik a históriu festivalu Dobrofest – krajská pôsobnosť
 

• dejiny knižnej kultúry – krajská pôsobnosť
 

• dejiny kampanológie – celoslovenská pôsobnosť
 

• dejiny tehliarstva – celoslovenská pôsobnosť
 

• osobnosť Mikuláša Schneidera Trnavského a jeho dielo – celoslovenská pôsobnosť
 

• bezstavovce v odbore paleontológie – celoslovenská pôsobnosť
 

• históriu Slovenského učeného tovarišstva a osobnosť Antona Bernoláka – celoslovenská pôsobnosť ^[4]
 

 

ZBIERKY MÚZEA
 

Archeológia
 

Archeologická zbierka Západoslovenského múzea v Trnave patrí k najväčším múzejným zbierkam s archeologickými nálezmi na Slovensku. V jej fonde sa nachádza okolo 13 000 predmetov. Obsahuje nálezy získané z náhodných objavov počas stavebných prác i z terénnych výskumov Západoslovenského múzea a iných inštitúcií. Kolekciu tvorí maľovaná keramika z mladšej doby kamennej z Abrahámu, predmety zo stredovekej Trnavy, nálezy kamenných nástrojov, bronzových šperkov, železných nástrojov a zbraní z lokalít okolo Trnavy. Do archeologickej zbierky pribudli nálezy z germánskeho sídliska z doby rímskej v Hrnčiarovciach nad Parnou, z halštatského hradiska Smolenice - Molpír, z hradiska v Prašníku z doby bronzovej i jedinečné nálezy z vybavenia trnavskej radnice v 15. storočí. ^[5]
 

 

Etnografia
 

Etnografický fond predstavuje približne 3800 úžitkových predmetov z dreva a kovu, ako i úžitkové a dekoratívne predmety z prútia, slamy, lubov a šúpolia. Základ zbierky tvoria predmety súvisiace s poľnohospodárskou a vinohradníckou činnosťou a s chovom domácich zvierat – pluhy, jarmá, cepy, vinohradnícke preše, putne, chomúty a pod. Ďalší súbor predstavujú predmety na spracovanie rastlinných vlákien a výrobu textílií – česáky, trlice, navijaky, praslice, kolovraty a krosná. Hodnotný je najmä súbor ozdobne vyrezávaných piestov na vaľkanie prádla – tzv. darov lásky z druhej polovice 18. až prvej polovice 20. storočia. Nechýbajú predmety zastupujúce remeselnú výrobu – hrnčiarstvo, debnárstvo, kováčstvo, obuvníctvo a pod. ^[6]
 

Vyčlenená je zbierka ľudového textilu s takmer dvetisíc predmetmi, ktorá zahŕňa pracovný i sviatočný odev a bytové textílie z oblasti západného Slovenska. Dekoratívnosťou sa vyznačuje predovšetkým sviatočný ženský odev, najmä šatky, čepce a rukávce s výšivkou zlatou niťou cez kartón, bielou, dierkovanou výšivkou a výšivkou na tyle. ^[7]
 

Z oblasti ľudového umenia sú vo fonde zastúpené drevené plastiky a reliéfy z prvej polovice 19. storočia až druhej polovice 20. storočia (okolo 280 predmetov). Špeciálnu skupinu tvoria ľudové maľby na skle (približne 150 predmetov). Unikátnou je najmä kolekcia diel známych západoslovenských autorov Ferdinanda Salzmanna (1830 – 1913) a jeho syna Alexandra Saltzmanna (1870 – 1959) z Paty. Z novšej produkcie je bohato zastúpená tvorba Ľudovíta Kameníka (1903 - 1984) z Trnavy. Etnografický fond dopĺňa maľovaný a vyrezávaný ľudový nábytok z 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, najmä veľkorozmerné truhlice, police, lavice, stoly a stoličky. ^[8]
 

 

História
 

Všeobecná história
 

Historickú zbierku Západoslovenského múzea v Trnave tvorí viacero bohatých kolekcií predmetov (približne 12 100 kusov). V kolekcii hodín sa nachádza približne 250 predmetov. Sú v nej zastúpené slnečné, tabernákulové i stolové stĺpikové hodiny, figurálne a závesné hodiny, tzv. pendlovky zo začiatku 20. storočia. Časť hodín pochádza z dielní trnavských hodinárskych majstrov. Rozsiahle sú zbierky judaík s maľovanými taniermi, koreničkami, svietnikmi i tórou, zbierky kláštorných prác a relikviárov z 18. a 19. storočia. Kolekcia medeného, mosadzného, cínového a strieborného riadu, svietnikov, lekárenských mažiarov je datovaná od 17. do 19. storočia. Cechové pamiatky, pečatidlá, historický odev, zbierka fajok, palíc, ale aj zachovaný bohatý listinný fond mapujú históriu celého západného Slovenska. ^[9]
 

