Lokalita
obec Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pod Turnianskym hradom prechádzala významná cesta k horskému priechodu Soroška. ^[1] Hrad postavili synovia Jána z Torny ^[2], ktorí v roku 1357 od kráľa dostali písomné povolenie na stavbu hradu a v tom istom roku začali hrad (castrum Thorna) stavať. ^[3] Rod Tornayovcov (Turnianskovcov) sa tu však vyskytuje už koncom 13. storočia. ^[4] Po smrti posledného mužského príslušníka rodu v roku 1406 hrad pripadol kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, ktorý ho v roku 1409 vymenil s Pavlom Bešeňom z Ezdegu, bývalým bánom a Štefanom, synom Gregora z Branča, najvyšším kráľovským dispenzátorom za hrad Kökapronca v Slavónsku. Po smrti Pavla Bešeňa v roku 1436 získal majetky Štefan z Branča a jeho syn Silvester už používa predikát de Thorna. ^[5] Pred polovicou 15. storočia sa hradu vojenským zásahom zmocnili bratríci. V roku 1458 vyhnali bratríkov z hradu oddiely ostrihomského arcibiskupa, ktorý si hrad ponechal. V roku 1476 ho predal Imrichovi Zápoľskému a jeho manželke Uršule Bebekovej. Po Uršulinej smrti sa hrad stal majetkom Bebekovcov. Pravdepodobne práve oni iniciovali výstavbu renesančného okruhu fortifikácie, v rokoch 1540 – 1550, keď František Bebek staval opevnenie neďalekého rodového hradu Krásna Hôrka, ale ja vzdialenejšieho Fiľakova. ^[6]
 

Bebekovci v roku 1567 vo vyhnanstve Jurajom vymreli. ^[7] Majitelia sa potom rýchlo menili (cisársky generál Schwendi ^[8], Gašpar Horváth Wyngarthi, Gašpar Mágocsy a jeho potomkovia, Móricz Martin atď.) ^[9] a hrad bol niekoľkokrát podrobený ťažkým skúškam. V roku 1652 hrad dobyli Turci. Neskôr ho späť dobyli cisárske vojská. V roku 1678 hrad obsadili Thökölyho vojaci. Vyhnal ich cisársky generál Leslie. Thököly sa však nemienil pevnosti len tak vzdať a s podporou tureckých vojsk znova Turňu dobyl. ^[10] Naposledy hrad dobyl generál Schultz v roku 1685 a dal zbúrať jeho opevnenie, čím objekt stratil vojenský význam. Provizórne opravy zabezpečili aspoň čiastočne využitie obytných budov. V roku 1848 neopatrnosťou ubytovaných vojakov hrad vyhorel a zmenil sa na ruiny. ^[11]
 

Objekty opevneného komplexu boli na východnom výbežku vrcholovej plošiny. Hrad bol z troch strán chránený prirodzenými strmými kamennými svahmi. Na prístupnejšej západnej strane, odkiaľ viedla aj prístupová cesta, boli od začiatku situované najúčinnejšie fortifikačné prvky. Za najstaršie jadro hradu sa považuje veža s priľahlým nádvorím. Je to štvorcová veža s dĺžkou vonajších stien 9,7 m a 8,25 m, ktorá je postavená s ostrím kolmo na prístupovú cestu a v dolnej časti má takmer 3 m hrubé steny. Pristupovalo sa k nej cez drevené schodište v portáli na východnej strane na prvom poschodí. Suterén veže bol prístupný z poschodia a mal valenú klenbu. Nad vstupným podlažím boli ďalšie dve podlažia s trámovými stropmi, osvetlené oknami, resp. strieľňami. Pri veži na juhovýchodnej strane bolo menšie nádvorie s rozmermi 30 x 12 m. ^[12]
 

Hrad s takýmto dispozičným riešením možno datovať najneskôr na prelom 13. – 14. storočia. Objekt v takejto podobe mohli po získaní územia vystavať predkovia magistra Jána za vlády Ladislava IV. a od svojich začiatkov musel byť súkromným šľachtickým sídlom. Komplex nemožno v nijakom prípade stotožniť so strediskom kráľovského komitátu Turňa. ^[13] Pozdĺžna dispozícia hradu zodpovedá možnostiam staveniska. Najvyšší vrchol vystupuje nad krasové svahy a severozápadný chrbát skalnatými stenami a bokmi, ktoré sú vysoké niekoľko metrov. Múry jadra sa ťahajú po hranách a vymedzujú zhruba obdĺžnikovú plochu 60 x 20 m. ^[14]
 

