Lokalita
obec Uzovský Šalgov, okres Sabinov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kostol postavený v roku 1610. Zbarokizovali ho v roku 1743. Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, na severnej strane pristavanou sakristiou a pôvodne bez veže. V presbytériu je valená klenba s lunetami. Takmer štvorcová loď je zaklenutá českou plackou. Fasády sú hladké, na južnej strane polkruhovo zakončené okná. V 60. rokoch 20. storočia k západnej strane priliehala malá predsieň s polovičnou stanovou strechou. Kostol mal vtedy valbovú šindľovú strechu, ktorá dosadala na vyrezávané drevené krakorce. Na západnej valbe bola menšia hranolová vežička, šalovaná doskami a zakončená malou cibuľou. ^[1]
 

Hlavný oltár je barokový z čias okolo roku 1700, s ústredným reliéfom Zvestovania Panne Márii. V širokej stĺpovej architektúre s točenými stĺpmi a bočnými akantovými ušnicami sú plastiky sv. Imricha a svätice. V nadstavci je reliéf Najsvätejšej Trojice v oblakoch, na predstavanej menze z oboch strán tabernákula sú cherubíni. Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého s obrazom svätca v širokom akantovom ráme je z polovice 18. storočia. Rokoková kazateľnica mala rokajové kartuše na oblom parapete a lambrekén a záverečnú soškou Dobrého pastiera na zvukovej strieške. Po oboch stranách kazateľnice sú sekundárne umiestnené dve ušnice renesančno-barokového oltára s okrídlenou hlavou cherubínov v kartuši, zo 60. rokov 17. storočia. ^[2] Kazateľnica bola umiestnená v severnej stene, na rozhraní lode a presbytéria. ^[3] Neskôr zanikla.
 

V interiéri sa nachádza kamenný barokový epitaf z roku 1713 s retardovanými renesančnými prvkami. Na nápisovej doske je plochý reliéf kľačiaceho muža pred krucifixom a dvojitý erb. Po stranách je akant a vysunutým kvetom, dolu zakončený pinelkou. Na hornej rovnej profilovanej rímse sú kvety a vázy. ^[4] S epitafom pravdepodobne súvisí krypta, ktorá bola objavená pred obetným stolom (pri výmene dlažby v roku 1964). Pozostatky, ktoré v nej našli, by mohli patriť žene s dieťaťom. Jej rodina bola asi patrónom kostola. ^[5]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola uvádza neskorobarokovú monštranciu s tepaným reliéfom malých putti a mušlí v oblakoch, pretkávaných lúčami slnka z rokov 1730 - 1740. ^[6]
 

Kostol je obohnaný pomerne vysokým múrom, ktorý slúžil pôvodne obrane, potom ho prestavali. ^[7]
 

Kedy bola na strechu kostola pristavaná vežička, nie je známe, ale v druhej polovici 20. storočia mala najprv cibuľovité zakončenie a v druhej polovici 60. rokov už hranolovitý tvar so strechou vo forme ihlana. ^[8]
 

Posledná rozsiahla prestavba a celková rekonštrukcia šalgovského kostola sa realizovala od júna 1992 do októbra 1993. Autorom prestavby bol Ing. arch. Peter Marcinko, projekty spracoval Ing. Straka, statiku robil Ing. Kravčík a ako stavbyvedúci bol vedený vtedajší starosta obce Ing. Pavol Slaninka. Väčšia časť nákladov bola zo zbierok veriacich z Uzovského Šalgova a obyvatelia našej aj väčšinu prác na prestavbe vykonali. ^[9]
 

Kostol pôsobí po stavebnom zásahu zo začiatku 90. rokov 20. storočia príliš moderne, ale jeho jadrom je prvý murovaný kostol v Uzovskom Šalgove, postavený v renesančnom slohu. Sakrálny objekt mohol byť postavený aj evanjelikmi, keďže na prelome 16. a 17. storočia v obci pôsobil evanjelický kazateľ a dokonca Uzovský Šalgov bol sídlom evanjelickej farnosti, pod ktorú patrili fílie Uzovské Pekľany a Močidľany. Jednoloďový kostol bez veže bol ukončený polygonálnym uzáverom presbytéria a takmer štvorcová loď bola zaklenutá českou plackou. Presbytérium uzatvárala valená klenba s lunetami. Okolo kostola stojí múr, ktorý mal prvotne obranný účel. Išlo o opevnený kostol, ktorý mohol byť využívaný len v prípade krátkodobého nebezpečenstva. ^[10]
 

Kostol sv. Imricha v Uzovskom Šalgove je jedným z mála renesančných sakrálnych objektov. Bol vybudovaný na návrší (362 m n. m.) nad dolinou Ňaršanského potoka. Dedina sa po prvýkrát spomína v roku 1323, kedy kráľ Karol Róbert potvrdil jej donáciu šľachticovi Pavlovi. Obec vznikla teda už skôr. Podľa zvyku si zakrátko po jej založení postavilo obyvateľstvo kostol. Určite sa tak stalo do 30. rokov 14. storočia., keď tam fungovala už fara s farárom Jánom. Menší kostolík pozostával len z dreva a bol používaný ešte v roku 1372, keď bol v listine popisovaný („capella lignea"). Na prelome 16. - 17. stor. bol kostol v obci v takom nevyhovujúcom stavebno-technickom stave, že sa vystaval nový a murovaný. Nie je vylúčené, že stavbu dotovala miestna šľachta, bočná vetva rodu Uzovcov, ktorá mala v obci už dávnejšie sídlo, renesančnú kúriu. ^[11]
 

Dedinský kostol a zároveň zemepanský chrám (zrejme s rodovou hrobkou) bol vybudovaný začiatkom 17. storočia. Objekt pozostával zo svätyne s polygonálnym záverom a z kvadratickej lode. Presbytérium bolo kryté valenou klenbou s lunetovými výsečami a loď rovným dreveným stropom. Interiér bol presvetlený z juhu okennými otvormi so šikmým ostením a poloblúkovým záklenkom. Vstup do objektu viedol z juhu a západu. V 18. storočí bol kostol barokovo upravený, keď bol drevený strop nahradený pruskou klenbou a pozmenené tvary okien. Väčšie prestavby sa realizovali najmä v 20. storočí. Najskôr bola k severnému múru svätyne pristavaná sakristia a k západnému múru lode predsieň. No potom koncom storočia bola celá západná časť obstavaná modernou prístavbou s vežou. ^[12]
 

Jadro pôvodného objektu však z väčšej časti zostalo. Ojedinelá je polygonálna svätyňa zaklenutá valenou klenbou s piatimi lunetovými výsečami a zaujímavým trojuholníkovým vetracím otvorom do krovu. O primárnych múroch lode svedčili v roku 1992 objavené konsekračné kríže, namaľované v dobe vysvätenia chrámu. Majú značne archaický ráz, podobajú sa skôr stredovekým vzorom. Hodnotná je pruská klenba so štukovou výzdobou. Najhodnotnejší v kostole je kamenný epitaf vo svätyni.. Vo vrchnej časti epitafu je rodový erb a nad ním reliéf. Zaujímavý výjav zobrazuje pod ukrižovaným Kristom kľačiaceho muža, ukazujúceho na modliacu a tiež kľačiacu postavu. Obe postavy v odeve zo 17. - 18. storočia znázorňujú najskôr miestnych šľachticov. ^[13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 395/0. ^[14]
 

Rozsiahla obnova a prestavba sa uskutočnila v rokoch 1992 - 1993. ^[15]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centre obce.