Numizmatika
 

Numizmatická zbierka obsahuje takmer 17 000 kusov mincí, papierových platidiel a medailí z období od 4. storočia pred Kr. až po súčasnosť. Zvlášť cenné sú viaceré hromadné nálezy mincí, ktoré sa našli pri archeologických výskumoch v Trnave a jej okolí. Okrem náhodných zberov platidiel z celého sveta zbierka obsahuje prevažne platidlá, ktoré sa používali na našom území od rímskej ríše až po súčasnosť. ^[10]
 

Technické zbierky
 

Technická zbierka má okolo 1 000 zbierkových predmetov najmä z 20. storočia. Sú to prevažne fotoaparáty, rádiá, televízory, gramofóny, magnetofóny, písacie stroje a podobne, ktoré boli používané v domácnostiach. ^[11]
 

Umelecká história
 

Zbierku výtvarného umenia tvorí kolekcia obrazov, plastík, grafík a fotografií (takmer 2 200 ks). Kolekcia obrazov obsahuje približne 400 malieb zo 16. - 20. storočia. Tematicky je najbohatšia na sakrálne motívy a portréty, menej zastúpený žáner je krajina a zátišie. Sochárska zbierka pozostáva z umeleckej a etnografickej časti. V umeleckej časti dominujú drevené polychrómované plastiky so sakrálnou tematikou. Z moderných diel treba spomenúť kolekciu diel Williama Schiffera, známeho najmä svojou medailér¬skou tvorbou. Etnografickú časť tvorí zbierka diel od ľudových rez¬bárov z regiónu. Grafickú kolekciu tvoria grafiky z 18. - 19. storočia od autorov Johanna Eliasa Ridingera, Michaela Marieschi, z viedenskej dielne Artaria, cykly korunovácií v Bratislave a vedút Trnavy a Bratislavy. Väčšiu časť kolekcie fotografií tvoria pohľady na Trnavu od Viktora Michalca. Zachytili najmä búrlivé obdobie premien mesta od polovice 20. storočia. ^[12]
 

Dejiny knižnej kultúry
 

Múzeum spravuje bohatý fond z dejín knižnej kultúry. Tvoria ho predovšetkým historické tlače (50 000 knižných jednotiek). Triedené sú chronologicky (inkunábuly a tlače 16. až 20. storočia) a geograficky (tyrnaviká a slovaciká). Fond obsahuje aj veľké množstvo periodík (7 000 kusov). V zbierkovom fonde dejín knižnej kultúry sa tiež nachádzajú trojrozmerné zbierkové predmety (tlačiarenské štočky, tlačiarenské stroje, kníhviazačské nástroje, materiály a pod.) i pamiatky literárnej histórie regiónu. ^[13]
 

Literárna história
 

Múzeum má celoslovenskú špecializáciu na históriu Slovenského učeného tovarišstva a osobnosť Antona Bernoláka, kodifikátora spisovnej slovenčiny. Akvizíciou zameranou na túto oblasť sa podarilo získať do fondov múzea viacero hodnotných pamiatok z literárnej histórie. ^[14]
 

Muzikálie
 

Muzikologickú zbierku Západoslovenského múzea tvorí pozostalosť Mikuláša Schneidera Trnavského. Súbor prameňov a dokumentov v nej poskytuje ucelený obraz o živote a diele hudobného skladateľa. Súčasťou zbierky sú aj archiválie Cirkevného hudobného spolku v Trnave. Hudobnú pozostalosť zhromaždil a odborne spracoval Ústav hudobnej vedy SAV od vdovy Idy rod. Kossaczkej a od sestry M. Schneidera Márie. V roku 1973 pozostalosť prebralo Západoslovenské múzeum v Trnave. Základ tvorí hudobná tvorba rozdelená do dvoch častí: diela M. Schneidera Trnavského a diela cudzích autorov z osobného archívu skladateľa. Obidve časti obsahujú diela sakrálnej a svetskej hudby, záznamy o literárnych prácach skladateľa, korešpondencii, dokumentárny materiál a súbor fotografií. Akvizičnou činnosťou sa v rokoch 1974 – 1989 do zbierok múzea dostala časť pozostalosti organistu mikulášskeho dómu Júliusa Nagya. Z tohto obdobia sú cenné najmä zápisnice a dokumenty viažuce sa k obnovenému spolku z roku 1928. Okrem archiválií a hudobnín sa v zbierke múzea nachádzajú i predmety súvisiace s činnosťou spolku – staršie hudobné nástroje a spolkový mobiliár. ^[15]
 

 