Ďalšiu etapu predstavuje výstavba obytného paláca na juhovýchodnej strane nádvoria s rozmermi 14 x 10 m, ktorého severná a západná stena tvorili súčasť obvodového opevnenia. ^[15] S priestorom okolo hlavnej veže bol palác spojený hradbami, ktoré tak uzatvárali dlhé nádvorie. Ešte v stredoveku bol palác rozšírený o trakt, ktorý sa napájal na vonkajšiu stenu obvodovej hradby a možno bol napojený na parkán pred severovýchodnou hradbou. ^[16]
 

V rokoch 1540 – 1550, keď sa hrad stal súčasťou protitureckej pevnostnej sústavby, bol opevnený novým obranným prstencom. Celé staršie jadro obohnali novým opevnením, do ktorého vkomponovali výdobytky najprogresívnejších fortifikačných zariadení. Na západnej, najľahšie prístupnej strane, ktorá bola oproti prístupovej ceste, situovali mohutnú taliansku delovú baštu, na južnú dve bašty a na západnú stranu jeden väčší bastión. ^[17] Každá bašta má síce iné rozmery, tvary strieľní a spôsob výstavby ich zaraďuje do jednej stavebnej etapy. Čiastočne iný ráz má vonkajšia fortifikácia na sever. Časť východne od brány, kde sa nachádzajú budovy, vyzerá staršia, naopak, mohutný torión na čele pôsobí, akoby jeho myšlienku priniesol generál Schwendi. Múry hrubé miestami vyše 5 m mohli na poschodí obsahovať delové komory a ich koruna by bola na palebné postavenie viac než dostačujúca. Vzhľadom na situovanie bol torión pre úspešnú obranu hradu rozhodujúci, a keď mu v roku 1685 zbúrali poschodie, bolo o osude hradu rozhodnuté. ^[18]

Pamiatková ochrana
Konzervovanie ruín.
 

Turňa – hrad, bašta delová I. (Č. ÚZPF 449/4) – architektonicko-historický výskum - rok 2020. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[19]
 

Turňa – hrad Turňa (č. ÚZPF 449/1-10) – architektonicko-historický výskum – rok 2021. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[20]
 

Hrad má veľkú raritu, ktorou je pôvodná prístupová cesta v skalnom podloží krasových škrapov, kde na mnohých miestach vidieť hlboké koľaje po kolesách vozov. V najstrmších častiach cesty sú po stranách zasekané do skaly pravouhlé kapsy na osadenie drevených hranolov pomocných rámp, ktoré boli pomôckou na prekonanie svahu. ^[20] Zrúcaniny očistili aktivisti Stromu života od vegetácie. Hrad je dominantou širokého okolia a je viac ako žiadúce, aby sa konečne prikročilo k jeho konzervácii. O jeho záchrane sa diskutuje pomerne dlho, žiaľ, ostáva stále iba pri slovách. Táto stredoveká kamenná stavba je zasadená do jedinečného prírodného prostredia, čoho dôkazom je neďaleká Zádielska dolina.
 

Konzervácia hradných zrúcanín je o to akútnejšia, že deštrukcia postupuje veľmi rýchlo vzhľadom na exponovaný terén, otvorený silným mrazivým vetrom. ^[22]
 

Medzi najcennejšie panorámy na Slovensku patrí silueta hradu Turňa. Hrad je viditeľný z veľkej diaľky a je to fascinujúci pohľad. Túto nádheru dnes už čiastočne narúša pomerne nekonsolidovaná výstavba rodinných domov na juhovýchodnom upätí hradného vrchu. Jej ďalšiemu rozširovaniu je nutné okamžite zabrániť vyhlásením ochranného pásma hradu, ak doposiaľ vyhlásené nie je, resp. prísnym sledovaním akejkoľvek výstavby v ochrannom pásme, ak vyhlásené je! ^[23] Tradičná pomalá premena nenápadných záhrad a chatiek na stále väčšie a honosnejšie domy.

Súčasný stav a využitie
Ruina. Stav historického sídla je veľmi zlý. Zrúcanina je v kritickom stave a zvyšok steny obytného paláca sa asi už dlho nezachová.

Prístup
Stojí na vrchole krasovitej homoly (350 m n. m.), ktorá je spojená zníženou šijou s okrajom náhornej planiny Horného vrchu v Slovenskom krase priamo nad Turnianskym Podhradím. ^[24] Strmá prístupová cesta vystupuje na vrcholovú plošinu od západu a miestami bola vysekaná do skalného podložia. V niektorých jej častiach sa zachovali vydraté stopy po kolesách vozov s rozchodom koliec 120 cm. ^[25] Ruina na kopci je viditeľná z veľkej diaľky.
 

Cesta vedie od frekventovaného hlavného cestného ťahu. Popri záhradných domčekoch sa kľukatí po temene. Stúpanie je pomerne prudké. Výstup trvá 20 - 30 minút.