Lokalita
obec Unín, okres Skalica, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený v druhej polovici 14. storočia. Barokovo prestavaný bol v polovici 18. storočia. Je to pozdĺžny jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a čiastočne vstavanou vežou. Presbytérium je kryté gotickou krížovou rebrovou klenbou, v závere s rebrovými lunetami. Rebrá sú klinové vyžľabené a dosadajú do konzol s maskami, jedna konzola je ostrohová. Polkruhový víťazný oblúk tvorí prechod do lode, zaklenutej dvoma českými plackami s medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená lizénami a segmentovo zakončenými oknami. Veža členená nárožnými pilastrami s rímsovou hlavicou je zastrešená ihlancom. Presbytérium je v exteriéri členené opornými piliermi. ^[1]
 

Hlavný oltár je barokovo-klasicistický z konca 18. storočia. ^[2] V strede stĺpovej oltárnej architektúry je novší obraz sv. Martina biskupa v biskupských insigniách z roku 1948 od Františka Dermeka-Devínskeho, miestneho rodáka. Hlavný oltár je darom miestneho roľníka Michala Vaňka z roku 1780. Dva rovnako riešené bočné neskorobarokové oltáre z polovice 18. storočia, ktoré neboli po rekonštrukcii v roku 1986 vrátená na pôvodné miesto, mali v drevenej stĺpovej architektúre obrazy z roku 1875 od J. Ketzlera (sv. Jozef a Immaculata). ^[3] Kazateľnica je rokokovo-klasicistická z konca 18. storočia, s doznievajúcou rokokovou ornamentikou a s klasicistickými festónmi, Organ z roku 1821 je klasicistický. ^[4]
 

Farský kostol zasvätený svätému Martinovi biskupovi (11. november) stál donedávna na okraji obce a jej súčasťou sa stal až začiatkom 20. storočia. Gotický jednoloďový kostol, orientovaný východným smerom mal dvoje dverí a štyri okná. Veža stála osobitne pri kostole z juhozápadnej strany. V roku 1749 za pôsobenia kňaza Martina Barcaja (1744 – 1761), ktorý v Uníne aj zomrel, bol kostol prestavaný do súčasnej podoby. Svätyňa zostala gotická. S najväčšou pravdepodobnosťou okná zamurovali a nahradili na južnej stene barokovými. Loď bola celá postavená nanovo v barokovom slohu s novým chórom i čiastočne vstavanou vežou. V sanktuáriu sa nachádza krypta z lomového kameňa, v ktorej sú pochovaní dvaja kňazi. Vo vizitácii z roku 1788 sa píše, že svätyňa nebola vymaľovaná, nemala skoro žiadne výzdoby iba obrazy sv. Vendelína, sv. Urbana a sv. Anny, ktoré viseli na stenách. Ďalšia známa výmaľba a oprava kostola bola vykonaná v roku 1912. ^[5]
 

Začiatkom 90. rokov 20. storočia po prasknutí zvona sv. Andreja boli uliate nové zvony a pôvodný zvon pretavený. Najstarší zvon pochádza z roku 1928 a je zasvätený sv. Martinovi. ^[6]
 

Na severnej stene sanktuária je maľba z roku 1949 od B. Hanáka „Sv. Cyril a Metod na Veľkej Morave.“ Zobrazené postavy majú tradičný unínsky kroj prvej polovice 20. storočia. Biblické výjavy z Novej zmluvy a štyria evanjelisti (sv. Matúš – drží otvorený evanjeliár s hebrejským Otče náš) s atribútmi sú vyobrazení na pendatívoch v lodi. Na polkruhovom víťaznom oblúku je nápis: „Pane tvoji sme a tvoji zostaneme.“ ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1947 – 1949 pod vedením správcu Jozefa Hrčku sa renovoval vojnou zničený sakrálny objekt. Generálna oprava prebehla v polovici 80. rokov 20. storočia, keď bola zabezpečená statika kostola. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce. Pri kostole je cintorín.