Prírodné vedy
 

Botanika
 

Botanická zbierka sa začala budovať v 70. rokoch 20. storočia kúpou herbárového materiálu vyšších rastlín, lišajníkov, makiet húb a vlastným zberom rastlinného materiálu, ktorý pochádza najmä z prírodovedných výskumov na Soroši pri Hlohovci, na Zobore pri Nitre, v chránenom areáli Trnavské rybníky, z okolia jadrovej elektrárne Mochovce, zo Všivavca v Malých Karpatoch, z okolia Horných Orešian, na Záhorí z lokalít Kyseľová a Mníchova úboč. Posledné výskumy boli realizované v okolí priehrad na Bukovej, pri Bolerázi a za Chtelnicou. Tento dokladový materiál je dôležitý pri zisťovaní vplyvu človeka na dané územie s odstupom niekoľkých desaťročí. V zbierkach sa nachádzajú i chránené druhy, najmä zo skupiny vstavačovitých. Celkový počet herbárových položiek presahuje 15 300 spracovaných položiek. Lokality a druhy sú doplnené o fotodokumentáciu najmä chránených druhov ako klinček lumnitzerov, klinček pyšný a pod. ^[16]
 

Geológia
 

Geologický zbierkový fond sa skladá z troch hlavných častí: mineralógie, petrografie tvoriacich tretinu fondu a paleontológie zameranej na oblasť neživej prírody. Obsahuje viac ako 4 500 položiek. Orientovaný je na oblasť západného Slovenska a čiastočne strednej Európy. Obsahuje tiež aj porovnávacie a dokumentačné vzorky z iných krajín. Zaujímavou kolekciou sú zbierky minerálov z paleobazaltov z lokalít Lošonec a Sološnica. Zo svetových lokalít sú pozoruhodné leštené vzorky achátov a polodrahokamov z Českej republiky, Brazílie, Maroka. Unikátna je kolekcia rudných a nerudných minerálov z rumunských lokalít. ^[17]
 

Zoológia
 

Prvé zbierkové predmety zo zoológie boli získané kúpou už po založení múzea, neskôr vlastným zberom. Bohatá ornitologická zbierka obsahuje najmä vodné druhy vtákov žijúcich na Trnavských rybníkoch a v ich okolí. Spolu s cicavcami, zoologickým materiálom a sternami tvorí zbierku 1 198 kusov. Zaujímavá je kolekcia trofejových srnčích parôžkov montovaných na dobových štítkoch. Podobne sú upravené i trofeje daniela a jeleňa. Dermoplastické preparáty jeleňa, srnky, líšky, dravých vtákov ako sokoly a sovy sú dokladom bohatosti fauny nášho regiónu. Vo fonde múzea je i rozsiahla zbierka entomologického materiálu a rôznych bezstavovcov získaná kúpou a zberom pri výskumoch na Soroši pri Hlohovci, z okolia Mochoviec, zo Zobora pri Nitre, z rôznych lokalít Malých Karpát a z okolia Trnavy. Medzi najväčšie súbory patria kolekcie chrobákov, motýľov a múch. Celkovo je v zoologických zbierkach 49 198 predmetov. ^[18]
 

 

Špeciálne zbierky
 

Parrákova zbierka
 

Kolekcia predmetov Štefana Cyrila Parráka predstavuje jeden z pilierov zbierkového fondu Západoslovenského múzea v Trnave. Štefan Cyril Parrák (1887 – 1969) trnavský pekár, cukrár a v neposlednom rade zberateľ, ktorý celý svoj život obetoval záchrane slovenského ľudového umenia pred vývozom do zahraničia. Vo svojom zberateľstve sa Parrák zameriaval predovšetkým na slovenské ľudové umenie ako celok. Časom sa jeho zberateľský záujem rozšíril i na predmety umeleckohistorické, a to nielen slovenskej, ale aj zahraničnej proveniencie. V roku 1935 bola jeho zbierka už natoľko rozsiahla, že sa ju rozhodol prezentovať verejnosti a v priestoroch svojej cukrárne otvoril vlastné múzeum. Napriek všetkým obetiam sa pre nerentabilnosť svojej živnosti, obrovskú zadĺženosť a vek starnúci zberateľ nedokázal o svoju zbierku postarať sám a v roku 1951 sa rozhodol ju predať štátu. Do Západoslovenského múzea v Trnave bolo v rokoch 1958 - 1965 od Š. C. Parráka prevzatých viac ako 7 800 predmetov. Základ jeho zbierky tvorí keramika, predo¬všet¬kým slovenská ľudová fajansa zo západného Slovenska predstavujúca produkciu známych keramických stredísk akými boli Dechtice, Košolná, Boleráz, Častá, Smolenice, Sobotište, Veľké Leváre, Stupava, Modra a iné. Nechýba ani maľovaný a vyrezávaný ľudový nábytok, drevené sakrálne plastiky, vyrezávané piesty, črpáky, črpačky, čutory, praslice, formy na medovníky, maľby na skle a iné. Z umeleckohistorických predmetov Parrák zbieral hodiny, sklo, kameninu, porcelán, cínové a medené nádoby, lekárenské nádoby a mažiare, kláštorné práce, svietniky, židovské obradné predmety, petrolejové lampy, fajky, kľúče a zámky, pečatidlá. ^[19]
 

