Iný názov
Veľká Čalomia, Veľká Čalumina

História a stavebný vývoj
Do roku 2007 stáli nad terénom len obvodové steny lode v západnej časti kostola, východná časť bola rozpoznateľná len v konfigurácii terénu. V rokoch 2007 - 2008 na lokalite prebehol archeologický výskum pod vedením PhDr. V. Hanuliaka a počas neho boli odkryté neznáme časti objektu a niekoľko hrobov stredovekého cintorína. ^[1]
 

Architektúra kostola pozostávala z obdĺžnikovej lode pristavanej zo západnej strany k lodi pôvodného tehlového kostola ukončeného podkovovitou apsidou. V severnom susedstve lode a apsidy sa nachádzala sakristia prístupná z apsidy. Hrotitý vstupný portál bol situovaný v osi západnej steny lode ukončenej štítom. Ďalší vstup viedol portálom cez južnú predsieň, zachovaným len v prahovom prvku. V severovýchodnom a juhovýchodnom kúte pristavanej lode, ako aj v centrálnej polohe apsidy boli odkryté spodné časti stipesov. Pod podlahou lode staršieho kostola sa nachádzala krypta s deštruovanou valenou klenbou, prístupná tehlovým schodiskom pôvodne prekrytým kamennou platňou. ^[2]
 

V prvej stavebnej etape asi v polovici 13. storočia bol vybudovaný jednoloďový tehlový kostol s vonkajšími rozmermi 6,5 x 11 m, zakončený podkovovitou apsidou zaklenutou konchou, ktorá sa na loď s plochým stropom napájala bez triumfálneho oblúka. Povrch stien mal hladkú omietku. Západnú fasádu členili nárožné lizény vystupujúce zo sokla. O ďalšom členení fasád nemáme poznatky. Poloha vstupu do kostola a okien lode je vzhľadom na neskorší úplný zánik južnej a západnej steny neznáma. Existenciu murovanej empory nie je možné doložiť, pretože v jej polohe sa nachádza krypta. ^[3]
 

V období gotiky koncom 14. až v prvej polovici 15. storočia bol románsky kostol rozšírený o západnú obdĺžnikovú loď s vonkajšími rozmermi 9,2 x 11 m. Vstup viedol hrotitým portálom v západnej stene ukončenej vysokým trojuholníkovým štítom so štrbinovým oknom. Loď osvetľovala dvojica okien v južnej stene. Štít ukončoval aj východnú fasádu lode a nachádzali sa v ňom minimálne dve hrotité okná. K lodi a apside kostola bola pristavaná sakristia zaklenutá krížovou klenbou. Polohu jej okien nepoznáme. Vonkajší obvod sakristie lemoval zošikmený kamenný sokel spojený so soklom románskeho kostola. ^[4]
 

Okolo roku 1730 došlo k opätovnému postaveniu východnej polovice južnej steny lode, ktorá nahradila tehlovú stenu kostola, zničenú asi v priebehu 16. – 17. storočia, keď kostol vyhorel a bol istý čas spustnutý. Z južnej steny románskeho kostola zostal iba krátky úsek v juhovýchodnom nároží. V severovýchodnom a juhovýchodnom kúte gotickej lode a aj v apside vznikli murované stipesy oltárov. Interiér kostola dostal dlažbu zo šesťuholníkových keramických dlaždíc, ktorých zvyšky sa uplatnili aj v mladšej podlahe. Prestavba sa dotkla aj západnej steny gotickej sakristie. ^[5]
 

Barokové úpravy v 50. rokoch 18. storočia sa dotkli interiéru aj exteriéru kostola, vrátane portálu v západnej stene. V južnej stene kostola vznikol druhý vstup do kostola a v západnej časti lode drevená empora. Podlaha lode bola nanovo vydláždená tehlami, loď dostala drevený tabuľový strop. Pod loďou staršieho kostola vznikla krypta. K východnej stene sakristie bol pristavaný murovaný stipes oltára. ^[6]
 

V neskorobarokovej etape v druhej polovici 18. storočia bola vybudovaná južná predsieň s rozmermi 4,2 x 3,6 m, zachovaná iba v základoch. Jediným zachovaným dokladom prestavby v prvej polovici 19. storočia je úprava soklovej časti muriva severnej steny románskeho kostola. Neskôr sa kostol už neudržiaval, čo urýchlilo jeho postupný rozpad. ^[7]

Pamiatková ochrana
Konzerovanie zvyškov sakrálnej stavby.
 

Veľká Čalomija – Pustý kostol (č. ÚZPF 2589/0) – architektonicko-historický výskum - rok 2010. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic. Spolupráca: Mgr. Tomáš Janura, PhD. – preklad kanonických vizitácií, Anikó Vozáková – preklad korešpondencie F. Kubínyiho a popisu kostola od architekta I. Steindla. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Zakonzervovaná ruina.

Prístup
Zrúcanina kostola sa nachádza asi 300 m severne od okraja obce, v nadmorskej výške 151 m n. m. Jej okolie pokrýva listnatý les a náletová zeleň. Okolo kostola sa rozprestiera cintorín s niekoľkými kamennými náhrobkami z 19. storočia. ^[9]