27. júl 1915 Cífer – 2. november 1997 Báhoň
 

- popredný slovenský historik, bibliograf, archivár a pamiatkar.
 

V rokoch 1926 – 1934 študoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici a v Bratislave.
 

V rokoch 1934 – 1938 absolvoval štúdium slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v rokoch 1939-1947 pôsobil ako pracovník v rôznych archívoch na Slovensku. Svoju publikačnú a bádateľskú činnosť sústredil na obdobie 16.- 18.storočia na Slovensku. Žil v Báhoni. ^[1]
 

V roku 1946 bol spoluzakladateľ a v rokoch 1946 – 1947 tajomník Slovenskej historickej spoločnosti.
 

V roku 1947 bol zatknutý a v zinscenovanom politickom procese odsúdený na sedem rokov väzenia, ktoré si aj v rokoch 1947 – 1954 odsedel. ^[2]
 

V rokoch 1954 - 1959 pôsobil ako archivár a knihovník v Matici slovenskej na detašovaných pracoviskách v Trnave a v Bratislave a odtiaľ v roku 1959 prešiel na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Jeho bádateľské úsilie i vedecká činnosť sa upriamili na teóriu a metodológiu pamiatkovej starostlivosti. Od 60-tych rokov spracovával osudy mestskej society za feudalizmu. Jankovič ako popredný historik vychádzal dôsledne z prameňov. Vyznačoval sa historickou precíznosťou a pravdivosťou. Zameral sa na mestá a mestečká v stredoveku, ktoré boli v zornom uhle pamiatkarov a historikov umenia, ako boli Bardejov, Trnava, Banská Štiavnica, Nitra - hrad, Spišská Sobota a ďalšie, ako aj na lokality, na ktorých bádali archeológovia stredoveku. Jeho závery o týchto pamiatkach ^[3] sa opierajú o výsledky archeologických výskumov, písomné pramene a o interpretáciu prvotných dokumentov, o ich hlbokú analýzu a nakoniec o syntetickú hodnotiacu interpretáciu. Touto metódou dospel k rade mnohých poznatkov o dejinách stredovekého umenia a architektúry na Slovensku. ^[4] Bádal aj o stavebnom vývoji konkrétnych objektov a architektonických súborov na Slovensku. Publikoval topografiu historického jadra Bratislavy v 14.-16.storočí (1972) a podieľal sa historickými časťami na Súpise pamiatok na Slovensku I. - III. Spracoval tiež výberové bibliografie pamiatkovej literatúry na Slovensku. ^[5] Venoval sa aj cirkevnej histórii, výsledkom čoho je monografia Dejiny jezuitov v Banskej Štiavnici (1941), Historicky o našich reholiach (1944) a Ján Čaplovič (1945).
 

V období komunistického totalitného režimu ho z účasti na vedeckom živote vylúčili. Až neskôr publikoval ďalšie monografické práce, a to Dejiny Trnavy (1988) a Trnavská univerzita (1995). Bol aj spoluautorom publikácie Archeologická topografia Bratislavy (1991). ^[6]
 

Ako vedúci vedecký pracovník a vedúci odboru histórie a národno-historických pamiatok pracoval na ústave až do roku 1983.
 

Systematicky sa zaoberal bibliografiou slovenskej historiografie a je zostavovateľom rozsiahlej Bibliografie príspevkov k dejinám Slovenska uverejnených v rokoch 1918 – 1938 (1963). K jeho najvýznamnejším počinom však nesporne patrí zostavenie Bibliografie k dejinám Slovenska (1997). Ako historik umenia a pamiatkar sa výrazne zaslúžil o poznanie, zdokumentovanie, bibliografickú evidenciu i o záchranu viacerých národných kultúrnych pamiatok. Periodicky zostavoval bibliografie pamiatkovej literatúry a príspevkov o ochrane prírody. Aj keď jeho rozsiahla práca Bibliografia dejín Slovenska do roku 1965 bola na zásah politickej moci zošrotovaná, prekonal to a kus práce odviedol v oblasti spracovania biografií významných slovenských osobností. (Bernolák, Čaplovič, Rapant, Janšák, Pisch, Miškovský, Lányi.....) ^[7]
 

Vendelín Jankovič bol vedúcim autorského kolektívu diela Národné kultúrne pamiatky na Slovensku (1980). Okrem knižných prác publikoval vyše 350 štúdií a článkov v slovenskej a zahraničnej tlači. ^[8]
 

Odborné výstupy, štúdie, články a vedecky objektívna práca zaraďujú Vendelína Jankoviča medzi najvýznamnejšie osobnosti pamiatkovej starostlivosti druhej polovice 20. storočia. Rozsiahle celoživotné dielo z oblasti slovenskej histórie a kultúry ho radí k najvýznamnejším osobnostiam zakladateľskej generácie pracovníkov pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. ^[9]
 

Pamiatkarstvu vtlačil pečať dôležitej vedeckej a záchranárskej vlastivednej disciplíny a jeho zásluhou sa zaradilo medzi popredné vedecké disciplíny a stalo sa uznávaným doma i v zahraničí. ^[10]
 

text: Viliam Mazanec
 

fotografia: www.pamiatky.sk