Ázijská zbierka
 

Zbierku východoázijského úžitkového umenia tvorí časť rozsiahlej zbierky rodiny Zičiovcov z Voderád. Je ukážkou typických umeleckých remesiel Číny, Japonska, Indie a krajín Blízkeho Východu z 18. až 19. storočia, ojedinele i starších. Tvorí ju približne 290 predmetov, prevláda v nej porcelánová i kameninová produkcia váz a zásobníc. Okrem maľovaných rastlinných a budhistických motívov dominuje dekoratívne výrazná skupina „famille rose“ s výjavmi zo života na cisárskom dvore. Drobné plastiky tvorili súčasť domácich oltárov. V skupine kovospracujúcich remesiel nechýbajú rôzne druhy vykurovadiel, kultových nádob uliatych z bronzu, bronzové nádoby na štetce a svietniky v podobe korytnačky alebo žeriava symbolizujúce dlhovekosť. Početne zastúpené sú i viaceré druhy sečných, bodných a strelných zbraní, napríklad šable, kuše, lovecké nože, dýky a pušky so zdobenými hlavňami a pažbami. Unikátom na Slovensku je kompletná výzbroj a výstroj japonských samurajov, ktorá pochádza z 18. storočia. ^[20]
 

Kampanológia
 

V deväťdesiatych rokoch získalo múzeum v rámci reštitúcií z Českej republiky unikátnu zbierku historických zvonov z celého Slovenska (takmer 30 kusov). Najstarším datovaným exponátom je gotický zvon z roku 1491. V zbierke sa nachádza i niekoľko zvonov z obdobia 1. Československej republiky, na ktorých prevládajú nápisy v slovenskom jazyku. Významnú časť zbierky tvoria zvony vyrobené v trnavských zvonolejárskych dielňach. Súčasťou zbierky je i exponát, ktorý dokumentuje vynález originálnej zvonovej stolice konštruktéra Jozefa Pozdecha pochádzajúceho z Hrnčiaroviec. Všetky zvony sú súčasťou stálej expozície Západoslovenského múzea. ^[21]
 

Keramika a sklo
 

Zbierkový fond keramiky a skla obsahuje viac ako 9400 predmetov. Základ fondu tvorí súbor keramiky a skla od trnavského zberateľa Štefana Cyrila Parráka (1887 – 1969). Najrozsiahlejší je súbor slovenskej ľudovej fajansy zo západného Slovenska. Predstavuje produkciu známych džbánkarských dielní v Stupave, Sobotišti, Smoleniciach, Košolnej, Bolerázi, Modre, Dechticiach, Veľkých Levároch, Malackách z prvej polovice 18. storočia až prvej polovice 20. storočia. K najvzácnejším patria malé súbory talianskej a delfskej fajansy zo 17. storočia, habánskej fajansy zo západného Slovenska z konca 17. storočia a rakúskej fajansy z prvej polovice 19. storočia. Početná je ľudová úžitková hrnčina, ktorá zahŕňa takmer celé územie Slovenska. Samostatnú skupinu tvoria predmety z pozostalosti známeho keramického majstra, amatérskeho archeológa a nadšeného obdivovateľa slovenskej ľudovej fajansy Heřmana Landsfelda (1899 – 1984). V zbierkovom fonde múzea je zastúpená keramická tvorba národného umelca Ferdiša Kostku (1878 – 1951) zo Stupavy. Pomerne bohatá je kolekcia fajansovej a kameninovej produkcie manufaktúry v Holíči (1743 – 1827), ktorá predstavuje časti obedových súprav s rôznymi motívmi. Vo fonde nechýba ani úžitková či dekoratívna kamenina slovenskej (Kremnica, Muráň) i zahraničnej (Stará Role, Znojmo, Dalovice, Karlove Vary, Wedgwood, Dawenport) proveniencie.Porcelán prezentujú najmä výrobky rakúskych (Stará Viedeň) a českých (Praha, Slavkov, Březová, Dolní Chodov) dielní. Zbierka skla zahŕňa širokú škálu úžitkových i dekoratívnych predmetov. Medzi najhodnotnejšie patria spomienkové poháre s maľovanými nápismi v nemeckom a v maďarskom jazyku, ako aj poháre s rytými iniciálkami a architektúrami kúpeľných domov z 19. storočia. ^[22]

Expozície
Kláštor klarisiek
 

Budova múzea na Múzejnom námestí s expozíciami a výstavnými plochami prístupnými pre návštevníkov, pracovne múzea, a depozitárne priestory. Západoslovenské múzeum sídli v budove klariského kláštora, ktorý sa v Trnave spomína už v roku 1239. Kláštor s kostolom bol viackrát prestavaný a rozširovaný. Za najstaršiu zachovanú časť je považované stredné kláštorné krídlo medzi dvomi rajskými dvormi. Súčasný vzhľad najviac ovplyvnila prestavba v 17. storočí po veľkom požiari. Budova kláštorného komplexu patrila reholi až do roku 1782, kedy cisár Jozef II. zrušil rád klarisiek a zoštátnil ju. Budova sa stala všeobecnou vojenskou nemocnicou (do roku 1850), neskôr nemocnicou pre psychicky chorých vojakov. Počas druhej svetovej vojny sa v nej ukrývali americkí letci. Po vzniku múzea (v roku 1954) bola pridelená Krajskému múzeu v Trnave. V súčasnosti tvorí kláštorný komplex budova s dvomi nádvoriami a kostol. ^[23]
 

