obec Unín, okres Skalica, Trnavský kraj
Pôvodne gotický kostol postavený v druhej polovici 14. storočia. Barokovo prestavaný bol v polovici 18. storočia. Je to pozdĺžny jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a čiastočne vstavanou vežou. Presbytérium je kryté gotickou krížovou rebrovou klenbou, v závere s rebrovými lunetami. Rebrá sú klinové vyžľabené a dosadajú do konzol s maskami, jedna konzola je ostrohová. Polkruhový víťazný oblúk tvorí prechod do lode, zaklenutej dvoma českými plackami s medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená lizénami a segmentovo zakončenými oknami. Veža členená nárožnými pilastrami s rímsovou hlavicou je zastrešená ihlancom. Presbytérium je v exteriéri členené opornými piliermi. [1]
Hlavný oltár je barokovo-klasicistický z konca 18. storočia. [2] V strede stĺpovej oltárnej architektúry je novší obraz sv. Martina biskupa v biskupských insigniách z roku 1948 od Františka Dermeka-Devínskeho, miestneho rodáka. Hlavný oltár je darom miestneho roľníka Michala Vaňka z roku 1780. Dva rovnako riešené bočné neskorobarokové oltáre z polovice 18. storočia, ktoré neboli po rekonštrukcii v roku 1986 vrátená na pôvodné miesto, mali v drevenej stĺpovej architektúre obrazy z roku 1875 od J. Ketzlera (sv. Jozef a Immaculata). [3] Kazateľnica je rokokovo-klasicistická z konca 18. storočia, s doznievajúcou rokokovou ornamentikou a s klasicistickými festónmi, Organ z roku 1821 je klasicistický. [4]
Farský kostol zasvätený svätému Martinovi biskupovi (11. november) stál donedávna na okraji obce a jej súčasťou sa stal až začiatkom 20. storočia. Gotický jednoloďový kostol, orientovaný východným smerom mal dvoje dverí a štyri okná. Veža stála osobitne pri kostole z juhozápadnej strany. V roku 1749 za pôsobenia kňaza Martina Barcaja (1744 – 1761), ktorý v Uníne aj zomrel, bol kostol prestavaný do súčasnej podoby. Svätyňa zostala gotická. S najväčšou pravdepodobnosťou okná zamurovali a nahradili na južnej stene barokovými. Loď bola celá postavená nanovo v barokovom slohu s novým chórom i čiastočne vstavanou vežou. V sanktuáriu sa nachádza krypta z lomového kameňa, v ktorej sú pochovaní dvaja kňazi. Vo vizitácii z roku 1788 sa píše, že svätyňa nebola vymaľovaná, nemala skoro žiadne výzdoby iba obrazy sv. Vendelína, sv. Urbana a sv. Anny, ktoré viseli na stenách. Ďalšia známa výmaľba a oprava kostola bola vykonaná v roku 1912. [5]
Začiatkom 90. rokov 20. storočia po prasknutí zvona sv. Andreja boli uliate nové zvony a pôvodný zvon pretavený. Najstarší zvon pochádza z roku 1928 a je zasvätený sv. Martinovi. [6]
Na severnej stene sanktuária je maľba z roku 1949 od B. Hanáka „Sv. Cyril a Metod na Veľkej Morave.“ Zobrazené postavy majú tradičný unínsky kroj prvej polovice 20. storočia. Biblické výjavy z Novej zmluvy a štyria evanjelisti (sv. Matúš – drží otvorený evanjeliár s hebrejským Otče náš) s atribútmi sú vyobrazení na pendatívoch v lodi. Na polkruhovom víťaznom oblúku je nápis: „Pane tvoji sme a tvoji zostaneme.“ [7]
Rekonštrukcia.
V rokoch 1947 – 1949 pod vedením správcu Jozefa Hrčku sa renovoval vojnou zničený sakrálny objekt. Generálna oprava prebehla v polovici 80. rokov 20. storočia, keď bola zabezpečená statika kostola. [8]
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stojí v severozápadnej časti obce. Pri kostole je cintorín.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 351 - 352.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 352.
[3] www.unin.sk/farnost (3.2.2021)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 352.
[5 - 8] www.unin.sk/farnost (3.2.2021)
www.unin.sk
48.728656, 17.214446
48°43'43.2"N 17°12'52.0"E