
Kostol sv. Márie Magdalény
obec Trstené, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
Neskororománsky kostol postavený v roku 1269 na staršom základe. Prestavaný bol v roku 1830. Ide o jednoloďový priestor s polkruhovým zakončením apsidy, pristavanou severnou sakristiou a bez veže. Fasády sú hladké s barokovými oknami. Na južnej strane je pôvodný ranogotický portál z čias stavby. Výmaľba kostola z roku 1900 je ľudová práca M. Beluša z Bobrovca. [1]
Hlavný oltár je stĺpová architektúra s obrazom Všetkých svätých, z roku 1830, od J. Moravčíka z Liptovského Mikuláša (nápis na zadnej strane oltára). Oltárne sochy Sedembolestnej Panny Márie a Božského srdca zhotovil tirolský rezbár F. Stuflesser. Kazateľnica pochádza z druhej polovice 19. storočia. Obraz Krista nesúceho kríž so slovenským nápisom je zo začiatku 17. storočia. Organ s obrazom je klasicistický z čias okolo roku 1840. [2]
Súpis pamiatok na Slovensku. z roku 1969 v inventári uvádza dva rokokové svietniky z 18. storočia. [3]
Z pôvodného zariadenia sa obraz Madony (v pôvodnom gotickom ráme) z rokov 1460 - 1470 dostal do múzea v Budapešti. [4]
Pôvodne bol kostol zasvätený sv. Márii Magdaléne a v roku 1830 patrocínium zmenili na Všetkých svätých. [5]
V staršej spisbe sa veľký význam pri opisovaní začiatkov architektúry v regióne Liptov kládol kostolu v Trstenom. Ojedinelá (na Liptove) dispozícia jednolodia s apsidovým záverom bola dostatočným argumentom pre včasné zaradenie stavby (okolo roku 1269). Samotná predĺžená polkruhová apsida s rovnakou výškou ako loď sa na jednolodie napája bez vyjadrenia triumfálneho oblúka. Apsida pritom nie je zaklenutá konchou, ale prekrytá rovným dreveným stropom. Jediný tvaroslovný detail z najstaršej fázy je vstupný portál na južnej strane kostola. Jeho jednoduché členenie lievikovitého ostenia dvojicou hruškových prútov a výžľabkom, ako aj lomený záklenok už reagujú na riešenia koncipované v duchu poklasického linearizmu. Tento princíp sa objavuje na väčšine liptovských portálov poslednej tretiny 13. storočia a začiatku 14. storočia. Analogické portálové schémy pretrvávajú minimálne hlboko do 14. storočia. [6]
Situáciu komplikuje skutočnosť, že k údajnému písomnému prameňu, ktorý mal spomínať výstavbu kostola k roku 1269, sa súčasná historiografia stavia nevšímavo. Z uvedeného vyplýva, že na už vžité datovanie kostola do obdobia okolo roku 1269 nie sú v skutočnosti žiadne argumenty. Je potrebné potvrdiť, že základy, respektíve celé murivo apsidy, pochádzajú z najstaršej stavebnej fázy objektu. Charakter portálu kladie vznik kostola len do širšieho časového úseku konca 13. až prvej tretiny 14. storočia, kedy sa objekt objavuje v písomných prameňoch. [7]
Rekonštrukcia.
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 373/1. [8]
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stojí na vyvýšenine v juhozápadnej časti obce.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 327.
[2 - 4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 327.
[5] ČAJKA, Michal: Gotická sakrálna architektúra na Liptove. In: Pamiatky a múzeá, 2004, 2, s. 15. Stavby. www.trstene.sk/obec/stavby/ (15.6.2026)
[6] ČAJKA, Michal: Gotická sakrálna architektúra na Liptove. In: Pamiatky a múzeá, 2004, 2, s. 15 - 16.
[7] ČAJKA, Michal: Gotická sakrálna architektúra na Liptove. In: Pamiatky a múzeá, 2004, 2, s. 16.
[8] www.pamiatky.sk (15.6.2026)
www.trstene.sk
49.112702, 19.617863
49°06'45.7"N 19°37'04.3"E