 

Kostol Nanebovzatia Panny Márie
 

Kostol sa začal budovať s kláštorom hneď po príchode klarisiek do Trnavy. Pôvodne bol zasvätený Blahoslavenej Panne Márii. Bol jednoloďový s rovným ukončením presbytéria. Počas renovácie v 17. storočí ku kostolu pristavili vežu a loď v dvoch podlažiach predĺžili o prízemné refektórium a zvýšené oratórium (chór rehoľných sestier). Bohatú štukovú a reliéfnu výzdobu oratória v roku 1690 realizoval maliar Carlo Antonio Neurone. Z 18. storočia pochádza vstupná kovaná brána osadená v staršom gotickom portáli. V roku 1996 bolo zreštaurované oratórium a v roku 2006 bol zrenovovaný exteriér veže kostola. ^[24]
 

 

V budove kláštora sú tieto expozície:
 

ARCHEOLOGICKÁ EXPOZÍCIA
 

Na západnom Slovensku sa nachádza viacero zaujímavých a významných archeologických lokalít. Najstarším dokladom osídlenia tohto územia je fragment čelovej kosti lebky neandertálskej ženy spred cca 45 000 rokov nájdený pri rieke Váh. Pozostatky pravekých zvierat, poľnohospodárske náradie a kultové predmety neolitického človeka dopĺňa materiál z doby bronzovej. Terakotová keramika, mince a veľký vojenský tábor v Páci dokumentujú dobu rímsku. Vystavené sú aj exponáty pochádzajúce z veľkomoravských hradísk (napr. Moravany nad Váhom, Molpír, Prašník, Majcichov). ^[25]
 

 

DEJINY TRNAVY
 

Trnava patrí k najstarším mestám v strednej Európe, stala sa prvým slobodným kráľovským mestom na území dnešného Slovenska. Dokladá to privilegiálna listina panovníka Bela IV. z roku 1238. Od počiatku sa vyvíjala ako typické viacnárodnostné a multikonfesionálne stredoeurópske mesto. Vzniklo na križovatke dôležitých obchodných ciest a postupne sa stalo centrom obchodu, cechovej remeselnej výroby, vzdelávania a kultúry. Prudký rozmach od počiatočného obdobia potvrdzujú početné zachované gotické pamiatky. Vpád Turkov do Uhorska znamenal pre Trnavu paradoxne obdobie najväčšieho rozmachu. Presídlila do nej Ostrihomská kapitula (1543), neskôr vznikla Trnavská univerita (1635 – 1777), ktorá takmer 150 rokov ako jediná v Uhorsku zabezpečovala univerzitné vzdelanie. Exponáty prezentované v Dejinách Trnavy dokumentujú historický vývin mesta. Návštevníci v expozícii nájdu stredoveké archeologické nálezy, kópiu privilegiálnej listiny, žezlo a zvonček trnavského richtára, mestskú knihu počtov a kovovú mestskú pokladnicu, meč trnavského kata, zbrane z protitureckých a protihabsburgských vojen, predmety súvisiace s trnavskými cechmi a trhmi, ktoré sa pravidelne konali v meste. ^[26]
 

 

GOTICKÁ TRNAVA
 

V ranom stredoveku (11. - 12. storočie) existovali na dnešnom území mesta po oboch brehoch potoka Trnávka najmenej dve osady. Na východnej strane osada Sobota, ktorá dostala meno podľa pravidelných sobotňajších trhov a na západnej strane osada Trnava. V 13. storočí celé územie obkolesovali hradby a vo vnútri mesta sa začali budovať murované meštianske domy. V 14. a 15. storočí patrila Trnava medzi najväčšie mestá strednej Európy. Navštívili ju viacerí panovníci, Ľudovít I. v Trnave 10. septembra 1382 zomrel. Z archeologických výskumov v meste múzeum získalo viacero predmetov, ktorých výber sa v expozícii nachádza. ^[27]
 

 

KAMPANOLOGICKÁ EXPOZÍCIA
 

Múzeum získalo v deväťdesiatych rokoch 20. storočia kolekciu zvonov pochádzajúcich z rôznych lokalít Slovenska. Expozícia, v ktorej sú vystavené má dve časti. V jednej sa nachádzajú zvony z trnavského regiónu. Priamo v Trnave pôsobila od 19. storočia do roku 1945 zvonolejáreň bratov Fischerovcov (budova zachovaná na Dohnányho ulici v Trnave). Prezentovaná je aj práca konštruktéra Jozefa Pozdecha pochádzajúceho z Hrnčiaroviec – vynálezcu originálnej zvonovej stolice. Druhú časť expozície tvoria zvony zo Slovenska z rozličných cirkví a historických období. Najstarší exponát vznikol v roku 1491. Pozoruhodná je ornamentálna výzdoba zvonov z obdobia baroka. ^[28]
 

 

KRÁSA ZAŠLÝCH ČIAS
 

V expozícii otvorenej v roku 2007 múzeum sprístupnilo časť zbierok historického fondu. Vystavené sú interiérové celky s dobovým nábytkom a doplnkami od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. Vzácne kusy nábytku doplnené originálnymi umeleckými dielami tvoria šľachtický interiér. Predmety pochádzajú z voderadského kaštieľa rodiny Zichiovcov, ktorej členovia sa venovali zbieraniu umeleckých a hodnotných predmetov na svojich cestách po Európe i ďalších častiach sveta. Rodové galérie s potrétmi slávnych členov rodiny zdobili steny komnát, chodby a schodiská hradov, zámkov a kaštieľov. Po vzore vyššej šľachty sa dávali portrétovať aj zemania, neskôr bohatí mešťania. Obľúbené boli najmä manželské portréty. Prezentovanú štylizovanú galériu tvoria obrazy zo zbierok Západoslovenského múzea. Interiér meštianskej domácnosti ja zložený z drobností, ktoré pochádzajú z trnavských meštianskych rodín. Tretí interiér je zariadený jednoduchým meštianskym nábytkom, ktorý vytvára ilúziu izby študenta v podnájme koncom 19. storočia. Izba so secesným nábytkom a doplnkami predstavuje priestor zo začiatku 20. storočia obývaný ženou zaoberajúcou sa činnosťou obvyklou v meštianskych domácnostiach – ručnými prácami. Expozíciu dotvárajú vybrané kolekcie interiérových doplnkov rozličných umeleckých slohov a štýlov. ^[29]
 

 

ĽUDOVÁ ÚŽITKOVÁ HRNČINA
 

Už praveký človek si z hliny vyrábal úžitkové predmety. Na Slovensku sa kvalitná hrnčiarska hlina nachádza v neveľkej hĺbke. Jej ťažba poskytovala materiál na výrobu bežného kuchynského riadu, skladovacích nádob, kachlíc, tehál, úľov a pod. Návštevníci expozície môžu porovnať výrobky známych hrnčiarskych dielní zo Slovenska. Každú lokalitu charakterizuje nielen typická forma, ale aj dekór. ^[30]
 

 

ĽUDOVÝ ODEV ZÁPADNÉHO SLOVENSKA
 

Kroj bol výrazom sociálnych, etnických a konfesionálnych skupín obyvateľstva. Rovnako ako na ostatnom území Európy tak aj na Slovensku svoju podobu nadobudol v druhej polovici 17. storočia. Vznikol a bol používaný v agrárnej spoločnosti, vymizol s nástupom industrializácie. Trnavský kroj sa nosil vo viac ako 200 obciach v okolí mesta. Akokoľvek krásny, predsa tvorí len jeden z mnohých variantov slovenských krojov. Ešte v čase prvej svetovej vojny sa na Slovensku vyskytovalo 75 krojových typov. Krojové bohatstvo Slovenska je jedinečným javom v európskej kultúre, je unikátom, ktorý mnohé národy nemajú. Návštevníkom expozície ponúkame výber zo zbierok múzea – svadobný, pracovný, slávnostný, katolícky a evanjelický ľudový odev ako aj rozličné odevné súčiastky. ^[31]
 

 

ORATÓRIUM
 

Pre dodržiavanie prísnej klauzúry nemohli klarisky navštevovať kostol, ktorý bol súčasťou kláštorného komplexu od začiatkov budovania kláštora. Vnútorný chór, ktorý mníšky navštevovali cez bohoslužby bol pristavený počas renovácie objektu v 17. storočí. Od kostola ho oddeľovali pozlátené kovové mreže. Z pôvodného zariadenia priestoru sa zachovala bohatá štuková a reliéfna výzdoba signovaná maliarom Carlo Antonio Neurone a dva rady drevených lavíc. Oratórium zreštaurovalo a sprístupnilo múzeum v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. ^[32]
 

 

PRÍRODA MALÝCH KARPÁT
 

Expozícia je zameraná na flóru, faunu a neživú prírodu západného Slovenska. Vystavené preparáty zvierat žijúcich v tomto regióne sú doplnené o fotografie rastlín a rastlinný materiál. Geologická časť expozície predstavuje typické horniny a paleontologické nálezy zo západného Slovenska. ^[33]
 

 

SAKRÁLNE PAMIATKY
 

Naši predkovia prijali kresťanstvo ešte pred príchodom sv. Cyrila a sv. Metoda. Slovensko bolo počas svojich dejín multikultúrne a heterokonfesné. V prezentovanej kolekcii Sakrálne pamiatky sú diela rôzneho pôvodu a rozličných umelecko-historických hodnôt. Koncipovaná je od zrodu človeka po jeho odchod z tohto sveta. Ambíciou expozície je, aby poznávanie dejín kresťanstva viedlo k pokore, vzájomnej znášanlivosti, pochopeniu, tolerancii a k odpúšťaniu. Tvorcovia vystavovaných artefaktov pochádzali z rozličných kútov Európy, boli príslušníkmi rôznych národov a kultúr. Spájala ich potreba a snaha umeleckými prostriedkami vyjadriť a znázorniť výjavy a deje najmä z knihy kníh - Biblie. Prednosťou tejto formy prezentácie je bezprostredný kontakt návštevníka, ktorý umožňuje spoznať výtvarnú a duchovnú hodnotu vystavovaných diel. ^[34]
 

 

ŠTEFAN CYRIL PARRÁK – pocta kráľovi zberateľov
 

Štefan Cyril Parrák (1887 - 1969) – trnavský cukrár a pekár, nadšený obdivovateľ ľudového umenia a starožitností, ktorý vytvoril rozsiahlu zbierku ľudových a umeleckohistorických pamiatok vytrvalým navštevovaním dedín po celom západnom Slovensku a nakupovaním predmetov. V roku 1935 bola jeho zbierka taká rozsiahla, že sa rozhodol vystaviť ju vo svojej cukrárni. Súkromné Parrákovo múzeum sa stalo jednou z trnavských pozoruhodností. Kolekcia Š. C. Parráka sa neskôr stala základom etnologického a historického múzejného zbierkového fondu. Pri príležitosti 120. výročia narodenia zberateľa múzeum sprístupnilo verejnosti reprezentačný výber viac ako 200 predmetov: fajansovú produkciu známych džbánkárskych dielní, ľudovú úžitkovú hrnčinu, drevené sakrálne plastiky, maľby na skle, ľudový nábytok, cínové a medené nádoby, hodiny, fajky penovky, obradné židovské predmety, sklo, porcelán a kameninu. Parrákovo múzeum je prezentované prostredníctvom súboru čiernobielych fotografií, originálnymi vitrínami a krátkym filmovým zostrihom. ^[35]
 

 

UMELECKÉ REMESLO V ČÍNE A JAPONSKU
 

Kolekcia čínskej a japonskej proveniencie predmetov užitého umenia pochádza z veľkej východoázijskej zbierky rodiny Zičiovcov. Príslušníci tohto popredného uhorského šľachtického rodu si jednotlivé kusy priniesli v 19. storočí zo svojich početných ciest po Európe a krajinách Blízkeho i Ďalekého východu. Gróf Jozef Ziči podnikol v rokoch 1875 – 1876 so svojím bratom Augustínom rozsiahlu expedíciu na Balkán, do severnej Afriky, na Cejlón, do Malajzie, Indonézie, Thajska, Číny a Japonska. Cez mongolskú púšť Gobi a Sibír sa vrátil do Voderád. Predmety boli vystavené v budapeštianskom paláci a v kaštieli vo Voderadoch. Majetok Zičiovcov bol v roku 1945 zoštátnený a časť zbierky sa dostala do fondov Západoslovenského múzea. Súčasťou expozície sú okrem predmetov aj ukážky z denníkov grófa Zičiho, ktoré si písal počas ázijskej cesty. Preložený kompletný cestopis vydalo múzeum v roku 2006 knižne. ^[36]
 

 

Múzeum knižnej kultúry - Oláhov seminár
 

Budova s expozičnými a výstavnými priestormi zameranými na dejiny knižnej kultúry na Námestí sv. Mikuláša. Depozitáre múzea. ^[37]
 

Renesančnú budovu dal v roku 1561 postaviť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh ako bohoslovecký seminár a kolégium. Ešte nedokončená stavba vyhorela pri požiari v roku 1566. V roku 1590 budovu opravili, ale ako seminár už neslúžila. V rokoch 1619 až 1919 bola útulkom pre starých kňazov. Neskôr sa v nej nachádzala kapitulská knižnica. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola zrekonštruovaná pre Západoslovenské múzeum, ktoré si v nej v roku 1979 zriadilo Múzeum knižnej kultúry. Nachádza sa v nej expozícia a výstavy zamerané na knižnú kultúru ako aj expozícia venovaná životu a tvorbe sochára Williama Schiffera. ^[38]
 

 

ŽIVOT A DIELO SOCHÁRA A MEDAILÉRA WILLIAMA SCHIFFERA
 

Sochár a medailér William Schiffer sa narodil 26. augusta 1920 vo Zvončíne. Detstvo a mladosť prežil v Trnave, kde sa začiatkom 40. rokov zapojil do kultúrneho života. Sochársky vývoj W. Schiffera výrazne ovplyvnila študijná stáž u profesora I. Meštroviča. Ako mnohostranného umelca ho zaujala práca vo viacerých technikách. Po ukončení štúdií sa v polovici 50. rokov začlenil do umeleckého života v Paríži kolekciou drobných komorných plastík a keramiky so slovanskými folklórnymi motívmi. Počas štúdia sa venoval kombinácii vitráže a plasticity. Svoje umelecké miesto našiel najmä v reliéfnom sochárskom vyjadrení, v tvorbe návrhov na plakety a medaily. Spolupracoval s Francúzskou mincovňou v Paríži a neskôr na Slovensku s mincovňou v Kremnici. Je autorom viac ako 1 000 plakiet a medailí. Popri plaketách v sklenej hmote vzniklo aj zopár voľných sklených plastík. Návšteva textilného ateliéru v Brne v 70. rokoch inšpirovala umelca k vytvoreniu niekoľkých artprotisov. Zomrel 7. augusta 2007 v Trnave. Expozícia približuje návštevníkom životnú a umeleckú dráhu sochára, medailéra, Trnavčana a Parížana zároveň. ^[39]
 

 

Dom hudby Mikuláša Schneidera Trnavského
 

Budova na rovnomennej ulici, ktorú múzeum využíva na expozičné a výstavné účely a časť priestorov prenajíma Hudobné oddelenie knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. ^[40]
 

Pôvodne baroková stavba bola upravená v polovici 18. storočia ako meštiansky dom. Počas tureckých vojen v nej bola ukrytá uhorská kráľovská koruna. V prvej polovici 20. storočia tu žil a pracoval hudobný skladateľ Mikuláš Schneider Trnavský. Objekt bol obnovený v rokoch 1994 – 1996 ako polyfunkčná budova s expozíciou venovanou životu a dielu Mikuláša Schneidera Trnavského. V roku 1996 bola verejnosti sprístupnená expozícia Dvorana slávy dobra. ^[41]
 

 

DEJINY CIRKEVNÉHO HUDOBNÉHO SPOLKU
 

Cirkevný hudobný spolok v Trnave bol založený v roku 1833. Na jeho pozadí sa odvíjali dejiny trnavského hudobného života 19. storočia. V 20. storočí sa na jeho činnosti významnou mierou podieľal aj M. Schneider Trnavský. Napriek mnohým zmenám v priebehu času spolok zostal činný dodnes. ^[42]
 

 

DVORANA SLÁVY DOBRA
 

Na prízemí Domu hudby je umiestnená expozícia venovaná americkému národnému hudobnému nástroju – gitare dobro a jej tvorcovi Jánovi Dopjerovi (John Dopyera), rodákovi zo Šaštína. Žil v Dolnej Krupej, neskôr rodina emigrovala do USA (1908). Bratia Dopjerovci sa preslávili svojím výrobkom – rezofonickou gitarou, ktorú nazvali počiatočnými slabikami zo slov DOpyera BROthers. Vystavené sú početné dary rodiny Dopjerovcov, gitary viacerých súčasných výrobcov i predmety od svetových interpretov a propagátorov country music. Expozícia pútala pozornosť návštevníkov Trnavy najmä počas konania medzinárodného festivalu Dobrofest. ^[43]
 

 

EXPOZÍCIA MIKULÁŠA SCHNEIDERA TRNAVSKÉHO
 

Mikuláš Schneider Trnavský (1881 - 1958) obýval služobný byt v dome na ulici vedúcej k Dómu sv. Mikuláša, v ktorom pôsobil roky ako regenschori. Expozícia v autentickom priestore je venovaná životu a dielu hudobného skladateľa, ktorý býva nazývaný aj "slovenským Schubertom". Tvoria ju pôvodne zariadená pracovňa a jedáleň, dopĺňa dokumentačný materiál z diela Mikuláša Schneidera Trnavského. ^[44]
 

 

Knižnica múzea
 

Študovňa a bádateľňa múzea, depozitáre, konzervátorské a reštaurátorské pracovisko. Dielňa múzea a priestory na ubytovanie spolupracovníkov. Budova sa začala stavať na mieste prízemného meštianskeho domu v roku 1996. V roku 1998 bola do nej premiestnená príručná odborná knižnica slúžiaca pôvodne pracovníkom múzea. Začiatkom roka 2002 bola knižnica sprístupnená aj odbornej verejnosti. ^[45]

Kontakt
Západoslovenské múzeum
Múzejné námestie 3
918 09 Trnava

Múzeum knižnej kultúry - Oláhov seminár
Námestie sv. Mikuláša č. 10
918 09 Trnava

Dom hudby Mikuláša Schneidera Trnavského
Ul. Mikuláša Schneidera Trnavského č. 5
918 09 Trnava

Knižnica
Múzejné námestie 2
918 09 Trnava

Otváracie hodiny
Utorok - Piatok 8.00 – 17.00 h.
Sobota - Nedeľa 11.00 – 17.00 h.